Denník N

Staviame v Kocúrkove (Už fakt staviame!)

Pokračovanie veselého a poučného príbehu stavby nášho domu. Prechádzame od teórie k praxi, od papierov k zašpineným rukám. Humorných situácií neubúda, to určite nie.

Naposledy sme vybrali stavebnú firmu a dokonca sme po všetkých peripetiách utliapali rozpočet aj zmluvu. Do budúcnosti nám to bude zhruba prd platné, ale štábna kultúra musí byť. A čo bolo ďalej?

Blížil sa máj, lásky a udeľovania stavebného povolenia čas. Pôvodne sme očakávali, že stavebné povolenie by mohlo byť niekedy v marci, veď sa vybavovalo od novembra, čiže dáke tri mesiace na poskladanie podkladov (z ktorých som tak tretinu vybavil sám) a mesiac na rozhodovanie úradu. Najskôr sme zistili, že nemáme projekty prípojok a že mať peniaze nie je všetko. Inžinier to ešte nesmie mať ďaleko, inak sa mu nebude chcieť. Ale za dáke tri stovky sme to vybavili. To, že máme zákresy sietí a na druhý krát nakreslenú situáciu stavby nestačí, veď na pozemkový úrad treba aj geometrický plán. Ja viem, robím to prvý krát, moja naivita. Trochu som ale očakával, že na začiatku mi povedia, čo treba vybaviť (tým myslím definitívny zoznam, nie otvorené „úložisko“ kde si každý úrad doplní čo chce) a ja to vybavím. A nie že za mesiac treba toto, za ďalšie tri týždne niečo ďalšie a o pár týždňov zistíme, že vlastne ešte toto. To, že za projekty, geometrické plány dávate stovky a za kolky desiatky už beriete ako úľavu, lebo „už je to hotové“. Osobitnú starostlivosť bolo ale treba venovať úradu životného prostredia. V pohode, ešte bol stále marec. Na konci marca sme to mali mať. Apríl postupne prešiel, bol ale problém sa stretnúť na úrade (nie, problém nebol z našej strany). Asi neboli moc komunikatívni. Následne sme zistili, že železnice by mali dať tri stanoviská a nie len jedno.  V máji som počúval, že na úrade je to už komplet. Že je to otázka dní. Otepľovalo sa, už bol jún. Už sa to vypisuje. 22. jún – konečne sme to dostali. Hurá. Môže sa stavať. Vlastne nie, ešte to nie je právoplatné. No, ale na prelome júna a júla už bolo všetko ok. Odmena cez tisíc eur za vybavenie bola zaslúžená (no dobre, dáka stovka dve z toho bola ešte za kolky… na úradoch sa kolky radi hrávajú).

Stavebníci boli horliví do roboty. Furt volali, že kedy bude stavebko, boháča hrubú stavbu postavia za pár týždňov, len taký fukot. Keď sme stavebné dostali, už asi piaty krát som hovoril šéfovi stavebnej firmy, že poďme pozrieť na pozemok. Jasné pán Mikulík, určite pôjdeme. Ja to mám cestou domov, pôjdem sa tam pozrieť, alebo pôjdeme spolu, to určite treba, pozrieme to. Tak určitééé. Mali stretnutie s dozorom na pozemku, keď sa malo začať robiť. Mám takú fotku od dozora, ako tam pán konateľ stojí a drží sa za hlavu. No… keď sme kupovali pozemok, tak tam bolo trochu kríkov a 30cm buriny. Za rok sa vegetácii darilo. Mal som plán, že od suseda požičiam kosačku. No ale viete ako to je. Potrebovali sme strunovú, tú mal pokazenú. A klasikou takúto džunglu nepokosíte. Nuž tak som to nezastrihol a dosť to vyrástlo. V júni, 12 mesiacov po kúpe pozemku sa cez kríčky pomaly nedalo dostať na pozemok. Nuž ja som mu hovoril, že to máme ísť pozrieť. Tak prišiel ujo s bagrom a hrali sa tam pol dňa. Mne za to vyúčtoval skoro liter (ujo konateľ), som zvedavý či ten bagrista za to dostal aspoň polovicu tej sumy.

Mohli sa začať robiť prípojky. A tie bolo treba dať zapojiť od vodární a elektrární. Stavbári začali byť nervózni, pretože oni potrebujú elektriku a vodu. Spomenuli si keď začali stavať, načo by to povedali pár týždňov dopredu, veď máme málo stresu. Všetky podklady som elektrárňam poslal ešte v novembri, zaplatil stovku dve poplatok. Všetko OK. Tak teraz rýchlo rýchlo hľadať tie podklady a volať im, že treba zapájať. Na prípojku treba niečo ako revíznu správu a plán skutočného vyhotovenia prípojky (predtým dostali projekt aby vedeli ako to bude vyzerať a potom ešte potrebujú skutočné vyhotovenie), aby vedeli, že to môžu zapojiť. Samozrejme ideálne papieri so záhlavím a pečiatkou a poštou. Po chvíli zjednávania im to stačí aj oscanované mailom. Stavbári sa ma pýtajú, kde to väzí. Tak zisťujem u dozora, že projekt skutočného vyhotovenia aj revíznu správu mi má poskytnúť dodávateľ. Teda stavbári. Takže tí to vzápätí vypýtajú od elektrikára, pošlú to mne a ja to pošlem elektrárňam. Super, sme pod prúdom. Neee. Ešte nie. Revíznu správu musím podpísať aj ja. A potom majú mesiac na to, aby to potvrdili a my si potom vyberieme dodávateľa. Našťastie dodávateľ prúdu je tak geniálny, že všetky papierovačky vybavíme po telefóne, zmluva mi príde poštou, prúd sme mali tuším ešte skôr. Pýtam sa stavbárov, či sa toto všetko nemohlo vybaviť v pohode skôr. No nee, nedalo.

Voda. Treba na polievanie betónu, inak popraská a celá obec spadne. Včera bolo neskoro, za pár dní sa ide betónovať, stavbári sa opäť zobudili. Nechcel som aby celá obec spadla a tak som urgent riešil vodárne, že čo chcú, aby do potrubia išla voda. Nič prevratné netreba, ak je hotová prípojka, prídu pozrieť, dajú pečiatku a môžu nás pripojiť. Paráda, hneď zajtra. Uvoľním sa z roboty. Idem 30km do obce. Teta z vodárni čaká. Krúti hlavou. Pre boha, čo sa stalo. No – TAKTO TO NEMôŽe VYZERAŤ. Veď to musí byť odokryté, aby to mohli skontrolovať a potom sa to môže zasypať. Pýta sa ma, či je to už hotové a zapojené a teda to bolo urobené nelegálne, alebo to nie je hotové a teda sme idioti a načo sme tam chodili. Ak je to zapojené nelegálne, je to pokuta. Ak to ešte nie je hotové, aj tak musí prísť ešte raz, za čo je poplatok dákych 70 eur. Na stavbe nikoho, vtáčiky štebotajú. Nedovolám sa nikomu. Nakoniec na druhý deň zistíme, že všetko je OK, nie je to ešte zapojené, ale museli to zasypať, lebo zemina je sypká. Pre vodárne to samozrejme ešte odokryjú, ale nevedeli, že PRÍDU TAK SKORO. Viete. Jeden človek povie urgent, druhý nevie prečo sa tak skoro prišlo, nevedel tak všeobecne. To som neskôr musel zariadiť, aby sa dvaja ľudia z jednej firmy nedohadovali s ďalšími ľuďmi cezo mňa, ale dohodli sa medzi sebou a dali mi vedieť. Nemám čas robiť dispečing. No tak s tetou od vodární sme sa stretli ešte raz, srdečne sme sa zasmiali, povedala že je to ok, podpísal som zmluvu, šek na pokutu a mohol som ísť späť do roboty. Moc sa mi nechcelo, je tam celkom pekne v obci.

Tákže, kriaky pokosené, voda žblnkoce, prúd zapojený… čo ďalej? Prvý výkop!

Teraz najčítanejšie

Tomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).