Denník N

Verejný priestor je aj tráva medzi panelákmi

Vyjdete na ulicu a vidíte prevrhnutý kôš s rozhádzanými odpadkami, zlomenú lavičku, množstvo billboardov, počmárané fasády a namiesto chodníkov hromady dlažobných kociek. Alebo vyjdete na ulicu a vidíte stromoradie s pohodlnými lavičkami, záhony kvetov, bezpečný cyklo-chodník, po ktorom jazdia deti, fontánku s pitnou vodou.

Aj vo vašej predstave je ten prvý svet sivý a druhý slnečný? Tieto farby sú dôležitejšie, ako by sa mohlo zdať. Verejný priestor, v ktorom sa pohybujeme, totiž veľmi ovplyvňuje to, ako sa nám v meste žije. Jeho kvalita určuje kvalitu mesta a odlišuje dobré a príjemné mestá od tých zlých.

Verejný priestor?

Verejný priestor je celý priestor mesta medzi budovami. Dalo by sa však povedať aj to, že je to priestor, ktorý používajú všetci ľudia. Nemusí však ísť iba o mestské komunikácie a infraštruktúru. Vo verejnom priestore sa stretávajú ľudia, rozprávajú sa, obchádzajú sa na chodníkoch, stoja na červenú, bicyklujú, ale aj demonštrujú či usporadúvajú podujatia. Zároveň je to v dnešnej dobe priestor, ktorý nemusí byť nevyhnutne fyzický, ale existuje aj v našich mysliach. Dnes má navyše konkurenciu vo virtuálnom verejnom priestore, ktorý poznáme z úrovne sociálnych sietí.

Verejný priestor newyorský

Možno sa vám zdá, že zmeniť tvár bratislavských ulíc, ciest, chodníkov a námestí na príjemnejšie, je boj na dlhé lakte. Samozrejme, všetko sa dá riešiť aj komplikovane, ja vám však poviem skvelý a najmä jednoduchý príklad z New Yorku. V roku 2013 bola v New Yorku šéfkou dopravy Janette Sadik-Khan, ktorá chcela mesto odľahčiť od prehustenej dopravy. Po roku sledovania GPS signálov newyorských taxikárov zistila, že čím viac je ciest, tým viac je tam áut. Čiže sa to rozhodla otočiť a povedala si: „Ak chceme mať menej áut, musíme mať menej ciest.“ Janette Sadik-Khan na skúšku uzatvorila časť Times Square pre autá. V noci natreli kus cesty farbou, ako zábrany stačili mestské betónové kvetináče, na vzniknutú plochu rozostavili najlacnejšie stoličky a nechali ich tam. Keď sa ráno prišli pozrieť na výsledok, všetky stoličky boli obsadené. Vyskúšali, že to funguje, zistili, že doprava neskolabovala, za pár dolárov otestovali niečo, čo teraz robia opakovane v rôznych častiach mesta. Dlhodobejšie prieskumy dokonca ukázali, že počet zranení pri dopravných nehodách klesol, doprava sa zrýchlila, otvorili sa nové obchody, zvýšila sa atraktivita miesta.

Verejný priestor bratislavský

Podobné zásahy sa dajú robiť aj v Bratislave. Nechceme však mesto meniť spôsobom „pokus – omyl“. Hlavné mesto Slovenska potrebuje manuál verejného priestoru, koncepciu, na základe ktorej bude možné zmeny ustrážiť. Vďaka manuálu, ktorý navrhujeme aj v Pláne Bratislava, by vznikol jednotný mestský mobiliár, ktorý by mal viacero variantov – podľa charakteru mestských častí. Pri úpravách v meste by sa dbalo na používanie kvalitných a estetických materiálov a na bezbariérovosť. Súčasťou manuálu by bola aj stratégia na obmedzenie vizuálneho smogu či starostlivosť o zeleň.

V meste je niekoľko priestorov, ktoré sa dajú zmeniť rýchlo, jednoducho a lacno, podobne, ako to urobili v New Yorku. Vezmime si napríklad priestor neďaleko Základnej školy s materskou školou Milana Hodžu na križovatke Škarniclovej ulice a Palisád. Je tam zarastená zelená plocha plná odpadkov, ktorú samozrejme nikto nevyužíva, maximálne občas psíčkari. Priestor z jednej strany obmedzuje vysokoškolský internát, z druhej strany cesta, za ktorou je škola. Zo základnej školy deti vychádzajú na chodník v tesnej blízkosti križovatky. Je to jednoducho nefunkčné miesto, ktoré nie je pekné na pohľad. Dalo by sa to ľahko zmeniť, situáciu má v rukách magistrát, ktorému pozemok patrí, ten ale situáciu nerieši.

Úprava miesta by pritom vôbec nebola komplikovaná. Vozovka pred školou sa dá zdvihnúť na úroveň chodníka a dá sa tam zaviesť prikázaná rýchlosť. Škarniclova ulica by dokonca mohla byť slepá, autá by pohodlne prechádzali neďalekou Zámockou. Počet vozidiel, ktoré by z Palisád odbáčali na Škarniclovu by sa výrazne znížil. Zábradlie pri škole by sa vďaka tomu mohlo odstrániť, zeleň by sa upravila, škola by získala námestíčko, nie je to nič zložité.

Verejný priestor pre ľudí

Fascinuje ma, ako sa môžu meniť mestá a ako ovplyvňujú ľudí, ktorí v nich žijú. Poznám mnoho príkladov, v ktorých z trosiek v neuveriteľne krátkom čase vybudovali fungujúce mesto. Široké ulice, námestia, parky, udržiavané chodníky, cyklotrasy a mestský mobiliár podporujú interakciu medzi ľuďmi a životným prostredím, vytvárajú pozitívne využitie priestoru a zvyšujú životaschopnosť mesta. Pekné a upravené mesto pozitívne vplýva na ľudí. Behaviorálne výskumy ukázali, že v krajšom prostredí sú ľudia milší a slušnejší. Prostredie navyše neovplyvňuje iba medziľudské interakcie, pomáha tiež zlepšovať správanie sa vo verejnom priestore. Prispieva napríklad k tomu, že ľudia neodhadzujú odpadky a ohorky z cigariet mimo košov, že vodiči dávajú prednosť chodcom, že sa obyvatelia o svoje mesto viac zaujímajú a starajú.

Teraz najčítanejšie

Matúš Vallo

Matúš Vallo je primátor Bratislavy, architekt a odborník na mesto. Je autorom najkomplexnejšej publikácie o riešeniach pre Bratislavu - Plán Bratislava. K písaniu tejto knihy spojil 76 najlepších expertov na mesto z rôznych oblastí. Je zároveň uznávaným architektom a spolumajiteľom architektonického štúdia Vallo Sadovsky Architects. Študoval v Ríme a pôsobil v Londýne. Je tiež držiteľom Fulbrightovho štipendia na Kolumbijskej Univerzite v New Yorku. Dvakrát získal pozvanie na najprestížnejšiu medzinárodnú konferenciu o urbanizme CityLab, organizovanú Bloomberg Philanthropies. Napriek medzinárodným možnostiam svoju energiu naplno venoval Bratislave. Stojí za občianskym združením My sme mesto, Alianciou Stará Tržnica a Alianciou 500 bytov. Zakladal aj projekt Mestské zásahy, ktorý od roku 2008 vygeneroval viac ako 900 projektov na vylepšenie verejného priestoru v 20tich mestách. V komunálnych voľbách 2018 bol zvolený za primátora Bratislavy.