Lovec bleskov

Václav Divíšek, ako znelo jeho pôvodné meno a priezvisko, sa narodil v roľníckom domci v Helvíkoviciach na okraji mestečka Žamberk. Jeho rodný dom stojí doteraz na brehu Divokej Orlice a od roku 1965 je sprístupnený verejnosti ako pamätník – súčasť Mestského múzea v Žamberku. Môžeme si ho prehliadnuť od mája do septembra denne od 10. do 16., cez víkendy do 17. hodiny. Kontakt: + 420 608 427 064 alebo [email protected]. V Žamberku nesie Divišovo meno aj miestne divadlo, pred ktorým je socha vynálezcu.

Rodný dom Prokopa Diviša

Mestské divadlo v Žamberku nesie meno slávneho rodáka

Skromné hospodárstvo si po smrti otca vzal na starosť starší brat Ján. Vďaka podpore príbuzného Jindřicha Dušíka, rektora jezuitského gymnázia v Znojme, sa nadaný chlapec mohol vzdelávať ako štipendista premonštrátov z Louckého kláštora. Pri zložení rehoľného sľubu prijal meno Prokop a priezvisko si skrátil na Diviš, resp. v nemeckom pravopise na Diwisch.

Loucký kláštor

V septembri 1726 ho vysvätili za kňaza. Zároveň mohol vyučovať prírodné vedy, v roku 1733 bol na univerzite v Salzburgu promovaný na doktora teológie a v Olomouci na doktora filozofie. Vrátil sa do Louckého kláštora, ale po troch rokoch, v roku 1736, prijal miesto kňaza v Příměticiach neďaleko Znojma.

Prokop Diviš mal veľký záujem o prírodné javy. Zaujala ho najmä statická elektrina. Vyhotovil si zvláštny prístroj, ktorý nazval elektrum. Pozostával zo sklenenej gule na drevenom hriadeli. Jej otáčaním a trením o teľaciu kožu získaval elektrinu. V rokoch 1741 – 42 by sme ho opäť stretli v Louckom kláštore, kde zastupoval uväzneného opáta v rakúsko-pruskej vojne. Po roku sa vrátil do Přímětíc a začal si viac všímať elektrické výboje v ovzduší – blesky a hromy. Pochopil, že ide o podobné javy, aké pozoroval pri svojich experimentoch. Správa o jeho pokusoch sa dostala až na dvor Márie Terézie a jej manžela Františka I. Lotrinského. V roku 1750 dostal pozvanie do cisárskeho paláca, aby predviedol svoje pokusy. Cisársky pár zaujali do tej miery, že ho odmenili zlatými medailami s vlastnými podobizňami.

Bleskom sa v tom čase venovalo veľa fyzikov. S mnohými z nich Prokop Diviš korešpondoval a vymieňal si skúsenosti. Nie všetky pokusy dopadli šťastne. V roku 1753 zahynul v Petrohrade po zásahu bleskom profesor Georg Wilhelm Richmann. Prokop Diviš zareagoval na túto tragédiu krátkym spisom o zvádzaní elektrických výbojov z mračien do zeme a poslal ho do Petrohradu. Tamojší akademici si ho však príliš nevšímali, vraj aj preto, že začínal citátmi z Biblie. Diviš sa nevzdal a v Příměticiach postavil „meteorologický stroj“. Jeho účelom bolo vyrovnávať napätie medzi oblohou a zemou a tak odvracať samotný vznik elektrického výboja. Základom bol vodorovný železný kríž, ktorý umiestnil pôvodne na 15-metrový, neskôr na 41 a polmetrový stožiar. Ramená kríža doplnil kratšími vodorovnými tyčami, na ktoré pripevnil tucet kovových škatúľ so železnými pilinami a asi so 400 k oblohe čnejúcimi ostrými kovovými hrotmi. Konštrukcia bola spojená so zemou tromi reťazami na odvádzanie blesku do zeme. Svoj stroj dokončil Prokop Diviš 15. júna 1754, čím o šesť rokov predbehol amerického vynálezcu Benjamina Franklina, ktorý sa všeobecne vníma ako vynálezca bleskozvodu. Franklinov vynález sa vďaka jednoduchej konštrukcii rýchlo rozšíril.

Prokop Diviš nevynechal vari ani jednu búrku, aby ďalej neskúmal jej podstatu a aby hľadal spôsob, ako predísť nešťastiam, ktoré sa spájajú s bleskami. Svoje poznatky a skúsenosti zhrnul v rozsiahlom spise Magia naturalis, ktorý venoval Márii Terézii.

V roku 1759 zasiahlo strednú Európu nebývalé sucho. Nešťastní roľníci v Příměticiach nadobudli presvedčenie, že na vine je Divišov stroj, ktorý podľa nich rozháňa mračná. V marci 1760 vtrhli do farskej záhrady a Divišov meteorologický stroj zničili. „Na ponoukání závistivých odpůrců Divišových přišli na podzim r. 1759 k němu venkované z okolí žádajíce, aby stroj odstranil, že prý jest příčinou sucha toho léta panovavšího. A když jím nevyhověl, strhli dne 10. března 1760 násilně řetězy, a bouře v následující noci svrhla kříž stroje. V létě na to, kdy bouřky na polích a vinicích mnoho škod způsobily, prosili ho opět, aby stroj znova postavil, avšak na radu opata Herm. Mayera jim nevyhověl. Stroj pak přišel do louckého kláštera,“ dozvedáme sa z dobových kroník.

Dodnes existuje tri kópie meteorologického stroja: jedna sa nachádza v blízkosti jeho rodného domu, druhá na budove Divišovho divadla v Žamberku a tretia pri pamätníku v Příměticích.

Prokop Diviš bol všestranne nadaný prírodovedec a vynálezca. Bol výborným muzikantom a pre túto záľubu sa snažil využiť aj elektrickú energiu. Zostrojil hudobný nástroj Zlatý Denis, ktorého zvuk mala čistiť elektrina. Divišov podporovateľ Johann Ludwig Fricker po návšteve v Příměticiach napísal pre Tübingische Berichte von gelehrten Sachen správu o tomto unikátnom nástroji, ktorý vraj dokázal nahradiť celý orchester. Zaujal aj cisára Jozefa II. a pri likvidovaní Louckého kláštora ho prikázal doviezť do Viedne. Do dnešných čias sa však nezachoval.

Prokop Diviš bol aj uznávaným liečiteľom. Aj v tomto prípade sa snažil využiť statickú elektrinu, čo sa ukázalo ako blahodarné najmä pri liečení reumatizmu, svalových kŕčov a ochrnutia. Procedúry robil na podstavci z vysušeného bukového dreva, na ktorom bola doska pokrytá vlneným koberčekom, na ktorú posadil chorého. K zelektrizovaniu používal kovové tyčky s guľkou, ktoré boli zasadené do izolovanej rukoväti. Tyčka bola spojená vodičom so zdrojom elektriny. Hoci preukázateľne dosiahol úspechy, jeho liečebné metódy sa nepozdávali lekárom, lekárnikom, ani kňazom. Napriek tomu, že výsledky oceňoval lekár Márie Terézie Gerard van Swieten, do odbornej tlače sa dostala len malá časť článkov, ktoré na túto tému Diviš napísal.

Prokop Diviš zomrel 21. decembra 1765. Nielen v rodnom Žamberku, ale aj v Přímeticiach si uchovávajú jeho pamiatku. Tamojší pamätník otvorili 26. júna 1936 a celú expozíciu reinštalovali pri 300. výročí Divišovho narodenia. Je súčasťou Jihomoravského múzea v Znojme (+420 515 282 211, [email protected]).

Pamätník v Příměticiach

Foto: Wikimapia, turistika.cz, Město Žamberk, Múzeum Znojmo, Muzeum Žamberk.