Denník N

Kto je za hranicou slušného Slovenska? Richter, Gajdoš, Raši

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak dnes prezident A. Kiska posvätí vládu P. Pellegriniho, nemali by sme hovoriť, že zradil. Je to nedospelé.

Keby 25 rokov samostatnej Slovenskej republiky malo mať nejaký slogan, ideálne sa javí tento: “Zákon nebol porušený.”

Počuli sme to z úst politikov tisíckrát, keď sa oni, ich podriadení alebo ich oligarchovia dopustili zlodejiny alebo etického prehrešku. Išlo nás roztrhnúť od jedu, keď sme počuli túto alibistickú výhovorku. Ale ostali sme doma pri televízore. Museli sme sa dozvedieť o dépeháčkarskych podvodoch a Bašternákových vratkách, aby sme sa na výzvu študentov zúčastnili prvých protikorupčných pochodov. A museli zavraždiť mladého investigatívneho novinára a jeho snúbenicu, aby námestia po celom Slovensko zaplnilo viac ľudí ako v Novembri ’89.

Fico odstúpil a s ním aj R. Kaliňák. Vláda padla, je v demisii.

Peter Pellegrini, poverený zostavením vlády novej, sa ponáhľa. V priebehu troch dní dvakrát obmenil zostavu nového kabinetu. Kamarát Roberta Kaliňáka mu cez prezidenta neprešiel. Teraz to skúša s ministrom zdravotníctva T. Druckerom. A na štrnástich ministerských stoličkách sa majú objaviť len štyri nové mená.  

Lenže jedno z východísk z krízy podľa prezidenta mala byť “rozsiahla a zásadná rekonštrukcia vlády, ktorá by nepolarizovala spoločnosť.” Sú štyri nové mená zo štrnástich rozsiahla rekonštrukcia? Nie. Bude T. Drucker ako Kaliňákov nástupca polarizovať spoločnosť a nechá vyšetrovať len tie kauzy, ktoré sa netýkajú Smeru-SD? Možno nie. No kritériá na nového ministra vnútra (požíva širokú dôveru spoločnosti a má nespochybniteľný profesionálny a morálny kredit), ktoré boli predstavané vo výzve Chceme veriť, jednoducho nespĺňa. 

„T. Drucker kritériá na nového ministra vnútra, ktoré boli predstavené vo výzve Chceme veriť, nespĺňa.“

A stále sú tu desaťtisíce ľudí ochotných vyjsť na námestia pod heslom Za slušné Slovensko. Slovensko so slušnou, dôveryhodnou vládou a ministrami, ktorý nebudú donekonečne opakovať “zákon nebol porušený” a pchať hlavu do piesku. Otázka znie, kde sú hranice slušnej vlády a slušného Slovenska? Môže byť druhá Pellegriniho zostava vládou, ktorá navráti dôveru ľudí v štát?

Sotva. Je v nej stále človek, ktorý mlčky prihliadal, ako sa Ústredie práce zbavilo psychologičiek, ktoré si len robili svoju prácu, keď zisťovali reálny stav v zariadení Čistý deň. Je to minister Ján Richter, ktorý neodobral tomuto domu hrôzy akreditáciu, keď mu to akreditačná komisia prvýkrát navrhla.

Vo vláde má byť ďalej ministrom aj Peter Gajdoš, ktorého rezort opakovane klamal, keď sa novinári snažili zistiť pravdu o priebehu nákupu obrnených transportérov za 400 miliónov eur.

A novým vicepremiérom pre investície má byť Richard Raši, ktorý silou mocou presadzoval finančne nevýhodný parkovací systém od firmy EEI aj mimo centra Košíc.

Ak aj kvôli týmto pánom v piatok ľudia vyjdú masovo na námestia, dá sa to pochopiť.

No pochopiť sa bude dať, aj keď prezident A. Kiska dnes odobrí P. Pellegrinimu zostavu, v ktorej budú títo traja páni. Už tým, že neprijal Pellegriniho prvý návrh, vykročil za hranu ústavných zvyklostí. Ak to zopakuje, musíme rátať s tým, že Smer-SD zaútočí a konanie A. Kisku napadne na Ústavnom súde. Rozpúta sa politický konflikt, z ktorého nebude dobrá cesta von. Preto, ak sa prezident rozhodne Pellegriniho zostavu odobriť, nemali by zaznievať slová o zrade. Je to nedospelé. Rovnako ako je nedospelé vyvýjať na neho citový nátlak, aby opätovne kandidoval za prezidenta. Prezident, premiér či akýkoľvek politik nemá byť v našich očiach spasiteľom. Ale nanajvýš inšpiráciou a v každom prípade strážcom vlády zákona. Prezident obojím zostane, aj keď Pellegrinimu schváli druhý pokus. A nám nezanikne šanca tvoriť slušné Slovensko.

Áno, keď by chcel prezident zostať konzistentný, jemne obmenenú vládu s Richterom by posvätiť nemal. Ale ešte raz: dôsledky takejto konzistentnosti môžu byť horšie, ako si dnes vieme predstaviť. Dnes ešte vie pri pohovoroch s adeptami na ministrov vymôcť od nich záväzky, ktoré krajine prinesú viac, než ústavná kríza po druhom odmietnutí Pellegriniho zostavy.

„Áno, keď by chcel prezident zostať konzistentný, jemne obmenenú vládu s Richterom by posvätiť nemal. Ale dôsledky takejto konzistentnosti môžu byť horšie, ako si dnes vieme predstaviť.“

Veľa sme sa s kamarátmi rozprávali, že čo by vlastne mala byť koncovka taktiky prezidenta? A hlavne, čo by mala byť koncovka protestov? Dlho mi trvalo, kým som si uvedomil, že to je vlastne zle položená otázka. Tá úžasná energia ostatných troch týždňov nemá a nesmie mať nejaký koniec. Ale musí byť niečoho začiatkom. Niečoho dobrého a trvalého. Vtedy to bude mať zmysel. Ľudia, ktorí sa venujeme boju proti korupcii, sme dávno nemali lepšiu šancu presadiť systémové zmeny a dotlačiť novú vládu k personálnym výmenám na čele polície a prokuratúry, ktoré prinesú väčšiu záruku objektívneho vyšetrovania nielen vraždy Jána a Martiny.

Všetci, ktorým nám prekáža politizácia štátnej správy, sa môžeme oveľa viac a odvážnejšie postaviť za tých, ktorí v nej pracujú pod nekompetentnými straníckymi nominantami. A žiadať ich odchod, ak ich úrad v niečom zlyháva. Všetci môžeme a musíme byť náročnejší na tých, ktorí nám vládnu a spravujú našu krajinu, župu, mesto či obec. No rovnako nároční musíme byť dennodenne na seba. Na viac slušnosti medzi nami, rozumu, cti a pokory nepotrebujeme dokonalú vládu. To zvládneme aj sami. Ale dnes vieme, že sme schopní zaplniť námestia, ak dostatok slušnosti, rozumu, cti a pokory nebudú prejavovať tí, ktorým sme voľbami zverili moc. Tento piatok im to znovu a v ešte väčšom počte pripomeňme.

 

 

 

Pavel Sibyla

Teraz najčítanejšie

Pavel Sibyla

Som bývalý reportér týždenníka Trend, exriaditeľ Nadácie Zastavme korupciu, autor dvoch prozaických kníh, člen hnutia Progresívne Slovensko. V súčasnosti učím a tiež tvorím podcast s názvom Proti noci.