Denník N

Podmanivé Káthmandu

Už beztak rozmanitá a intenzívna severná India by pri troche nepozornosti mohla zatieniť malý hornatý štát zakliesnený do jej severnej hranice – Nepál. Nepál ale za pozornosť rozhodne stojí – za návštevu sa odmení dobrým jedlom, nízkymi cenami, monumentálnymi chrámami, usmiatymi ľuďmi a len ťažko opísateľnou, magickou atmosférou. A taktiež neuveriteľným hlukom, prachom a riekami, z ktorých šedej farby sa obracia žalúdok. Káthmandu, hlavné mesto Nepálu, je proste zážitok na celý život a rozhodne stojí za návštevu.

Dobrodružnosť Káthmandu začína už pri príchode. Vlaky do Káthmandu nechodia (celý Nepál má necelých 60 km vlakových tratí, prevažne v nížinách na hraniciach s Indiou) a autobusom to tiež nie je úplne jednoduché (ak aj exituje spojenie z Varanásí, tak sa nedá zaistiť dopredu a zrejme bude nutné na hraniciach prestúpiť). Najlepšie spojenie so svetom z Káthmandu je tak letecky z Dillí a aj to končí na nie práve bezpečnom káthmandskom letisku.

Hinduistické Káthmandu

Neďaleko letiska sa nachádza jedna z hlavných pamiatok Káthmandu, hinduistický chrámový komplex Pašupatinát. Vstup do Pašupatinátu je pre cudzincov spoplatnený (platí sa 1000 NRP – teda necelý 8 Eur), domáci neplatia nič.

Pašupatinath, ktorého stredom preteká posvätná rieka Bagmati, je jedno z najposvätnejších miest pre hinduistov. Je to miesto, kam Nepálčania nosia telá nebožtíkov na posledný odpočinok. Nie je to ale cintorín – hinduisti telá mŕtvych nepochovávajú, hinduisti telá zosnulých spaľujú. Priamo v chrámovom komplexe, na brehu rieky Bagmati, sú špeciálne betónové podstavce (tzv. spaľovacie gáty), na ktorých každý deň, nonstop, prebiehajú kremácie vo voľnom priestore. Pohľad na horiace hranice, z ktorých miestami vykukovali hlavy a nohy nebožtíkov, je nezabudnuteľný a tak trochu morbídny zážitok.

Pašupatinát – dole, na opačnej strane brehu, sa práve pripravuje telo na kremáciu (zabalené v oranžovom v pravom dolnom rohu). Na ľavej strane je vidno dymiace kremačné gáty.

Rituál spaľovania zosnulých na gátach, tzv. Antyesti – teda posledná obeta, má svoje pravidlá (ktoré sa miesto od miesta a kremácia od kremácie rôznia). Obecne musí byť telo zosnulého spálené do jedného dňa po smrti. Telo zosnulého sa umyje, zabalí do bielej gázy (alebo červenej, ak je manžel zosnulej ešte nažive), nohy nebožtíka sa palcami zviažu dokopy a na čelo sa namaľuje tilak (väčšinou červená bodka alebo čiarka na čele medzi očami).

Najstarší syn sa pred obradom očistí a oholí si hlavu tak, aby mu vzadu zostala malá štica a oblečie sa do bieleho rúcha. Na obrade spoločne s ostatnými členmi rodiny tri krát obkrúži hranicu, zloží telo na hranicu, posype ryžou, sezamovými semienkami a poleje prepusteným maslom – ghee. Po zapálení hranice rodina hranicu ešte pár krát obkrúži. V sprievodcovi sme tiež čítali, že pri gátoch stojí osoba, ktorá kopijou rozráža zosnulým lebky, aby tieto pod vplyvom veľkého tepla nevybuchli. Žiadne kopije, ani vybuchujúce hranice zrejme návštevník kremácie neuvidí. Po zhorení veľkej časti hranice syn s rodinou zájde k rieke a do džbánu naberie vodu, ktorou hranicu pokropí.

Správne by hranica mala dohorieť a po vychladnutí by popol mal byť vhodený do rieky. Keďže je ale gát málo (najobľúbenejšie sú pri brehoch posvätných riek), na úplné spálenie sa nečaká a posledná nedohorená tretina hranice sa často celá zhodí do rieky. Posvätné rieky podľa toho aj vyzerajú.

The North Face Kathmandu

Na rozdiel od mnohých indických miest má Káthmandu niečo ako centrum. Priamo v strede mesta sa nachádza príjemná turistická štvrť Thamel. Krivolakými a úzkymi uličkami prechádzajú miestni, turisti s batôžkami, kvantá motoriek a predavači z desiatok obchodov so suvenírmi. Celý obraz dotvárajú modlitebné vlajočky nad úzkymi uličkami a pouliční predavači, ktorí s tichým hlasom a šibalským pohľadom ponúkajú turistom hašiš. Thamel rozhodne stojí za poprechádzanie, sú tam mnohé výborné reštaurácie a dajú sa nakúpiť suveníry.

V Thameli sa dá výborne najesť – majú aj európske raňajky.

Snáď každý tretí obchod v Thameli predával oblečenie a turistickú výbavu The North Face. Pozor ale, nie sú to originály, vyzerajú veľmi dobre a predavači vedia byť neodbytní.

Námestie Durbar

Centrum Káthmandu však netvorí len turistický Thamel, tvorí ho aj nemenej turistické námestie Durbar. Jedná sa vlastne o starý palácový komplex panovníkov Káthmandu, plný nádherných palácov, prístreškov a budov pagodových tvarov, ktoré sú nádherne dekorované vyrezávanými okenicami, ornamentnými dverami a farebnými nástennými maľbami. Bohužiaľ bolo námestie Durbar výrazne poškodené zemetrasením v roku 2015, mnohé historické budovy sa zosypali úplne, alebo držia už iba silou vôle a vďaka provizórnym podperám. Pokusy o opravu kde tam vidieť, chudobný Nepál ale sotva námestie opraví do pôvodného stavu.

Aj napriek poškodeniu ale námestie Durbar stojí za návštevu. Pagodové chrámy posiate holubmi majú svoje osobité čaro, ktorému ani zemetrasenie neubralo na kráse. Pagodové prístrešky striedajú masívne budovy hlavného chrámu, na ktorého postranných dverách dnes visia suveníry. Na južnom rohu námestia stojí zemetrasením výrazne poškodený dom Kumari Bahal, v ktorom žije Kumari – hinduistická živá bohyňa. Presne tak, živá bohyňa. Hinduisti si pravidelne podľa prísnych pravidiel vyberajú hinduistické dievča, ktoré sa na krátku dobu – od útlej mladosti do dosiahnutia puberty – stane žijúcou bohyňou Durgy.

Námestie Durbar. Na fotku bez ľudí by sa fotograf dlho načakal.

Južne od námestia smerom na juh sa tiahne známa ulica Freak Street. Volá sa tak po cestovateľoch v minulosti – hipíkoch, ktorí sem cestovali a na Freak Street bývali (freak – podivín). Dnes je to už iba turistická ulica, ktorá sotva stojí za návštevu.

Aj Patan má svoj Durbar

Údolie Káthmandu, ktoré dnes z veľkej časti zapĺňa moderné Káthmandu, bolo v minulosti vyplnené niekoľkými malými kráľovstvami, okrem samotného Káthmandu aj Bakhtapur a Patan. A práve patanské námestie Durbar, ležiace asi 10 km južne od centra Káthmandu, je ďalším miestom v Káthmandu, ktoré stojí za návštevu. Krátka cesta taxíkom návštevníka presunie z ruchu centra Káthmandu do iného sveta. Život je tu pomalší, tichší a uhladenejší.

Námestie Durbar v Patane z vtáčej perspektívy (fotené zo strechy reštaurácie). Lešenie na budovách je kvoli bežnej oprave pamiatok, zemetrasenie moc námestie v Patane nezničilo.

Za návštevu stojí okrem pôvabného a od zemetrasenia ušanovaného námestia Durbar aj Zlatý chrám – malý kláštor uprostred obývanej časti s nádherne vyzdobeným nádvorím.

Zlatý chrám. Medzi turistami je vidieť mladého mnícha (asi 10 – 12 rokov), ktorý je na krátku dobu vybratý, aby sa o chrám staral – moc dobre svoju prácu nerobil.

Káthmandu budhistické

V Nepáli sa náboženstvá, kultúry, jazyky a etniká miešajú dokopy a vytvárajú tak jedinečný celok, ktorý nikde inde na svete neexistuje. A na rozdiel od mnohých iných miest na svete sa zdá, že tento kultúrny mix funguje. Vedľa dominantných hinduistov žijú v Nepáli aj moslimovia, budhisti a mnohé ďalšie náboženstvá. A zatiaľ čo mešity v meste nevidieť, budhistické stúpy sú v meste na každom kroku. Stúpy sú budhistické stavby rôznych veľkostí (od „vreckových“ meter vysokých, až po 36 metrov vysokú stúpu Búdanát (Boudhanath)). V podstate sa jedná o násyp zeminy, ktorý je vytvarovaný do kopulovitého tvaru pomaľovaného nabielo, na vrchole so zlatou vežičkou s podmanivými Budhovými očami. Celkový tvar často doplňujú modlitebné vlajočky.

V Káthmandu je stúp nespočítateľne veľa, dve najznámejšie sú stúpy Švajambúnát (Swayambhunath) a Búdanát. Stúpa Švajambúnát, alebo opičia stúpa, je postavená na vysokom kopci, z ktorého je úžasný výhľad na celé Káthmandské údolie. Je to jedno z najstarších trvalo využívaných miest v Káthmandu a rozhodne stojí za návštevu. Po vyštveraní sa na vrchol a zaplatení vstupného robia návštevníkom okrem impozantnej stúpy spoločnosť aj masy turistov, holuby, psy a divoké a agresívne opice, po ktorých stúpa dostala svoju prezývku. Sú všade. Hlavné pravidlo znie nedívať sa im do očí. Aj tak ale dokážu urobiť veľký hluk a občas aj ukradnúť banán z ruky.

Na vrchole, napravo od hlavného vstupu zo schodov po obídení stúpy sú domy, kde sa predávajú suveníry. A v jednom z týchto domov je reštaurácia na streche, kde sa dá vychutnať káva (nescafé, ako všade v Nepále) a výborný výhľad na všetky strany. Pri troche šťastia je z reštaurácie vidno aj na vrcholky Himalájí.

Na opačnej strane mesta, neďaleko Pašupatinátu, leží druhá hlavná budhistická stavba – obrovská stúpa Búdanát. Obklopená vysokými budovami, stúpa je až na poslednú chvíľu schovaná tak šikovne, aby pri prvom pohľade čo najviac ohúrila. V momente vstupu na kruhové námestie stúpa zaplní celý priestor. Medzi stúpou a okrajom námestia je príjemný priestor, kde sa promenádujú turisti, Nepálci a tibetskí mnísi, pre ktorých sa Káthmandu stalo po zabratí Tibetu Čínou dôležitým útočiskom. Z celého priestoru doslova sála zvláštna, duchovná atmosféra. Celý dojem upevňuje biela čistota stúpy, sem tam prerušovaná farbami budhistických modlitebných vlajočiek.

Stúpa Búdanát – najväčšia stúpa v Káthmandu a život okolo nej. Fotené z priľahlého kláštora naproti hlavnému vstupu.

Neďaleko stúpy leží kláštor Ka-Nying Shedrub Ling (Setu Gompa), v ktorom je pravidelne vidieť budhistické ceremoniály, ktorých sa zúčastňujú desiatky budhistických mníchov.

Podmanivé Káthmandu

Káthmandu si návštevníka aj napriek nedávnemu zemetraseniu a hlbokým vreckami miestnych ľudí jednoducho získa. Výborné jedlo (tradičné momo na x spôsobov), skvelá atmosféra mesta, genius loci námestí Durbar, ale hlavne vytrvalo milí ľudia, sú výbornou kombináciou pre spomienky na celý život.

Teraz najčítanejšie