Denník N

Ficova derniéra

Najnovšia šachová politická partia je dokonaná. Víťaz je jasný. Fico nám dal šach-mat a ešte sa aj pritom nepríjemne uškŕňal. Aj to sú úskalia boja proti vládnej strane SMER-SD. Ale veď my sme si už zvykli.

Proste Shooty. Genialita.

 

Pred mesiacom, po vražde Jána Kuciaka a jeho priateľky prezident vyhlásil Súmračnej vojnu slovami o veľkej rekonštrukcii vlády alebo predčasných voľbách. Začala sa pomyselná šachová partia a ako to už väčšinou v našej politike býva, znova nevyhrala spravodlivosť. Teda prvý ťah spravil prezident Kiska – s bielym pešiakom – jeho výrokmi. Smer bol paralizovaný a mohutná ofenzíva a kritika čo sa vzniesla k vládnym stranám bola síce deštruktívna, ale mohla byť skutočne zničujúca až vtedy, keby nebolo niekedy nepochopeného javu – slovenskej opozície.

Ja osobne som tlačovky, ktoré opozícia vypúšťala do éteru prestal rátať po prvom týždni. Bolo to niečo ako „reakcia“, „reakcia na reakciu“, „reakcia na vystúpenie (niekoho)“, atď. Frekvencia tlačoviek bola tak päť denne a všetci sme čakali na ten hviezdny moment, kedy sa Fico pokorí a radšej pod tlakom ustúpi. Neprichádzal. Lebo Fico pod tlakom nejedná. Zatne sa. A potom prišlo tých 5 slávnych minút Bélu Bugára. Mnohí jeho tlačovku  pozerali s otvorenými ústami. Niektorí si otvárali šampanské, niektorí jedli popcorn a niektorí si objednávali priestory na billboardy, čo im nejako moc nezazlievam, ale veriť Bélovi po toľkých zradách bolo minimálne mimo misu. Priznám sa, aj ja som sa nechal uniesť. Republiková rada rozschodla (ako to on vie povedať) o predčasných voľbách či páde vlády. A potom rozhodnutie tejto rady prehol cez koleno, ako na povel a všetci mu pri tom prikyvovali (pozn. teda ak nerátam Luciu Žitňanskú, ktorá sa zjavne ide upratať na Ústavný súd a Františka Šebeja, ktorý sa od zbabelosti rovno vzdal mandátu poslanca, pretože hlasovať proti zlepencu by bol zločin, však, pán Šebej. Ale veď kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. A naopak, konanie časti opozície by sa dalo opísať ako: „ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili“.

A potom prišiel ešte väčší šok.

Informácie sa hromadili a nabalovali a pod tlakom odstúpil najprv Kaliňák, Fico a potom aj Ficova dôstojnosť. Osobne si nemyslím, že ten hrozný úsmev, ktorý, už našťastie bývalý predseda vlády, pri odovzdávaní demisie vyčaroval bol úprimný a odzrkadľoval jeho skutočné cítenie so situáciou. Veď čo je lepšie – byť premiérom krajiny a predsedom najsilnejšej strany alebo iba to druhé a ovládať bábkového premiéra z pozadia. Rozhodne však spravil niečo, čo sa mu oplatilo najviac, lebo to je väčší stratég ako naša opozícia. Treba si však pamätať jedno. Ak Fico, ktorý sa tu 10 rokov držal a zurpoval si moc zrazu príde s návrhom a sám sa ponúkne, že odstúpi, niečo za tým určite bude. S Bugárom teda zahrali divadielko veľkej obety, Most si akože pripísal body za vydobytie si „neskutočnej reformy“ vlády a mierne napätie pokračovalo ďalej.

Za premiéra bol navrhnutý Pellegrini, za ministra vnútra Jožo Ráž ml.. Smer sa teda uchýlil k podobnému kroku ako kotlebovci. Tí ponúkli kandidáta Petra Sagana, ktorý nebicykloval a Fico zase ponúkol Joža Ráža, ktorý nespieval. Skutočne zaujímavá taktika. Až na jednu drobnú chybičku – Ráž sa kamošil s Kaliňákom už v nižšom veku, a preto vzniklo podozrenie, že môžu mať spoločné viac ako má napr. bývalá štátna radkyňa s talianskou mafiou. Prezident teda zakročil a oprel sa o mantinely našej ústavy – nechcel vymenovať vládu s týmito „kandidátmi“. Dobrý krok, len škoda, že už ďalej ísť proste nemohol. Ani zbavenie sa smeráckej mafie totiž nestojí za porušovanie najvyššieho zákona štátu.

Mimochodom iba pridám, že v poslednom čase bolo toľko ľudí z vlády (zväčša ministri), ktorí mali vo friends-liste na Facebooku Antonina Vadalu, že by sa jeden aj pozastavil nad tým či s ním aspoň niekto kamarát nie je. Každý teda môže mať logické podozrenie, že tam už čistý nie je naozaj nikto. (čo teda nepovažujem za príliš veľké zistenie)

Ako už teda vieme, Pellegrini zvrátil to, aby prezident Kiska nedajbože vymenoval za predsedu vlády iného nominanta Smeru pomocou jeho vlastného úsudku. Ráža vymenil za Druckera, Maďariča za nejakú pani Laššákovú, ktorá si teda na karme moc nepridala po výrokoch o Sorosovi a mimovládkach. Taktiež keby sa idete pýtať do divadla SND či inej bašty kultúry, asi nenájdete herca či umelca, ktorý by túto pani poznal, takže vytiahli „neutrálnu“ kartu, ktorá sa im v budúcnosti nemusí vyplatiť.

Vláda bola vymenovaná a bude si získavať dôveru. Stačí, aby 4 poslanci nehlasovali za a vláda padne. To je ďalšia vec, ktorú opozícia nedotiahla. Nedokázala si na svoju stranu získať aspoň štyroch poslancov a presvedčiť ich. Súdim to z toho, že vláda má 79 podpisov a legitimitu v NRSR, takže jej jednoznačne bude vyslovená dôvera. Bohužiaľ? Našťastie? Skutočne neviem, ale po tom mesiaci od vraždy dvoch nevinných ľudí jednoducho moc nevidím dôvod mať teraz voľby. Referendum o skrátení volebného obdobia už vôbec nie. Stálo by to čas a peniaze a týmito aspektami určite v súčasnosti nedisponujeme.

A ešte na koniec poviem niečo k protestom a hlavne protestujúcim. Dva úspešné protesty za nami a jeden, ten zajtrajší v Bratislave mal byť pred nami. Ale už nie je. Zrušili ho. Po tak masovej podpore to považujem za veľmi negatívne zo strany organizátorov. Minimálne ho mali uskutočniť a oznámiť čo s protestami naďalej. Bratislava sa teda ako-keby uzavrela a rezignovala. Je to škoda, ale hlavné je, že ostatné mestá v boji pokračujú. Vidím to však tak, že po piatku príde útlm, všetko sa utíši a karavána pôjde ďalej. Taký je už život na Slovensku, tak si zvyknite. Prídu ďalšie kauzy, volenie sudcov na Ústavný súd atď… Je však maximálne neslušné prechádzať okolo davu protestujúcich ľudí a párkrát zakričať: „Fúúj, majdan“. Tieto protesty boli všetko, len nie majdan či revolúcia, ktorých sa koaliční poslanci tak veľmi báli. Ľudia, ktorí protestovali mali morálne právo aj občiansku povinnosť prísť a vyjadriť sa už len svojou prítomnosťou. Najhoršie je však to, že aj oni prehrali tento boj. Boj proti mafii a skorumpovanému štátu. Nič však nie je stratené a nádej umiera posledná. Ďakujem im všetkým.

Dnes bol prvý deň vlády Petra Pellegriniho a už sa stihol zapísať aj do histórie. Pán premiér na tlačovke, na ktorej bol aj Bugár, vyberal mobil, keď vtom mu spolu s mobilom vypadol malý sáčok zvláštneho tvaru. Jeho hovorca sa vyjadril, že to bolo špáradlo. Mohlo to byť ale čokoľvek. To už nechám na ľudskú predstavivosť.

Najväčšia irónia osudu je tá, že pri tejto partii nezískali nič tí, čo ju odohrali až do konca či dokonca tí, ktorí ju vyhrali, ale s veľkými obeťami (SMER…), ale tí, ktorí sa iba pozerali a túto hru o slušné Slovensko sem-tam okomentovali. Boris Kollár či Marian Kotleba. Stačilo byť iba ticho. Uvidíme či sa v budúcnosti niekto poučí.

Fico a oligarchovia, ktorým slúži teda dosiahli Pyrrhovo víťazstvo. Koniec-koncov aj to je niečo, a síce si tým u nás, občanov, nepripísali body, ale svoje majú – stále vládnu. A oficiálne budú až do roku 2020. Ako sám avizoval nikam neodchádza. Ani po svojej demisii. Tak ho trocha po-opravme… Síce zatiaľ neodchádzaš, ale raz odídeš. Maximálne za dva roky. Slovensko, držím ti palce!

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Daniel Valko

Daniel Valko

„Ten, kto má dosť odvahy a trpezlivosti celý život sa pozerať do tmy, prvý v nej uvidí záblesky svetla.“ D.Glukhovsky