Len tristo slov, milí taxikári
Taxikári protestujú proti Uberu. Vraj cítia krivdu.
Po roku používania Uberu som si chcel zobrať štandardné taxi. Keďže viem (🤦♂️ logika), že telefonicky zavolané je lacnejšie, ako keď stojí zaparkované pred vami — zavolal som nezmyselne na číslo napísane na taxíku stojacom predo mnou.
„Alizé smer Ružinov, Alizé smer Ružinov“, počujem od dispečérky v telefóne. Žiadna odozva, aj keď neďaleko dve autá voľné. Hovorím to dispečérke a tá márne skúša, až kým mi oznámi, že vraj nemajú auto (🤦♂️ korektnosť).
Nastúpim teda do taxíku a pýtam sa, či je voľný. Že samozrejme. Oznamujem cieľ a pýta sa, kde to je (🤦♂️ inovácie). Keď mu opíšem cestu, hovorí mi, že to je blízko a neoplatí sa mu to, keďže tam čaká už pol hodinu.
Vystupujem a skúšam vedľajší z rovnakej firmy. Ten ma zoberie. Cestou mu spomínam historku s operátorkou a smeje sa, že aj on ignoruje operátorky, pretože, keď mu niekto nastúpi, zarobí viac (🤦♂️ férovosť).
Odvezie ma k Martinskému cintorínu, čo je bezmála 6 kilometrov a pýta si 18 euro (🤦♂️ cena). Dávam mu dvacku a vraj mi nemá vydať (🤦♂️ služby). Vystupujúc sa opýtam, či mi mieni dať aj doklad a zrazu si spomenie, že vlastne existujú bločky a dane a on chudák len zabudol (🤦♂️ povinnosti).
Následne zavolám operátorke a porozprávam jej to. Sucho mi oznámi, že oni sú len živnostníci a ona za nich chúďa nemá žiadnu zodpovednosť (🤦♂️ profesionalita).
Takže asi toľko k šmejdom, čo práve kážu o férovosti a službách. Všetci máme v čerstvej pamäti ako na letiskách a staniciach číhavali šmejdi na turistov, aby ich pri prvej príležitosti okradli a teraz zaslzení kričia o spravodlivosť.
Samozrejme česť výnimkám. Tie už však aj tak prešli k Uberu a dnes im súdy zakázujú činnosť a vyhadzujú na ulicu.
