Denník N

Fragmenty po sovietskych okupantoch

Vojenský obvod Lešť – bývalé sovietske kasárne Riečky. Časť výzdoby jednej zo sál objektu, ktorý slúžil spoločenským účelom. Foto: J. Aláč
Vojenský obvod Lešť – bývalé sovietske kasárne Riečky. Časť výzdoby jednej zo sál objektu, ktorý slúžil spoločenským účelom. Foto: J. Aláč

Zanikajúce svedectvá o prítomnosti sovietskych vojsk v rokoch 1968 – 1991 na juhu stredného Slovenska.

Blog vznikol v spolupráci s Jánom Aláčom.

Tento rok si pripomenieme 50. výročie okupácie Československa vojskami armád piatich  krajín Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Bulharskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky a Poľskej ľudovej republiky). 21. augusta 1968 do Československa vpadla približne polmiliónová armáda. Koncom roku 1968 väčšina okupačných vojsk opustila územie Československa. Zostalo tu približne 75 000 vojakov rozdelených do viacerých miest v Čechách a na Slovensku. K nim je potrebné pripočítať ďalšie osoby prináležiace k sovietskym vojskám, medzi iným aj rodinných príslušníkov dôstojníkov. Zo Strednej skupiny vojsk bola v južnej časti stredného Slovenska dislokovaná 30. Gardová „Irkutsko-Pinská“ motostrelecká divízia s veliteľstvom vo Zvolene. V rámci nej boli jednotky rozmiestnené: 30. Gardová „Irkutsko-Pinská“ motostrelecká divízia – Zvolen;  85. spojovací prápor – Zvolen; 11. zdravotnícky prápor – Zvolen; 30. tankový pluk – Oremov Laz (Lešť); 144. protilietadlový raketový pluk – Oremov Laz (Lešť); 20. prieskumný prápor – Riečky (Lešť); 75. samostatný tankový prápor – Riečky (Lešť); 1054. prápor materiálneho zabezpečenia – Rimavská Sobota; 81. prápor opráv techniky – Rimavská Sobota a 164. gardový motostrelecký pluk – Jelšava.

„Dočasný“ pobyt sovietskych vojsk trval až do roku 1991. Dvadsaťsedemročný odstup od odsunu sovietskych vojsk by mohol byť zdanlivo dosť dlhý na to, aby sa stratili viditeľné stopy ich prítomnosti. Z väčšej často to platí. Napriek tomu stále možno nájsť svedectvá o ich prítomnosti. Nejde o objekty, ktoré ešte stoja, ale o symboliku a ikonografiu na nich zachovanú. Napriek zubu času a deštrukcii majú takéto zachované prvky svoj osobitý a nezameniteľný ráz.

Priestor, v ktorom boli jednotlivé sovietske jednotky priamo umiestnené, a objekty v ňom,  mali počas ich prítomnosti špecifické vizuálne podoby. Oficiálna ideológia sa odrážala aj vo vizuálnej podobe priestoru. Na dobových záberoch zaujme množstvo tabúľ s revolučnými alebo bojovými heslami, vyobrazeniami Lenina, alebo najvyšších predstaviteľov Sovietskeho zväzu a podobne. Hojná bola symbolika typická pre existenciu Sovietskeho zväzu: hviezdy, kosáky a kladivá, štátny znak Sovietskeho zväzu… Armádnemu charakteru objektov zodpovedala aj výzdoba a ikonografia.  Nechýbala symbolika, ktorej charakter odrážal zameranie či druh tej, ktorej jednotky. Na Oremovom Laze bol napríklad tankový pluk, preto tu boli vo zvýšenej miere vyobrazenia tankistov a tankov.

V rámci Vojenského obvodu Lešť bol v Riečkach umiestnený 20. prieskumný prápor, ale časť literatúry a prameňov uvádza aj 901. Samostatný výsadkovo-úderný prápor priamo podriadený veliteľstvu Strednej skupiny vojsk v Miloviciach (mestečko severovýchodne od Prahy s veliteľstvom Strednej skupiny vojsk). Jeho prítomnosti naznačujú aj dobové fotografie. S charakterom týchto jednotiek korešpondovala i „výzdoba“ interiéru jedného z objektov. Po obvode jednej zo sál sú dodnes zachované vyobrazenia rôznych spôsobov boja muža proti mužovi, ktoré sa cvičili v rámci týchto útvarov.

Časť priečelia objektu bývalých sovietskych kasární v Riečkach. Foto: J. Aláč

Na ploche priečelia jedného z objektov v rámci kasární v Riečkach je zase zhustená ikonografia a základná symbolika Sovietskeho zväzu a jeho ideológie. Na jednej strane je minulosť a jej revolučné tradície: krížnik Aurora a podoby vojakov z obdobia VOSR a občianskej vojny, ktorá viac než by bola slávna, bola krutá a krvavá. Na strane druhej je tradičná symbolika šťastných zajtrajškov a úspechov socialistického zriadenia, resp. Sovietskeho zväzu, ktoré symbolizujú: priemysel, vojak Červenej armády, architektonické dominanty krajiny, veda (ktorú symbolizuje mikroskop), úspechy v kozmickom výskume a „dobývaní vesmíru“. Uprostred je štátny znak Sovietskeho zväzu a pri ňom je zobrazenie „matky“ s textom vojenskej prísahy.

Stena jedného z objektov na Oremovom Laze s odkazom na miesto pôvodu jedného z vojakov – Taldy Kurgan na východe Kazachstanu. Foto: J. Aláč

Pozoruhodnou potrebou človeka je zanechať o svojej prítomnosti na nejakom mieste svedectvo napríklad i v podobe zaznamenania svojho mena, alebo miesta pôvodu a času, kedy sa tam človek ocitol. Na jednom z objektov na Oremovom Laze (Vojenský obvod Lešť) sa z konca pobytu sovietskych vojsk z rokov 1990 a 1991 zachovalo niekoľko takýchto „odkazov“. Sovietskych vojakov počas ich „dočasného“ pobytu na území Československa vnímame ako jednoliatu masu „ruských okupantov“. Oni však boli pestrou zmesou národov a národností, s rozličným náboženským a kultúrnym pozadím. Napokon samotný Sovietsky zväz pozostával z pätnástich zväzových republík. Na vyššie uvedenom objekte nechali o svojej prítomnosti svedectvo vojaci pochádzajúci z Uzbekistanu, Kazašskej sovietskej socialistickej republiky (Kazachstanu), Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky (Bieloruska), alebo Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky (Azerbajdžanu). Možno paradoxne, chýba tu „odkaz“ etnického Rusa, resp. z priestoru  samotného Ruska.

Fontánka zachovaná v rámci bývalých kasární v Riečkach. Nie celkom najtypickejší prvok pre kasárne. Foto: J. Aláč.
„Dom dôstojníkov“, Zvolen – Podborová. Foto: J. Aláč

Napriek 27-ročnému odstupu od odsunu sovietskych vojsk z Československa sú v prostredí, kde boli jednotlivé posádky umiestnené, stále zachované mnohé prvky svedčiace o ich niekdajšej prítomnosti. Rovnako sú v spomienkach pamätníkov zachované mnohé zaujímavé zážitky a príbehy, ktoré dopĺňajú obraz o ich 22-ročnej prítomnosti v Československu. Ich súčasťou sú aj také aspekty života, či kontaktov, ktoré nebolo vhodné zaznamenať do kroník, alebo v archívnych dokumentov, a postupne sa vytrácajú aj z pamätí ľudí, ktorí si ešte na pobyt sovietskych vojsk pamätajú. Mnohé sú dramatické, iné humorné, a ďalšie celkom obyčajné. Je dobré ich mať zaznamenané a zachytené, pretože oni mnohé vypovedajú o dobe a jej špecifikách. To bolo aj podstatou projektu Prítomnosť sovietskych vojakov rokoch 1968 – 1991 na juhu stredného Slovenska v spomienkach pamätníkov ktorý v júli až októbri 2017 realizoval jeho autor výskumu, Ján Aláč, a ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Teraz najčítanejšie

Mišo Šesták

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý horný Novohrad. S partiou okolo hradištského obecného časopisu sa snažíme mapovať jeho históriu (hlavne obdobie rokov 1880 - 1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať...