Voľby v Rusku – opäť Putin

Voľte svoju budúcnosť

Do Moskvy, obrovskej metropoly na severe Ruska, som pricestoval niekoľko týždňov pred tohtoročnými prezidentskými voľbami. V centre skoro nič nepripomínalo, že by onedlho sa malo rozhodovať o jednom z najmocnejších ľudí planéty. Vyretušované usmiate tváre politikov, ktorí číhajú z každého možného reklamného miesta, ako to poznáme u nás, tu úplne chýbali.

Ak som chcel zistiť, kto vlastne kandiduje, musel som pátrať po internete. Nevýrazná skupina tvári zaznamenala aj veľmi nevýrazný ohlas v predvolebných prieskumoch. Putin už od začiatku viedol so 60% oproti 7% Pavla Grudinina, kandidáta komunistickej strany RF, hneď druhého v poradí.

Jediná opozícia voči Vladimírovi Putinovi bola Ksenija Sobčaková, jediná žena medzi kandidátmi, niekjdajšia kontroverzná moderátorka ruskej verzie reality show Big Brother. Ozajstná opozícia bola z hry vyradená už dávno, Alexeja Navaľného ani nepripustili k uchádzaniu sa o hlasy voličov pre odsúdenie za spreneveru, a to rozsudkom, ktorý bol spochybnený aj predstaviteľmi Európskej únie. Alexej Navaľnyj napriek tomu pokračuje vo svojej vlogerskej kariére a na youtube, okrem sústavného odkrývania korupcie na vysokých miestach ruskej politiky, opakovane vyzýval aj k neúčasti na voľbách a kontrole podľa neho zmanipulovaných volieb. Jeho hlas získava stále väčšiu odozvu hlavne medzi mladšou generáciou.  

Čím boli voľby bližšie, tým bola viditeľnejšia aj odpoveď ruskej vlády na Navaľného apel. Najskôr boli nevýrazne biele plagáty s písmom vo farbách ruskej vlajky vidieť kde-tu pri vchode do metra. Potom na vás vyskakovali v reklamách na obrazovke smartfonu, keď ste sa chceli prihlásiť v metre na internet, potom čoraz častejšie na reklamných plochách a baneroch. A nakoniec na širokých moskovských bulvároch svietil neprehliadnuteľný nápis VOLÍME PREZIDENTA – VOLÍME BUDÚCNOSŤ.
Obyčajný deň

Je 18. marca okolo obeda. S mojim priateľom Pavlom, vysokoškolským učiteľom, práve ideme z pravoslávnej omše v kostole sv. Kosmu a Damiana, mrzne, ale ostré slnko svieti na zrekonštruované obchodné domy plné luxusného tovaru v centre Moskvy. Príde mi to v tej chvíli nepatričné, ale napriek tomu sa ho opýtam, čo si myslí o dnešných voľbách. „Je v tom obrovský chaos“, povie mi na začiatok. Štátnej televízii neverí, ale voliť pôjde, ešte nevie koho, Putina určite nie.

Naša debata pokračuje aj počas prechodu metrom. „Vidíš! majú strach“, povie a hlavou kývne na trojicu policajtov postávajúcich pri východe metra pred bránami na detekciu kovov.

Po nejakom čase prichádzame k súkromnej základnej škole v blízkosti nábrežia rieky Moskvy. Pavel ma pozval na stretnutie skupiny Viera a svetlo, ktorú založil Kanadský spisovateľ Jean Vanier na podporu mentálne postihnutých ľudí a ich rodín. Rôznorodá skupina krásnych ľudí si v maličkej telocvični užívala vzájomné stretnutie a nikto ani nepomyslí na voľby alebo svetové problémy, majú dosť tých svojich a ja som nemal odvahu sa na prezidentské voľby opýtať.Veľké Rusko

Po dni strávenom s mojimi novými priateľmi idem smerom k centru ruskej štátnej moci. Popri cestách sú odstavené desiatky autobusov a pancierovaných vojenských aut. Po chodníku ma pravidelne každú chvíľu míňa vzorne pochodujúce družstvo policajtov v tmavých uniformách a čiernych baraniciach. Vždy sú to tie isté hladko oholené tváre mladých chlapcov, z ktorých človek len ťažko číta ich vek.

Mohutné hradby moskovského Kremľa sa približujú ako aj hukot davu z ktorého trčia výrazné ruské vlajky. Tak, ako každý rok, sa tu v tento deň odohráva koncert na oslavu anexie Krymu, symbolu novodobej mocenskej politiky „veľkého Ruska“.

Je nedeľa 18. marca večer, spoza kovových plotov lemovaných kordónom policajtov žiari obrovská svetelná tabuľa s nápisom Rusko-Sevastopoľ-Krym, a Putin na obrovskom pódiu oznamuje že opäť vyhral prezidentské voľby, v prvom kole, a so skoro 70% náskokom.  

“Rasija! Rasija!” ozýva sa, na Putinov pokyn, skandovanie mohutného davu pod pódiom, hlas hrdého národa, ktorý sa neúprosne valí až k našim východným hraniciam. Cez rozvrátenú Ukrajinu, cez nové územia Ruska na Kryme, cez bojiska na Donbase, kde stále umierajú ľudia, len pár hodín cesty autom od našich pokojných domovov…  

Sledovať ma môžete tu a tu