Bilancia Marxa po 170 rokoch

Základom je úprimne reflektovať a aplikovať marxistickú teóriu na súčasnosť bez toho, aby sme opúšťali jeho myšlienkové princípy a to je triedna analýza a revolučné riešenie.

Netreba fetišizovať teóriu, ale súčasne neodmietnuť základy.

Revolúcia proti triednej spoločnosti je niečo úplne iné, než to, čo sa doposiaľ v dejinách stalo. Je to úplná novinka, ak by k nej došlo. Odlišuje sa od meštianskych revolúcií radikálne v tom, že jej nepredchádza dlhý hospodársky vývoj a nie je to výsledok neúspešnej kooptácie nových vládnucich síl. Anglická a francúzska revolúcia napríklad boli výsledkom takejto neúspešnej kooptácie meštianstva do politického systému, pričom tá francúzska bola úplnou nehodou. V ostatných krajinách došlo k tvorbe meštianskych republík buď za pomoci sociálnej demokracie, alebo bez revolúcie.

Marx jednoznačne vychádzal z toho, že k revolúcii dôjde čoskoro. Prečo k nej 170 rokov po nedošlo?

Odpoveď je jednoduchá a je ňou triedny kompromis, ktorý definuje posledných 100 rokov. Je ňou sociálna demokracia, ktorá sa zaviazala tento kompromis udržiavať a brániť.

Tento kompromis mení v určitej miere pôvodnú analýzu kapitalistickej spoločnosti v tom, že proletariát má teraz prístup k určitej časti nadhodnoty, že jeho reprodukcia je financovaná z daní, teda z nadhodnoty alebo zo zväčšenej mzdy a v prestáva byť klasickým bezmajetným proletariátom. Súčasná pracujúca trieda má aj vďaka zvýšenej produktivite prístup k životnej úrovni, ktorú by v klasickom kapitalizme nemala.

Tento kompromis v určitom pripomína kompromis v stredoveku, v 14. až na začiatku 15. storočia.

Najviac sa z pôvodnej Marxovej analýzy osvedčila predpoveď tendenčného pádu miery zisku. Tento pád je možné pozorovať v posledných 40 rokoch a v posledných 100 rokoch ho bolo možné odvrátiť len vďaka nadvykorisťovaniu koloniálneho sveta.

Marxovu analýzu by sme dnes mohli aktualizovať o pôvodnú akumuláciu, ktorá stále pretrváva a ktorej základom je nadvykorisťovanie žien a iných než západoeurópskych etnických skupín.

Prechod z jedného hospodárskeho systému do druhého vždy trval storočia. Tentokrát to tiež nebude trvať pár dní. Netreba sa preto príliš držať schémy revolúcia a potom hospodárska zmena. Ak to je možné treba vytvárať alternatívne hospodárstvo aj v tomto politickom rámci. To znamenajú aj družstvá a nové modely.

Marx veľa toho o alternatíve voči kapitalizmu nenapísal. Tých pár riadkov, ktoré napísal o komunizme, sa tiež netreba tak otrocky držať. Súčasne ale netreba zabúdať, že komunizmus musí byť bez vykorisťovania a bez tried. Komunizmus určite nie je len štátny kapitalizmus a nepodmienený základný príjem, chce to viac. Ale nemusíme sa všetkého držať z Kritiky Gothajského programu, to by ani Marx nechcel.

Treba konečne sbilancovať minulý režim a označiť dôvody jeho neschopnosti a pádu. Treba ho jasne odsúdiť a nazvať ho tým čím bol a to nebol socializmus, ani komunizmus, ale stalinizmus. Nebola to vláda proletariátu, ale prinajlepšom hybrid, v ktorom hospodársky neexistovalo vykorisťovanie, ale zárodky tried prežívali a nakoniec ten režim položili, v Číne spôsobili jeho prerod do kapitalizmu.

Komunizmus musí byť čo najviac demokratický a slobodný, nie totalitný režim, ktorý utláča tých, čo oficiálne vládnu. Základným dôvodom jeho pádu bola absencia demokracie a slobody, teda koncentrácia moci v jednej strane a nedemokratické plánovanie, spolu s politickou represiou.

Socializmus môže byť len demokratický a demokracia a sloboda musí byť hlbšia než v meštianskej republike. Základom je demokratické plánovanie a dobrovoľná kolektivizácia.

Socializmus tiež nie je len jednoducho štátne vlastníctvo výrobných prostriedkov. Ďalší dôvod, na ktorom minulý režim padol, bola jeho snaha konkurovať v produktivite s kapitalizmom. Produktivita nemôže byť najvyšším cieľom novej spoločnosti, ale jej využívanie pre prospech ľudí: čo najnižší pracovný čas a čo najnižšie životné náklady.

Dnešný vývoj kapitalizmu smeruje buď k novému štádiu, alebo k novej triednej spoločnosti. Klasické kapitalistické vykorisťovanie stráca na význame, na jeho mieste rastie význam renty a úrokov. Najmä sharing ekonomika a digitálny trh ponúkajú možný pohľad do budúcnosti. Stále žijeme v imperialistickom štádiu, najvyššom štádiu, pretože vyššie by si žiadalo stiahnutie meštianstva z výroby a to je práve tam, kam smerujeme.

Súčasná doba je tiež charakterizovaná umieraním sociálnej demokracie. Úloha odborov sa vytráca v novom prekariáte a v digitálnom trhu. Bez odborov k žiadnej revolúcii nedôjde. Bez sociálnej demokracie neexistuje dôvod ani k triednemu kompromisu, ani k udržiavaniu fasády liberálnej demokracie.