3 oriešky pre slovenskú Prírodu
Je v tom totálny chaos. 5 stupňov ochrany. Rezervácie, národné, prírodné, súkromné, štátne. Ochranné pásma, jadrové zóny. Nárazníkové zóny. Ochranné lesy. Lesy osobitného určenia. Chránené krajinné oblasti. Národné parky. Pamiatky. Územia európskeho významu. Vtáčie územia. Bezzásahové rezervácie. Zásahové rezervácie. Rezervácie s 5. stupňom. Rezervácie so 4. stupňom. Rezervácie s 5. stupňom a s 2. stupňom zároveň a s 3. stupňom v ochrannom pásme. Národné parky s 3. stupňom. Vtáčie územia s 1. stupňom. Územia európskeho významu s 2. stupňom. Biotopy. …
Je v tom totálny chaos – nie len pre normálnych ľudí, ktorí si len chcú proste vybehnúť trochu do lesa.
Ale ako sa vraví, v kalných vodách sa ľahko loví.
Je jednoduché vyrúbať, kým sa úradníci nevedia dohodnúť na stupni ochrany. Je v pohode poľovať, keď nikto poriadne v teréne nepozná hranice územia európskeho významu. Je cool jazdiť autom všade, kde sa nedohodnú tri zákony.
V kalných vodách sa ľahko loví a nastal čas ich vyčistiť. Ujasniť si vzťahy, zjednodušiť legislatívu, naložiť na seba presne mapy, spraviť geometrické plány, vyznačiť pekne v teréne.
Mohli by to byť také 3 oriešky pre našu Prírodu a pre nás všetkých.
Jeden oriešok – hospodárska zásahová krajina. Stupeň 0.
Ťažíme tu drevo (ale normálne), staviame cesty (ale podľa všetkých zákonov) a vlastne všetky cieľavedomé činnosti – zásahy – robíme tak nejak normálne, ako kultúrni ľudia. Veď v takejto krajine žijeme všetci a chceme, aby to nebol Mordor.
Ďalší oriešok – menežovaná krajina, nárazníková zóna. Stupeň 1.
Kosíme tu lúky, pre včely, pasieme, pre orchidey. Frčí tu mäkký turizmus, je to pekná krajina, s mäkkými meandrami riečok, brehovými porastmi, senníkmi, občas malebným stádočkom oviec, či drobným políčkom. A je spravovaná viac miestnymi.
Posledný oriešok je najtvrdší – bezzásahové územie. Stupeň 2.
Tu sa nerobí naozaj nič. Žiadne píly, pušky, pesticídy, žiadne autá, cesty, posedy. Ale ani sadenie, či deštruktívny výskum. Tu nám Príroda ukazuje, ako to vyzerá, keď my nerobíme nič, len sa pozeráme.
Taká studnica nových nápadov, nových evolučných riešení rôznych problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť. Tu je podzemný internet najrýchlejší, tu je tajná zásobáreň organizmov, génov. A tu sa my všetci chodíme učiť, čo robiť, keď nám v menežovanej a zásahovej krajine niečo nefunguje podľa našich predstáv.
