Denník N

5 jednoduchých krokov, ako nevyhorieť v každom vzťahu

Detská psychologička a koordinátorka dobrovoľníkov v programe BUDDY, Jana Pešková, hovorí o tom, ako nevyhorieť, keď nás niekto odmieta. Vieš ako postupovať, aby si zostal/a silný/á v každom vzťahu? Viac sa dozvieš v článku.

V našich životoch a vzťahoch sa niekedy stretávame s odmietnutím. Zažiť odmietnutie nie je nikdy príjemná záležitosť. Otvoríme sa niekomu inému a jeho reakcia je odmietnutie. To môže byť bolestné. Ak sa to opakuje a trvá to dlhší čas môžeme sa dostať do stavu blízkemu vyhoreniu.

Ako sa s tým  vysporiadať? Ako pokračovať vo vzťahu, ktorý je pre nás dôležitý?

Tieto otázky nám môžu víriť hlavou, ak zažijeme odmietnutie.

Najprv musíme nájsť pochopenie

Prvý krok, ktorý nám môže pomôcť je pochopenie, prečo sa to odmietanie deje. Porozumieť odmietnutiu môžeme lepšie vtedy, ak rozumieme, čo druhú stranu trápi, čo a prečo je pre ňu ťažké.

Napríklad u detí, ktoré si zažili nejakú negatívnu skúsenosť, či už šikanu v škole alebo násilie v domácom prostredí, môže byť vytváranie vzťahov veľmi náročné.

Čiže to, že nás dieťa odmieta nemusí byť spôsobené konkrétne našim vzťahom, ale jeho skúsenosťami vo vzťahoch, ktoré doteraz zažilo. Preto je dôležité vytrvať a ponúkať seba a svoju spoločnosť opakovane, po dlhý čas – taký dlhý, ako je potrebné.

Druhý bod je trpezlivosť

Tým sa dostávame k druhému kroku – k trpezlivosti a vytrvalosti. Čo nám môže v trpezlivosti a vytrvalosti pomôcť? Na jednej strane to môže byť poznanie, že dieťa má ťažkú životnú históriu, na strane druhej však najmä naplnenie vlastných potrieb, ktoré ako ľudia máme. Vzťah medzi dvoma ľuďmi má byť vzájomný, recipročný. Aj my niečo zo vzťahu s dieťaťom čerpáme. Je ale na nás zvážiť, ktoré naše potreby môžu byť v tomto vzťahu naplnené a ktoré si musíme napĺňať niekde inde. Potreby by sme mali mať naplnené tak, aby sme boli v pohode, keď sme v kontakte s dieťaťom.

Tretí krok je mať plnohodnotný život

Tretím, nie úplne ľahkým krokom teda je, žiť naplnený, vyvážený život. Mať rovnováhu v pracovnom a osobnom živote, mať ľudí, ktorí nám napĺňajú potrebu blízkosti, mať prácu, ktorá nám napĺňa potrebu úspechu, a tak podobne. Máme toto všetko? Asi existuje málo ľudí, ktorí by povedali: „Áno, toto všetko mám a som úplne spokojný/á.“ Je ale fajn, ak si to uvedomujeme a sme aspoň „na ceste“ k tomu.

Dôležité je byť vnímavý k sebe samému

Napriek práci na sebe a našej snahe sa nám môže stať, že po zažití x-tého odmietnutia máme chuť so všetkým skončiť, nakričať na dieťa a odísť. V takejto krízovej situácii je fajn postarať sa o seba – to znamená niečo v zmysle „cítim, že mi to prerastá cez hlavu, potrebujem sa vzdialiť a upokojiť, aby som nepovedal alebo neurobil niečo, čo budem ľutovať“. Dopriať si možnosť odísť zo situácie, upokojiť sa, premyslieť si ju a prípadne požiadať o pomoc.

Posledný bod je nebáť sa požiadať o pomoc

Pomoc môže mať rôzne formy – môže to byť rozhovor s kolegyňou, sestrou, rodičom, niekým blízkym. S niekým, kto môže ponúknuť iný uhol pohľadu na vec, kto nie je „problémom“ alebo odmietnutím priamo dotknutý a ponorený v ňom. Triezvy pohľad zabezpečí nevyhnutný odstup a nadhľad, ktorý môže byť osviežujúci, odľahčujúci a pomáhajúci. V prípade BUDDY dvojíc „dobrovoľník – dieťa“ to môže byť rozhovor s koordinátorom alebo supervízorom na supervízii.

V ťažkých situáciách a náročných vzťahoch teda pomáha byť vnímavý najskôr k sebe, svojim potrebám a svojmu bezpečiu. Potom vieme lepšie „byť s“ tým druhým a vnímať jeho potreby a bezpečie.

Želám veľa síl a sebapodpory!

 

Prečítaj si aj: Prečo je dôležité polročné vysvedčenie

Program BUDDY spája deti z detských domovov s dobrovoľníkmi, aby mali lepšiu šancu na dôstojný život.

Dajte deťom čas a staňte sa aj Vy BUDDY dobrovoľníkom.  Ak nemáte čas, pošlite nám príspevok a my nájdeme tých, ktorí deťom z detských domovov dajú svoj čas.

Prečítajte si aj ostatné články na špecifické témy detí z detských a iných domovov.

 

Teraz najčítanejšie

spájame deti z detských domovov s dobrovoľními a učíme dospelých rozumieť deťom

BUDDY

Odborní psychológovia a pedagógovia v spolupráci s programom BUDDY publikujú príspevky o rôznych situáciách vo vzťahu dospelý - dieťa. Vo svojich textoch vždy poskytujú jednoduché komunikačné riešenia tak, aby bol dospelý pre dieťa dobrým mentorom. Program BUDDY spája deti z detských domovov s vyškolenými dobrovoľníkmi a pomáha im vytvoriť dôverný a dlhotrvajúci vzťah. Dobrovoľník sa učí trpezlivosti a pokore. Deti dostávajú pozornosť, pozitívny vzor a podporu bez predsudkov. BUDDY tak deťom dáva lepšiu šancu na dôstojný život. Spoločnosti zasa prináša príležitosť mať menej detí na ulici, keďže cieľom programu je, aby každé dieťa, ktoré odíde z domova a bolo v programe BUDDY, malo prácu a bývanie. Najdlhší vzťah má 11 rokov. Projekt vznikol v roku 2006.