Chcel by som, aby ste tu boli…

Bol som na všetkých prešovských spomienkach na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Tá piatková však bola trochu iná.
Keď ma organizátori piatkového (23.3.) mítingu oslovili, či by som neprišiel niečo zahrať, neváhal som ani chvíľu. Od toho osudného pondelka mi totiž znela v hlave jedna pieseň. Hoci ju s kapelou hrávame už roky, zrazu dostala celkom iný rozmer. Jej názov sa dá voľne preložiť ako „Chcel by som, aby ste tu boli“. Janko a Martinka. Kiež by som tú pieseň pre vás mohol hrať za iných okolností…
Dovolil som si pri tejto príležitosti povedať pár slov, ktoré snáď budú zaujímavé aj pre tých, ktorí s nami v Prešove neboli. Aj preto dnes píšem svoj prvý blog.
Dobrý večer,
nechcem tu veľa rozprávať, som len obyčajný IT-čkár a muzikant, a čo už ja môžem vedieť o veľkej politike, však? Som tu však preto, lebo je to to najlepšie, čo môžem teraz urobiť. Vzdať poctu dvom mladým ľuďom, ktorých nezmyselná smrť otriasla našou vlasťou. Odkázať do Bratislavy na Súmračnú, že tu na Východe niečo je. Postaviť sa za slušné Slovensko.
Už deti učíme, že slušné je nebiť iných, uvoľniť miesto starším či pomáhať slabším.
V demokratickej spoločnosti je však slušné aj rešpektovať zákony, nekradnúť, nekorumpovať a nenechať sa korumpovať, mať na zreteli viac verejný záujem ako svoj vlastný prospech. A to bez ohľadu na politické tričko. Slušnosť je totiž apolitická. Som tu, aby som spolu s vami povedal, že to čo sa stalo v posledných dňoch nestačí. Vymenili sa figúrky a aj to len na najvyšších miestach.
My sa však spolu pokúsme vytvoriť nový priestor. Priestor pre slušných ľudí s dobrými nápadmi, ktorí ich dnes nechcú alebo nemôžu realizovať v stranách s neslušnými lídrami, či s ľuďmi, ktorí slušnosť nazývajú morálnym gýčom.
Som tu, lebo verím, že na Slovensku existuje dosť slušných ľudí, ktorí by vstupom do politiky dokázali priniesť tak potrebnú zmenu. Zmenu správania sa, zmenu zákonov, zmenu atmosféry. Nenechajme sa zase raz opiť volebným programom na jednu stranu a sloganmi na billboardoch. Ale nežiadajme ani nesplniteľné. Venujme sami sebe čas, aby sme takých slušných ľudí našli a spoznali a mohli konečne raz ísť voliť za niečo a nie len proti niečomu.
Ďakujem.
Ďakujem vám páni Matúš Nakata a Martin Husovský za pozvanie a tiež všetkým, ktorí sa spolu s nami postavili na námestiach našich miest za slušné Slovensko. My nezabudneme.
P.S.: Prídem zas.
So, so you think you can tell Heaven from Hell Blue skies from pain? Can you tell a green field From a cold steel rail? A smile from a veil? Do you think you can tell? And did they get you to trade How I wish, how I wish you were here |
Vážne si myslíš, že dokážeš rozlíšiť Nebo od Pekla, modrú oblohu od bolesti? Myslíš, že vieš rozlíšiť zelenú lúku od chladnej oceli? Rozoznáš úsmev spod závoja? Myslíš, že to dokážeš? A už ťa niekedy prinútili vymeniť Ako si len prajem, aby si tu bol! |