Denník N

Premiérovi

Myslíte si, že sa naozaj nič nezmenilo? Poslanec Fico by o tom vedel rozprávať…

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, vážený pán predseda vlády,

najskôr dve poznámky k priebehu tejto schôdze. Čo sa týka programového vyhlásenia vlády, neprikladáme jeho formálnemu textu až príliš veľkú dôležitosť? Ak by programové vyhlásenie vlády obsahovalo iba jednu vetu:

„Zabezpečíme ľuďom dobrý život, zastavíme kradnutie a podvádzanie a obnovíme spravodlivosť“,

a dodržali by ste takéto programové vyhlásenie, mne by to vôbec nevadilo. Zatlieskal by som vám. Aj ľudia by vám zatlieskali. Ale ak by bolo programové vyhlásenie napísané na Nobelovu cenu za ekonómiu a medicínu, no nedodržali by ste ho, aký by to malo zmysel?

Druhá poznámka je k tomu, či sa naozaj nič nezmenilo. Áno, chceli by sme oveľa väčšie personálne zmeny, ale naozaj sa nič nezmenilo? Myslím si, že je tu jeden náš poslanecký kolega, ktorý by o tom vedel rozprávať. Pán poslanec Fico.

Stále je síce predseda politickej strany, ale jeho ústavná moc sa zo dňa na deň zmenšila na minimum. Áno, ešte stále môže pána Pellegriniho poprosiť, aby zvolal vládu, ešte stále ho môže poprosiť, aby odvolal niektorého ministra, ešte stále ho môže poprosiť, aby zavolal šéfovi SIS a dal mu nejaký pokyn. Ale je tu jeden veľký rozdiel:

Ešte včera mal poslanec Fico moc a dnes má veľký vplyv. Lenže medzi vplyvom a mocou je veľký rozdiel. Kto si toto neuvedomuje, tak nerozumie politike.

Peter Pellegrini sa stal šiestym premiérom v histórii samostatnej Slovenskej republiky po roku 1993. V našej histórii za posledných 25 rokov sa striedali premiéri silní, ktorí dokázali svoj mandát získať opakovane, a premiéri prechodní. Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda a Robert Fico dokázali mandát predsedu vlády získať opakovane. Jozef Moravčík a Iveta Radičová vládli iba prechodne, alebo dočasne.

Akým premiérom bude Peter Pellegrini? Silným alebo prechodným? To ešte nevieme, ale oveľa dôležitejšia je iná otázka: Bude dobrým premiérom? Bude zlým premiérom? Bude zbytočným premiérom?

Viacerí hovoria, že od neho nemôžeme nič dobrého očakávať. Ale ja chcem od Petra Pellegriniho očakávať niečo dobré. Poviem vám tri dôvody, prečo:

  1. Ja verím tomu, že každý z nás má v sebe tie lepšie aj horšie veci. Svoju úlohu ako človeka chápem v tom, že mám hľadať v ľuďoch okolo seba to najlepšie a pomôcť im to prejaviť. Aj Petrovi Pellegrinimu.
  2. Chcem očakávať od Petra Pellegriniho niečo dobré nie kvôli sebe, nie kvôli opozícii – veď ak by som chcel postupovať čisto politicky, mohol by som čakať, kým sa historicky znemožníte, postupovať podľa stratégie „Čím horšie, tým lepšie“. Ale nebudem to robiť, ani hnutie Sme rodina to nebude robiť. Nie sme tu pre nás, či sme opozícia, alebo koalícia. Sme tu pre ľudí, ktorí nás zvolili. A tí očakávajú od politikov niečo dobré.
  3. Viacerí hovoria: veď Pellegrini už bol ministrom, bol predsedom parlamentu, ak by chcel, už by sa prejavil. To je pravda, ale faktom je, že my sme tu už jedného ministra a potom predsedu parlamentu mali, nič sme od neho neočakávali a predsa príjemne prekvapil. Michal Kováč bol ministrom, bol predsedom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia. A predsa potom zanechal pozitívnu stopu v našich dejinách.

Dámy a páni,

sú ľudia, ktorých vrcholným výkonom je nejakú funkciu zastávať, bez akejkoľvek ambície niečo meniť alebo niečo urobiť. Sú ľudia, ktorí sa vo funkcii zopsujú. Inými slovami, prejavia sa u nich nie tie ľudsky dobré vlastnosti, ale tie horšie zvieracie, animálne. A potom sú ľudia, ktorí do funkcie vyrastú. V tomto zmysle je príbeh Petra Pellegriniho stále otvorený.

Dámy a páni, človek sa môže vo funkcii prejaviť ako malá osobnosť, alebo ako veľká osobnosť. Alebo ako zbytočná osobnosť.

Čo znamená byť veľkým? Najlepšie to podľa mňa vyjadril francúzsky prezident De Gaulle: „Byť veľkým znamená viesť veľký spor.“

Pýtam sa vás, pán predseda vlády Pellegrini: Chcete byť malým, prechodným a dočasným premiérom? Alebo chcete po sebe niečo dobré zanechať? Ak ale chcete niečo po sebe zanechať, musíte v sebe nájsť odvahu viesť veľký spor.

Vôbec tu nejde o to, aby ste viedli veľký spor s niekým. Ak chceme pomôcť ľuďom a nie sebe, potom musíme nájsť v sebe odvahu viesť spor o niečo. O niečo, čo ľuďom zlepší život, čo im vráti dôstojnosť a hrdosť na seba samých.

Pán predseda vlády Pellegrini, ja mám výhrady k vašej doterajšej práci, aj vážne výhrady, čo sa týka čerpania eurofondov, digitalizácie alebo informatizácie verejnej správy. Ale nemám informácie, že by ste vy osobne niečo ukradli, alebo že by ste vedome zneužili moc na to, aby ste ľuďom robili zle.

To je pre mňa hranica, za ktorú politik nesmie ísť. Zatiaľ ste túto hranicu neprekročili. Mám pre vás radu – strážte si to. Zdržanlivosť k zneužívaniu moci a neprekročenie tejto hranice vám dáva jednu vec, za ktorú by niektorí bývalí premiéri dali čokoľvek: Politickú slobodu a pokojný spánok.

Lebo tak ako ste do úradu prišli, tak z neho budete aj odchádzať. A keď vyjdete potom von, prial by som vám, aby ste našli na ulici ľudí, ktorí vás zastavia a povedia vám: ďakujem pán premiér, že ste nám normálnym ľuďom v tomto a v tomto pomohli. Teraz idem proti sebe ako opozičnému politikovi, ale toto vám prajem, lebo by to bolo dobré pre štát, bolo by to dobré pre Slovenskú republiku.

O vašej politickom mene, pán predseda vlády Pellegrini, rozhodne vaša odvaha viesť veľký spor. Každý politik skôr alebo neskôr dostane svoje politické indiánske meno. Napríklad pán expremiér Fico sa zapísal do histórie ako „Ten, ktorý odchádzal s úškrnom“. Aké bude vaše politické meno, pán premiér Pellgrini? Zatiaľ máte ešte rozhodnutie o svojom mene vo vlastných rukách.

Záleží to na vašej odvahe viesť veľký spor. Na Slovensku máme deficit spravodlivosti, justičnej aj sociálnej. Ak budete chcieť niečo zmeniť, aby sa na Slovensku vedomie spravodlivosti justičnej aj sociálnej posilnilo, budete musieť ísť do sporu, pán predseda vlády. Nebudete mať na výber. Otázkou je, pán predseda vlády Pellegrini, máte na takýto spor odvahu?

Dámy a páni, viem že teraz poviem niečo, čo je v dnešnej dobe nepopulárne a možno aj marketingovo nesprávne. Ale ak chceme obnoviť dôveru ľudí v štát, obnoviť dôveru v Slovenskú republiku, potom musíme naprieč opozíciou a koalíciou hľadať v sebe odvahu presadzovať dobré veci v prospech ľudí, bez ohľadu na to, kto z nás návrh predloží. Dôvera sa obnovuje tým, že ľudia uvidia, že naša práca tu, v parlamente, má pre nich zmysel.

Ja chcem obnoviť dôveru ľudí v tento štát, lebo ja verím v zmysel a opodstatnenosť samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky. Našu štátnu ideu vnímam takto: Držať sa našej civilizačnej identity, vychovávať a vzdelávať náš národ a zabezpečiť nám takú samostatnosť, aby sme boli vzorom aj pre iné národy.

Preto vám pán predseda vlády Pellegrini za seba hovorím: Ak budete robiť zlé veci, budeme vás tvrdo kritizovať. Ale ak budete robiť dobré veci – podporíme vás. Lebo tu nie sme na to, aby sme nad sebou vyhrávali, aby sme sa tu osobne napádali, ale na to, aby sme pomohli ľuďom, aby sme budovali štát. Takto ja vnímam politiku, v takúto politiku ja verím.

Milan Krajniak, autor je poslancom NR SR a podpredsedom Sme rodina

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Milan Krajniak

Narodil som sa v Bojniciach 30. januára 1973. Vyrastal som v Prievidzi, vojenskú službu som absolvoval v rokoch 1997-1998 u 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Napísal som publikácie Banda zlodejov, Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. Som šťastne ženatý, s manželkou Andreou máme dcéru Zuzku. Od roku 2016 som poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA.