V čom bol kapitalizmus horší než feudalizmus
O kapitalizme sa výlučne rozpráva ako o pokroku voči feudalizmu. V skutočnosti však zaviedol rôzne zmeny, ktoré predstavovali regres vo vývoji európskej spoločnosti.
Najväčšie udalosti súvisiace s vývojom kapitalizmu v novoveku, teda najmä v rozpätí 15. až 18. storočia sú:
1. kolonializácia nového sveta. Bez tohto vývoja by nebolo vôbec možné, aby sa kapitalizmus stal dominujúcim v hospodárstve.
2. s tým súvisiaci rozvoj otrokárstva. Aj keď otrokárstvo nezaniklo v 12. alebo 14. storočí, v nasledujúcich storočiach došlo k jej renesancii.
3. výmysel a implementácia rasizmu. Rasistické zákony boli zväčša zavedené až v 17. a 18. storočí ako spôsob zamedziť kooperácii medzi belošskými poddanými a prisťahovalcami a černošskými otrokmi, resp. Indiánmi.
4. všeobecný pokles životnej úrovne. Proti predstavám sa roľníci najmä po Čiernej smrti v 14. storočí mali porovnateľne dobre, ich strava zahŕňala mäso niekoľkokrát v týždni, niečo, čo bolo neskôr úplný luxus a mzdy boli v dôsledku nedostatku pracovnej sily pomerne vysoké. Vrámci 16. až 18. storočí došlo k poklesu reálnych miezd až na 30 percent ich úrovne na konci 15. storočia. Toto sa dialo najmä zdražovaním obilia a mäsa.
5. výmysel a implementácia sexizmu. Aj keď sexistické predsudky existovali už pred 15. storočím, skutočne industriálny sexizmus a sexistické zákony, ktoré kriminalizovali potraty, voľné sexuálne vzťahy a priviazali ženu k mužovi, prišli až v neskorom stredoveku práve s nastupujúcim kapitalizmom. Toto bolo nutné pre zavedenie kapitalistickej pracovnej disciplíny a deľby práce.
6. prenasledovanie čarodejníc. Podobne ako ostatné úkazy môžeme najväčšie hony na čarodejnice zaradiť nie do 13. alebo 14., ale do konca 16. a začiatku 17. storočia. Hon na čarodejnice sa dial presne s cieľom zničiť „mágiu“, teda ľudové povery a medicínu, obrať ženy a budúcich proletárov o moc a discplinovať ich pre nový poriadok. Najvia počet obetí môžeme nájsť práve v čase najväčšieho zdražovania cien. Ak človek nechce veriť na mágiu, je jasné, že tieto obete boli nevinné a boli častokrát potrestané pre chudobu alebo pre odpor voči panstvu a prichádzajúcemu poriadku.
Aj keď kapitalizmus priniesol a prináša vysokú produktivitu, urobil to za cenu obrovských obetí a skôr či neskôr si musíme klásť otázku, načo nám táto produktivita je, keď aj tak väčšina ľudí pracuje 40 alebo viac hodín týždenne a má problém zaplatiť nájom.
Zdroje:
Silvia Federici: Caliban und die Hexe, 2012
Fernand Braudel: Sozialgeschichte des 15. – 18. Jahrhunderts, 1979
