Priame platby – informačná chobotnica

Podľa ostatných informácií to vyzerá, že pre priame platby sa vytvoril systém, na ktorom participujú nielen jednotlivci, nielen organizácie, ktorých zriaďovateľom je štát ale aj samotné orgány štátnej správy a všetky svojím dielom prispeli k problémom priamych platieb a systému jeho priemyselného zneužitia. Ukazuje sa, že postačuje pár kľúčových informácií k tomu, aby údaje neboli verejne kontrolovateľné. Svoju úlohu zohráva aj rezortný egoizmus samotných organizácií a nie zlyhanie jednotlivcov – lebo ak zlyhali jednotlivci, tak zlyhali tí, ktorí to riadia.

Tou kľúčovou informáciou je informácia o nájomných vzťahoch, ktoré sa v údajoch katastra nenachádzajú, hoci by sa podľa zákona č.162/1995 Z.z. o katastri mali nachádzať. To že tam nie sú, je dôsledok rozhodnutia štátu, ktorý to prestal evidovať zhruba od začiatku poskytovania dotácií.

Údaje o LPIS vedie príspevková organizácia zriadená štátom. Údaje vyhodnocuje hlavne zo satelitných a leteckých snímok, bez toho, aby boli previazané s údajmi iných rezortov. Napríklad, ak sa zmení druh pozemku z poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársku v údajoch katastra, tak to automaticky nemusí znamenať, že sa zmení aj príslušný údaj v LPIS, lebo druh pozemku je záväzný údaj katastra nehnuteľností. Ak by tieto dáta boli v aplikácii ZBGIS, tak by podliehali okrem iného aj verejnej kontrole.

Poľnohospodárska platobná agentúra sa z celého vyvliekla jednoducho: „Vzhľadom na to, že v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 543/2007 Z. z. sa na vedenie evidencie pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov nevzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, Pôdohospodárska platobná agentúra nedisponuje informáciami o pozemkoch a ich výmerách vedených v katastri nehnuteľností a nedisponuje ani dokumentmi, ktoré by umožňovali identifikáciu pôdnych blokov a dielov pôdnych blokov podľa katastrálnych území a parcelných čísel“. Pritom nemala žiadny problém získať údaje katastra nehnuteľností a spraviť identifikácie parciel právneho stavu na LPIS, a teda aj informácií o nájme alebo vlastníctve pozemkov žiadateľa a neprideliť mu vyššie dotácie, ako na výmeru, ktorú má takto určenú. Priamym dôsledkom je aplikácia GSAA, kde je úplná ignorancia vlastníctva. Ak sa argumentuje tým, že kontrola nájomných zmlúv sa robí až pri sporoch o kultúrne diely, tak je predpoklad, že dôjde k dohode o rozdelení sfér vplyvu a žiadne kontroly sa nevykonajú. A ak PPA podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa subvenčného podvodu, tak to nie je pravda, ale na seba nebude podávať trestné oznámenie.

Svoje želiezko v ohni má aj Slovenský pozemkový fond, ktorý okrem iného prenajíma užívateľom aj nepoľnohospodársku pôdu mimo areálov LPIS, opäť bez identifikácie na LPIS.

Myslím, že ministerstvo sa snaží nahradiť svoje zlyhania zlyhaniami jednotlivcov a presunom problému na iný typ problému. Možno máme najlepší systém kontrol, ktoré však kontrolujú formu, nie obsah a zmysel. Systém vytvoril možnosti ako ho priemyselne obchádzať a tým sa dostal do pozície toho, kto napomáha subvenčnému podvodu.

V projektoch pozemkových úprav sme konfrontovali údaje LPIS s údajmi, ktoré sme získavali kontaktným meraním priamo v teréne. V časoch, keď sa projekty pozemkových úprav vykonávali vo väčšom, ale stále nedostatočnom rozsahu, poskytovala PPA užívateľom mapové podklady len v analógovej forme spolu so zoznamom kultúrnych dielov v tabuľkovej forme. Digitálne údaje neboli prístupné ani pre odbornú verejnosť. Ak sme údaje skenovali a následne digitalizovali do vektorových údajov, tak boli zámerne skreslené a transformácia do údajov katastra nebola možná bez silných deformácií. Mysleli sme si, že takto postupovali vedome, ale asi sme sa mýlili v dôvodoch, prečo tak konali.

Ak chce štát naozaj zabezpečiť kontrolu, ktorá by vylúčila väčšinu podvodov, musí údaje poskytovať na jednom mieste. Ideálnym miestom je v súčasnosti je stránka zbgis.skgeodesy.sk, kde by pribudli plochy LPIS s užívateľmi, vrátane histórie cez roky a žiadateľov. A ak to myslí vážne, tak sprístupni na tejto stránke aj údaje územných plánov, ktoré predstavujú ďalší príklad rezortného egoizmu a ďalší potenciálny zdroj problémov, kde za kratší koniec ťahajú zase občania.

Ukazuje sa, že priamou príčinou tohto stavu ja samotný štát. Štát preto musí preto okamžite začať s využitím existujúcich nástrojov, ktoré umožnia automatizované, odborné a verejné kontroly využitia a zabezpečenie zmyslu priamych platieb. A ak tí, ktorí za to zodpovedajú nezačnú konať, tak môžu ísť do vesmíru.