Denník N

Pred hlasovaním o dôvere vlády

Môj príhovor pred hlasovaním o programovom vyhlásení vlády a o dôvere vláde.

Vážené dámy, vážení páni.

Túto vládu nemôžeme podporiť. Robí si z ľudí žarty a zahráva sa s ohňom ich nevôle. Ani len za to im nestojí, aby vypracovala programové vyhlásenie vlády, ktoré by zohľadňovalo okolnosti, za ktorých bola vláda zostavená.

Nemôžeme sa zmieriť s ministrom vnútra ako krízovým manažérom pre všetko. Neveríme, že má silu bojovať proti svojim chlebodarcom. Neveríme, že sa dokáže zorientovať, vyčistiť rezort a začať ozdravenie.

Za to však veríme v jeho lojálnosť k strane, ktorá ho nominovala.
Neveríme spolu s rodičmi zavraždených mladých ľudí v to, že bude bdieť nad nestranným vyšetrovaním. Neveríme, že je schopný to zvládnuť. Nechcel to robiť, nikdy to nerobil a nevie, čo robí. To je veľký problém.

Pochybujeme o ministerke kultúry. Pochybujeme o kompetentnosti človeka, ktorému je funkcia vo vláde dôležitejšia, ako jej vlastné pomýlené názory. Azda niekto verí v úprimnosť jej ospravedlnenia? Je výroky o mimovládnych organizáciách a Sorosovi patria do mentálneho sveta mečiarovcov Slobodníka a Hofbauera, tento myšlienkový svet má pani Laššáková pod kožou, to sa nedá prejsť slovíčkom „prepáčte“.

Neveríme, že rezort obrany netuneluje peniaze daňových poplatníkov, keď svoje dohody a zmluvy pred nimi zamyká.
Neveríme, že pôda v rukách štátu je dobre spravovaná a dotácie nie sú zdrojom bakšišu pre mafiu.

V kontexte okolností považujem za perfídne, že minister Richter po svojich kardinálnych prešľapoch zotrváva na svojom poste. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny sa rozhodlo, že v rámci operačného programu Ľudské zdroje premárni neuveriteľné 2 628 533 420,- EUR.

Prioritná os – Vzdelávanie – 458 746 509 €
Prioritná os – Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí 194 350 518 €
Prioritná os – Zamestnanosť -795 924 737 €
Prioritná os – Sociálne začlenenie – 294 699 291 €
Prioritná os – Integrácia marginalizovaných rómskych komunít – 139 000 000 €
Prioritná os  – Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných skupín  243 662 462 €

Ďalšie národné projekty na podporu zamestnanosti, po ktorých sa dobre vykrikuje, ako klesá nezamestnanosť:
Šanca na zamestnanie, – 50.000 000 EUR
Podpora zamestnávania prostredníctvom vybraných  aktívnych opatrení na trhu práce 50 000 000.- EUR
Spoločne hľadáme prácu – 7 000 000 €
Poskytovanie finančných príspevkov agentúram dočasného zamestnávania – 10 005 010.- EUR
Cesta na trh práce –  49 532 256.- EUR
Šanca pre mladých – 50 000 000.- EUR
Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím –  50 000 000.- EUR
Podpora zamestnávania uchádzačov, prostredníctvom vybraných  aktívnych opatrení na trhu práce –  50 000 000.- EUR
Reštart pre mladých 10 000 000.- EUR
Vzdelávanie mladých uchádzačov o prácu 30 983 991.- EUR
Reštart – príležitosť pre dlhodobo nezamestnaných vrátiť sa na trh práce  15 617 477.- EUR

Je obdivuhodné, ba drzé, ako si niekto s dispozičným právom na dve miliardy eur berie zásluhy na tom, že bola zvýšená zamestnanosť. Ak by ste dali dve miliardy Jankovi z Hornej Dolnej, aj nechtiac by zvýšil zamestnanosť o dvesto percent. Tu sa však zvýšením zamestnanosti chváli minister v čase celosvetovej hospodárskej konjunktúry, keď ekonomika rastie a kulminuje na vrchole kriviek bez akéhokoľvek jeho prispenia.
Tie premárnené dve miliardy budeme teraz hľadať ťažko. Ale pomôžu nám porozumieť tomu, prečo musí zostať minister Richter sedieť na svojom mieste.

Na podporu náhradnej rodinnej starostlivosti ste vyčlenili 17 782 866 €. Rozpustili ste ich v ničotných a dezorganizovaných projektoch. Z týchto projektov nie je žiaden prospech, pretože náhradná rodinná starostlivosť upadá. Zničili ste pestúnske rodiny, zdevastovali ste systém profesionálnych rodín, posilňujete ústavnú starostlivosť to znamená deti v zamrežovaných postieľkach ústavov bez šance na to, aby spoznali normálnu rodinu.

Ak by ste všetkým tým náhradným, profesionálnym či ohrozeným biologickým rodinám rozdelili tieto financie, mali by pre svoje ťažko skúšané deti až do konca života peniaze na terapie, kúpele, cvičenia a na svoju regeneráciu. Nepotrebovali by vaše projekty.
Vy ste to však, pán Richter použili na degeneráciu. Na degeneráciu systému.

Ajhľa, najlepší minister, akého táto krajina nosila. Teda podľa jeho straníckeho šéfa Fica. Má najvyššiu zamestnanosť, o ktorú sa ničím nezaslúžil. Tá je tu napriek nemu, nie kvôli nemu.

No nemal problém dva roky riskovať život a zdravie detí zverených štátu v zariadení Čistý deň. Tým deťom a ich rodinám sa doteraz nikto neospravedlnil za ich utrpenie. Lebo pani riaditeľová z Čistého dňa je náš človek z úradu vlády. Kšefty mala aj s poslankyňou Vaľovou a jej sociálnymi podnikmi pod senníkom v Humennom, v Repejove a inde. A našich ľudí treba chrániť aj za cenu ničenia detských životov.

Sociálne služby hynú v posledných kŕčoch. Samozrejme, mimo tých privilegovaných. Ľudia s postihnutím majú len malý svetlý odlesk svojich práv v komisárke Stavrovskej, ktorá sa naozaj zo všetkých síl snaží suplovať prácu mnohých kontrolných orgánov, ktoré na ministerstve nefungujú. Alebo fungujú pre „našich ľudí“.

Rodičia s postihnutými deťmi živoria na okraji biedy.

Zákony, ktoré minister nastolil generujú chaos a až teraz sa prichádza na to, že ich so žiadnymi odborníkmi nekonzultoval a ich názory a návrhy nebral do úvahy.  Budú tým trpieť celé rodiny, ľudia slabí, starí, s postihnutím a deti.

Europrojekty za desiatky miliónov, ktoré spotrebovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sú neduživé a zbytočné. Nechránia deti, slabých ani rodiny v kríze. Zamestnanci, ktorí v nich mali robiť, nie sú. Utiekli.
Priestory, ktoré mali byť pre nich vytvorené – nemajú.
Počítače a vybavenie, ktoré mali byť pre nich nakúpené, neexistujú.
Školenia, ktoré mali byť vykonané, nikdy neboli.

Premrhané peniaze stratené v simulácii činnosti sú však oveľa menšou bolesťou, než nekompetentné zásahy štátu do ľudských životov. Do životov rodičov, ich detí, do života ich starých rodičov. Na tejto rozvrátenej sociálnej politike strany SMER – sociálna demokracia nič sociálne nevidím. Zostáva po nich smútok, zlosť a hanba.

Absurdným paradoxom je, že nad právami detí bdie smerácka tunelárka Tomanová, ktorá nevie ani vlastnej dcére povedať, aby sa držala zákonov.

Všetok svoj voľný čas venujem konkrétnym prípadom a strápeným rodinám, kde strojcom ich osobného a bytostného nešťastia je neschopnosť tohto rezortu. Za ich pohŕdaním voči ľuďom zostávajú zničené konkrétne ľudské osudy.

Je to aj môj osobný boj. Lebo sa s tými zúfalými ľuďmi rozprávam, som s tými nešťastnými deťmi , žijem ich trápeniami. Som plná ich nespravodlivosti, tej hrôzy a  bezmocnosti.
Aj preto hovorím, že SMER nie je žiadna sociálna demokracia. Smer je perfídna kleptokratická štruktúra.
V záujme všetkých občanov Slovenska preto je, aby skončila čo najskôr.

Dovoľte krátky citát z článku, ktorý napísal po smrti Ernesta Valka Ján Kuciak. Vypočujme si jeho slová.

Netreba heroizovať človeka z mäsa a kostí, ale je nutné zamyslieť sa nad výsledkami jeho práce. A v jej kontexte zhodnotiť náš vlastný príspevok k lepším zajtrajškom. Hoci by bol len almužnou. Prepitným chudobnej spoločnosti našich čias.
Príliš rýchlo zabúdame … a zase zabudneme … na podobne nepríjemné myšlienky, aké prinieslo zamyslenie nad touto tragédiou. Náš rýchly štýl života nám nedáva priestor na prehodnotenie vlastných priorít. Tak zase zapadneme do zapchaných ciest našich životov. Je to škoda.
To, čo sa stalo, by malo mať ozdravný charakter, ktorý už nenachádzame vo viere, v morálnych autoritách a vlastne nikde.“

Ján Kuciak písal epitaf. Vtedy nevedel, že sebe samému.
Jeho túžba po pravde a spravodlivosti ho priviedla až k smrti. Na ten oltár položil najväčšiu obeť.
Až takto ďaleko to muselo zájsť.

Vyhasli dva mladé životy. V mierových časoch uprostred civilizovaného sveta zomreli mladí ľudia, lebo bojovali za spravodlivý a právny štát. Nie zbraňou. Slovom.

Pre jeho pamiatku by sme mali spolu teraz kričať –  nie, nezabudneme.
Nie – nie nechceme zabudnúť na priority. Veríme a hľadáme morálne autority a pravdu.
Kým ich nenájdeme, nezapadneme v kolónach, ktoré sa krokom sunú k ničotnosti. Nikdy nezabudneme na to, čo hľadáme.
Hľadáme hodnoty, hľadáme pravdu, hľadáme spravodlivosť, slušnosť a morálku.
Toto hľadanie je pointou nášho života.

Raz budú dni každého z nás zrátané a bude dôležité, aké vysvedčenie si vystavíme. My sami. Najdôležitejšie okamihy budú tie, keď sme stáli na rázcestí a vyberali si tú správnu cestu.
Naše rozhodnutia – dobré či zlé budeme rekapitulovať a premýšľať nad nimi bez svetiel reflektorov, bez kamier, mikrofónov, bez oponentov. Budeme sami so sebou.
Je veľmi ťažké byť sám so sebou, keď oponentom je len svedomie.

Rozumiete, dámy a páni, prečo je pre nás nemysliteľné podporiť vládu, ktorá si sama vo svojom programovom vyhlásení hovorí „vláda kontinuity“?
My takúto kontinuitu nechceme. Zomreli preto nevinní ľudia. Vláda takejto kontinuity znamená pokračovanie rozkrádania, korupcie, klamstiev, opovrhovania ľudskou dôstojnosťou, právami a spravodlivosťou.

Viem, že mnohí z vás považovali za česť podieľať sa na vláde. Že ste možno mali o jej fungovaní iné predstavy. Že nemáte nič spoločné s tým, po čom kričí stotisícový dav na námestiach a cítite sa ukrivdení.
Nepodvádzali ste, nekradli a neklamali. No, bohužiaľ, tí nad vami áno.
Teraz chcú zodpovednosť hodiť na vás všetkých. Lebo dúfajú, že nebudete hlasovať slobodne, podľa svojho vedomia a svedomia, ale podľa vládnej šablóny. Že budete hlasovať zo strachu z tej cynickej grimasy, ktorú vystrúhal Robert Fico pri svojej premiérskej rozlúčke.

Dnešok je však dňom, kedy sa triedi zrno od pliev a kedy sa číria charaktery. Tejto vláde SMER diktuje kontinuitu rozkrádania.
Je a bola to vláda kešu a vláda vlastnou hlavou.
Vláda „našich ľudí“ a vláda skutkov, ktoré sa nestali.

V programovom vyhlásení je aj hrádzou proti extrémizmu. Ale kolegovia z ĽSNS sú zrejme veľmi vďační za takú hrádzu, ktorá k nim odkláňa tisíce rozzúrených voličov.

Teraz ste vy tí najdôležitejší, lebo vás volal Ján Kuciak, keď písal o príspevku k lepším zajtrajškom. Pre jeho nádej, pre jeho mladosť a jeho snahu po hľadaní pravdy, v mene všetkých ľudí, ktorí stáli na námestiach vás prosím a žiadam, aby ste rozsekli gordický uzol a oslobodili túto krajinu od ľudí, ktorí nemajú nad vami v skutočnosti žiadnu moc.
Lebo ich moc spočíva len vo vašej ochote ju pripustiť.

Táto vláda nemá programové vyhlásenie. Táto vláda nemá schopnosti. Táto vláda nemá osobnosti.  Táto vláda nemá morálnu legitimitu.
Personálne výmeny na postoch ministrov nič neriešia.
Marazmus zostáva rovnaký. Oligarchia, mafiáni a korupčné spolky s politikmi poľahky prežijú kozmetické zmeny. Ani my, ani vy im v tom nemusíme sekundovať.

Preto povedzme jednoznačné nie tejto vláde. Podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia.

Teraz najčítanejšie