Denník N

O slovách odsúdenia

Prudential Center v Bostone je symbolom úspechu a bohatstva a tak trochu novodobým chrámom.  Na jednom mieste je sústredené finančné a kongresové centrum, luxusné hotely a drahé butiky, reštaurácie a kaviarne. Keď sa vyveziete na 52. poschodie Prudential Tower, výstižne nazvanom Top of the Hub, máte na dlani celé mesto.  Keď sa však zveziete dole, nájdete medzi kaviarňami a reštauráciami v hluku všadeprítomného davu Kaplnku sv. Františka, ktorá už 35 rokov slúži všetkým návštevníkom mesta prichádzajúcim na kongresy, konferencie, či za prácou. Účasť na bohoslužbe v kaplnke v centre úspechu zasvätenej paradoxne sv. Františkovi, patrónovi chudoby a jednoduchosti, má pre mňa vždy nesmierne čaro. O to viac v túto, kvetnú, nedeľu.

Kvetná nedeľa je dňom, kedy sa prvýkrát počas Veľkého týždňa v kostoloch čítajú či spievajú pašie. Tento rok je to pre mňa iné. V rukách nemáme bahniatka, ale palmové listy. Omša je v angličtine. Nesedia okolo mňa ľudia hovoriaci slovensky, ale ľudia všetkých možných rás a národností. A pašie nie sú spievané, ale čítané. Kňaz číta slová, ktoré povedal Ježiš, kantorka číta slová, vyslovené Petrom či Pilátom, a jeden muž  číta samotný príbeh. My všetci ostatní, zhruba stovka ľudí rôzneho veku, čítame, čo v tomto vypätom procese odsúdenia Ježiša hovoril ľud. Keď to zisťujem pri prvých slovách, ktoré ako „ľud“ vyslovujú všetci okolo mňa, prekvapuje ma to a hneď si uvedomujem, že o chvíľu budeme všetci naraz tri krát opakovať slová „Ukrižuj ho!“. Čakám, aké to bude….. je to tu: „Ukrižuj ho!“, zaznelo zo všetkých úst, vrátane tých mojich. Som prekvapená, aké jednoduché je to vysloviť. „Ukrižuj ho!“, vyslovujeme rovnaké slová druhý krát, ešte hlasnejšie. Opäť to bolo jednoduché, a ja som si uvedomujem, ako často tieto slová pomyselne vyslovujem, keď si pred niečím zakrývam oči a nechcem, aby mi to vstupovalo do života. Človek s iným názorom, niekto slabý či zranený, čo mi pripomína moju slabosť, niekto, koho posúdim a odsúdim. Moje prekvapenie narastá. „Ukrižuj ho!“, zaznieva po tretí krát aj z mojich úst a ja som v tom momente usvedčená sama pred sebou. Zamrazilo ma a v ústach mám trpkú pachuť. Došlo mi to. V minulosti som sa počas čítania Pašií častokrát seba samej pýtala, ako to mohli ľudia chcieť, ukrižovať Ježiša, vysloviť tie slová: „Ukrižuj ho!“, dnes som v tom dave aj ja a vyslovujem ich aj ja. A nie len dnes. Je to často. Som usvedčená z toho, že odsúdiť je ľahké. Odsúdiť to, čo mi je neznáme, čo ma vyrušuje, čo sa mi zdá slabé, nedokonalé či akokoľvek iné,  čo ma vyhodí z komfortnej zóny. Odsúdiť a tým „zniesť zo sveta“ či potlačiť to, čo nechcem vidieť. A pritom mi to môže priniesť, tak ako priniesol Ježiš, poznanie, skúsenosť, stretnutie, obnovu, hĺbku, život a spásu. Týmto opätovným uvedomením si mojej hriešnosti, usvedčením z človečenstva a vzdaním sa ilúzie mojej dokonalosti  sa pre mňa začína Veľký týždeň. Palmový list, ktorý som si priniesla z kaplnky v srdci chrámu úspechu,  je položený na mojom stole a bude pre mňa až do oslavy vzkriesenia pripomienkou tejto skutočnosti, ktorú tradícia nazýva šťastnou vinou.

 

Teraz najčítanejšie

Alena Vachnová

Zaujíma ma odpoveď na otázku, čo robiť, aby sa naplnil potenciál jednotlivca, skupiny ľudí, mesta či krajiny. Často krát ma hľadanie odpovedí privedie len k ďalším otázkam. Obzvlášť rada mám momenty, kedy nachádzam paradoxné odpovede. Aktuálne je môj život obohatený tým, že žijem a študujem v Bostone - meste úspechu, excelentnosti, veľkých rozdielov a obrovských paradoxov.