Denník N

Niečo je zhnité v štáte slovenskom…

Tento týždeň si budeme pripomínať mesiac od udalosti, ktorá dala do pohybu celé Slovensko a ktorej dozvuky budeme ešte dlho pociťovať na vlastnej husej koži.

Všetko čo sa dialo od tej tragickej situácie, celý ten cirkus, ktorý tu rozpútal najmä vládny SMER, sa nedá inak nazvať ako neohrabané správanie sa slona v porceláne. Čo krok to katastrofa.

Žiadna sebareflexia resp. úprimná ľútosť nebola vyjadrená voči pozostalým. Napríklad aj za to, že novinárovi ktorému sa vyhrážali a žiadal o policajnú ochranu, nebolo vyhovené a jeho oprávnená žiadosť bola ignorovaná po dobu 44 dní. Naopak, keď o posilnenie ochrany požiadal Béla Bugár, bolo mu vyhovené okamžite. Samozrejme, veď sa jedná o podpredsedu NR SR a niektorí občania sú stále v tomto štáte rovnejší medzi rovnými…kto pochyboval, dostal dôkaz.

Ku ‘kešu’ na stole, ktorý chránil kukláč so samopalom v ruke ako v nejakej banánovej republike, sa nemá zmysel ani vyjadrovať.

Čo sa týka samotného vyšetrovania toho otrasného zločinu, bola viac ako podozrivá prítomnosť šéfa protikorupčnej jednotky na mieste činu (vraždy!) a následné zapieranie policajného prezidenta o tejto pochybnej návšteve miesta skutku – ako poukázal na túto skutočnosť advokát obetí, Daniel Lipšic. Naopak, absencia súdneho lekára na mieste činu, kde sa vyžadovalo určiť čas úmrtia (ktorý doteraz verejnosť nevie), je taktiež podozrivá. Najmä, keď počúvame zo strany vládnych predstaviteľov, že aký eminentný záujem majú na tom, aby sa táto dvojnásobná vražda vyšetrila. Mesiac neskôr však nemáme ani len presný dátum, kedy malo k tejto udalosti dôjsť. A to je pritom len informácia, od ktorej sa odvíja všetko dôležitejšie…

A jediné k čomu sa náš pán priemer (už treba povedať, že úchylne) uchýlil, bol slovný atak na novinárov, opozíciu a samozrejme prezidenta (už len Radičová chýbala…). Šírenie fám a konšpiračných teórií len a len preto, aby pán priemer (čítate správne) kúpil čas pre svoje taktizovanie a vyjednávanie, aby mohol dávať naslepo umelé dýchanie vyčerpanej a totálne vyhorenej strane, ktorá pochádza z jeho hlavy.

Veď čo si má človek pomyslieť, keď premiér krajiny zvoláva bezpečnostnú radu SR, kvôli dlažobným kockám, ktoré poukladala jedna pani, ktorej prekážalo, že sa tam povaľujú? Rekapitulácia: najvyšší poradný orgán štátu pre bezpečnosť sa zíde omylom preto, že jeden občan sa už nemôže pozerať na ten bordel pred Úradom vlády a dobrovoľne to tam poupratuje a predseda vlády to ešte aj nešťastne vykričí do éteru…Tomu hovorím gól do vlastnej.

Aká katarzia z toho celého (podotýkam, že zatiaľ) vzišla? Róbert Fico nám povedal, aby sme boli kľudní, že nikam neodchádza a dokonca pribalil aj úškrn. Výsmech v priamom prenose alebo len urazený pokus si ešte niečo dokázať pre svoje doudierané ego? Neviem si vybrať.

Bolo jasné, že pán priemer v demisii, sa moci resp. politického vplyvu, na ktorom makal tak dlho nezdá len tak ľahko. Škoda, že počas kľúčových dní, kedy sa médiá a celý FB zaoberali a smiali nasilu vykonštruovanej mediálnej masáži o Sorosovi, sa máloktorí sústredili na to, že v zákulisí na Súmračnej sa spriadajú plány, ako si udržať moc v tých zakrvavených rukách a ako si aspoň ešte raz zavrtieť psom. Pokrytectvo par excellence.

 

Slovensko SMERuje dozadu.

Čo po sebe zanechávajú naoko odchádzajúci Róbertovia? Krajina síce zažíva chválitebné makroekonomické výsledky, máme naozaj skvelé čísla, čo sa týka zamestnanosti ľudí, avšak v mnohých rezortoch/oblastiach je situácia katastrofická. Pozrime sa na školstvo a ako Slovensko klesá každoročne v medzinárodných testoch. Zdravotníctvo? Zdá sa niekomu, že sa posunulo k lepšiemu za posledných desať rokov? Čo takto bujnejúca štátna správa prelezená rodinkárstvom? Pozrite sa na (spoil alert, nasleduje oxymorón) charakter našeho právneho štátu…Alebo podnikateľské prostredie, ktoré zdiera živnostníkov a malých podnikateľov, ale mafiánom a daňovým kšeftárom sa darí až tak, že sem cestujú zo zahraničia. Tomuto hovorím novodobý turizmus: Zabudnite na Tatry, príďte si na Slovensko po daňové vratky a eurofondy! Slovensko – krajina neobmedzených (daňových) možností!

Celý náš bezpečnostný aparát je v rozklade. Vyšetruje sa výberovo, zahladzuje účelovo, kradne celoplošne. V rezorte obrany sa veselo kšeftuje namiesto toho, aby sa upriamila pozornosť na výzvy a potreby, ktoré náš bezpečnostný priestor životne potrebuje, keďže bude aj onedlho skúšaný. Detto platí o takmer neexistujúcej civilnej ochrane, ktorá nás má pripraviť na rôzne ohrozujúce eventuality, a ktorá spadá pod ministerstvo vnútra. O tunelovaní (nielen intelektuálneho) spravodajských služieb radšej ani nebudem písať.

A práve z tohoto dôvodu tvrdím, že je náš trojnásobný premiér v demisii síce politicky skvelý stratég, ale pri nahliadnutí na to, čo všetko mohol a mal pre túto krajinu za tak dlhú dobu urobiť, je až žalostné, že ostanú po ňom akurát tak vlaky zadarmo, minimálna mzda, prípadne socha Svätopluka pred vymaľovaným hradom…

Desať rokov byť predsedom vlády a výsledky, ktoré sa dajú spočítať na pár prstoch. Krása. Odkaz žiadny. Žiadne reformy, ktoré by krajina potrebovala ako soľ, aby konečne zvrátila svoj nepriaznivý osud, ktorý jej dennodenne vnucovali do vienka aj za posledné dva roky naši traja pochybní koaliční partneri.

A presne práve pre tieto a mnohé ďalšie dôvody, nemôžeme len tak nečinne sedieť a pozerať sa ako tejto krajine odchádza vlak. Ide o budúcnosť. Ide tu o znovuzískaní dôvery v štát z pozície občana. Ide o ukončenie cynickosti štátnej moci a byť pozitívnym príkladom a nie opakom. Ide o boj o charakter štátu. O to, ako z tohoto marazmu von.

 

Šanca ako z blúdneho kruhu vykročiť

Predčasné voľby spochybňujú viacerí ľudia, nielen vláda. Chápem ich. Tí druhí majú strach z predčasného vysvedčenia od občanov, a tí prví sa boja z nového rozdania kariet. Vyskytli sa aj také názory, ktoré sa pýtajú že komu prospeje zbytočne destabilizovať situáciu na Slovensku a podobne. Ja sa pýtam, ako napríklad posledné predčasné voľby ublížili tejto krajine, ktoré sa konali v roku 2012? Naozaj si neviem vybaviť akúkoľvek hanbu alebo nejakú medzinárodnú blamáž, ktorá by postihla Slovensko, okrem tej, že dosadila vtedy do kresla Róberta Fica…

Predčasné parlamentné voľby boli na Slovensku v rokoch 1994, 2006, 2012 a Slovensko tu stále stojí. Dokolečka počúvame to strašenie až začíname byť ľahostajní. Niektorí, ktorým predčasné voľby príliš nevoňajú tvrdia, že nové voľby by nepriniesli nič nové. Ževraj, by sa len zopakoval výsledok volieb minulých a nevyriešilo by to nič (keď píšem ‘nič’ nemám tým na mysli východné Slovensko, pozn. autora). Ja ale hovorím, skúsme to, prečo nie. Veď ak si svätá vládna trojka skutočne myslí, že budú mať taký dobrý výsledok, prípadne lepší ako vo voľbách z pred dvoch rokov, tak sa nemajú čoho obávať…nie? Stavím sa o celú whisky Škótska, že ak by sa konali parlamentné voľby ešte tento rok, súčasná vládna trojka by v žiadnom prípade nezískala 43% hlasov dokopy, tak ako ich mali požehnane v roku 2016.

Róbert Fico & the gang, by sa mali skôr tešiť. Veď predčasné parlamentné voľby z rokov 2006 a 2012 z neho urobili premiéra…a v roku 1994 ich vyhral dokonca jeho mentor, Vladimír Mečiar. Takže motivácia celkom slušná.

Treba však dodať, že moja pozícia nie je nestranná. Som aktívnym členom novovzniknutého politického hnutia Progresívne Slovensko a jedno čo spája každého z našich členov je fakt, že nie sme spokojní s tým, kam sa naša krajina doslovne rúti a nesnažili by sme sa o pozornosť a priazeň verejnosti, keby naša krajina funguje tak, ako by mala.  

Čo však považujem za ‘nadstranícke’ a s čím sa možno nestotožňujú niektorí, je momentálna situácia, v ktorej sa nachádzame a to fakt, že predčasné parlamentné voľby by našemu hnutiu veľmi nehrali do karát, hlavne čo sa týka perspektívneho výsledku v nich. Áno, verím tomu, že naše hnutie by malo určite lepší volebný výsledok o dva roky, ale za akú cenu? Osobne a nesebecky budem radšej riskovať slabší výsledok našeho hnutia v predčasných voľbách, ako tolerovať ďalšie dva roky tejto politickej pretvárky a nastrčených figúrok. Vývoj a posun krajiny vpred musí byť prednejší ako čokoľvek iné pre niekoho, kto to myslí s našou krajinou dobre.

Pretože táto krajina a ľudia v nej si zaslúžia potrebnú zmenu. Naša krajina sa potrebuje nanovo nadýchnuť, tak isto akoby zadržovala nasilu dych nie pod vodou, ako skôr v blate už tak dlho, že ak sa čoskoro nevynorí, tak sa z toho bahna už nikdy nemusí dostať naspäť na hladinu…

 

Autor je zakladajúcim členom politického hnutia Progresívne Slovensko. Text a myšlienky vychádzajú z autorovho presvedčenia a nevyhnutne sa nemusia zhodovať s názormi hnutia.

 

Teraz najčítanejšie

Michal Styk

Stresom prerastený workoholik, ktorý jednou rukou analyzuje politiku a druhou sa strastiplne venuje svojím kreatívnym nápadom, aby prerástli do reality a popri tom sa venuje neziskovým organizáciám a doktorandskému štúdiu. Milovník antického všetkého, občasný maratonec, hudobný nadšenec a zberateľ kvalitnej spoločnosti, ktorá stojí za ten investovaný čas.