Denník N

Bezpečné nábrežie pre všetkých

Komisia pre dopravné značenie vo februári tohoto roku rozhodla o zmene na dunajskej promenáde: úsek cyklotrasy sa mení na zmiešanú zónu, ktorú cyklisti zdieľajú s chodcami a nesú zodpovednosť za prípadné kolízie.

Časť bratislavskej cykloverejnosti na to reagovala s nevôľou. Ako cyklista mám pochopenie pre protestujúcich a veľmi dobre si uvedomujem, že priestor na zlepšenie v tejto oblasti je v našom meste stále veľký. Aj preto patrí cyklodoprava v Bratislave medzi naše priority: svedčí o tom aj rekordná čiastka takmer 1,5 mil EUR, ktorú sme na ňu vyčlenili v rozpočte mesta na tento rok.

Treba si však úprimne povedať aj to, že nie cyklisti sú tí, kto sa dnes na nábreží môže cítiť ako ohrozený druh. Najzraniteľnejšie sú mamičky s kočíkmi, voľne pobehujúce malé deti, naši seniori či venčiaci psíčkari. Trvám na tom, že aj títo ľudia si zaslúžia priestor na brehu Dunaja, kde sa môžu voľne pohybovať bez toho, aby museli striehnuť, z ktorej strany im hrozí nebezpečenstvo.

Mesto je živý organizmus: rastie v čase a s novou výstavbou sa prirodzene rozvíja aj dunajská promenáda. Podobne to bolo v prípade zóny Eurovea a dnes s pribúdajúcou infraštruktúrou prirodzene rastie aj obľúbenosť lokality okolo River Parku. S ňou sa postupne zvyšuje sa hustota pohybu ľudí – a meniacej sa situácii je potrebné prispôsobiť aj dopravné značenie.

Nie sme jediná európska metropola, ktorá čelí podobnému problému: s takouto situáciou sa vysporadúva aj Londýn (The Guardian: How cyclists and pedestrians can share space on canal towpaths), nové pravidlá zavádzajú aj mestá v Kodani či v Holandsku (Works That Work: Space for People, Not for Cars). Všade tam sa ako najrozumnejšie riešenie pre podobné prípady ukazuje forma zdieľaného priestoru, tzv. „Shared Space“.

Rozhodnutie komisie z februára rešpektujem. Napokon, pre cyklistov so športovejším ponímaním cyklistiky máme na Petržalskej strane bezpečnú a komfortnú cyklotrasu s minimálnymi obmedzeniami, spojenú s ľavým brehom Dunaja lávkami na všetkých štyroch mostoch. Zároveň beriem na vedomie aj hlasy nespokojných: oslovil som v tejto veci národného cyklokoordinátora Petra Kľučku, som pripravený debatovať aj na širšej platforme a hľadať najlepšie riešenie.

Budem však vždy trvať na tom, že v Bratislave musíme chrániť predovšetkým tých najzraniteľnejších.

Ivo Nesrovnal
primátor hlavného mesta SR Bratislavy

Teraz najčítanejšie

Ivo Nesrovnal

Narodil som sa v Bratislave 19. mája 1964. Bývali sme na Jelačičovej. Po ukončení gymnázia som chcel študovať históriu, lebo dejiny ma vždy priťahovali. Nakoniec som však išiel na právo. Vo vzdelávaní som pokračoval ďalej na univerzitách v USA, Nemecku a Francúzsku. Profesionálnu dráhu som začal v Akadémii vied a ako právnik som mal tú česť pracovať so skvelými ľuďmi v kancelárii prezidenta Václava Havla. Ako advokát som žil a pracoval v rôznych európskych krajinách. Trinásť rokov som spoluviedol pobočku renomovanej medzinárodnej advokátskej kancelárie Gleiss Lutz Rechtsanwälte pre Česko a Slovensko. Dlhšie som žil v Hamburgu, Štuttgarte, dobre poznám Viedeň, Mníchov, Zurich či Kodaň. Po návrate zo zahraničia som ostal z mnohých vecí v Bratislave nemilo prekvapený. Odstup od západnej Európy sa zväčšil, Bratislava strácala konkurencieschopnosť a vypadla z rebríčkov kvality života. V roku 2009 som preto vstúpil do komunálnej politiky a stal som sa poslancom mestského zastupiteľstva. Pochopil som, že keď chce človek meniť veci, mal by začať niečo robiť. Pre mesto sme spolu s kolegami, mestskými poslancami vykonali kus roboty. Snaha vyvrcholila v roku 2014 zvolením za primátora hlavného mesta SR Bratislava.