Minulosť sa vráti, ak na ňu zabudneme!

Ľudia svoju nevôľu s režimom vyjadrovali veľmi mierumilovne, len horiacimi sviečkami a modlitbami. Napriek tomu, štátna bezpečnosť (vtedajšia tajná služba) a verejná bezpečnosť (vtedajšia polícia) proti pokojnému davu brutálne zakročili. Ľudí bili obuškami a rozháňali vodnými delami. Ani násilné vyčíňanie polície nedokázalo prehlušiť jedinečný odkaz Sviečkovej manifestácie. A to, že aj v najhorších časoch existuje nádej na slobodu.

Pri príležitosti spomienky na túto udalosť, zorganizovala Konferencia biskupov Slovenska  koncert v bratislavskej Redute, na ktorý som bol tiež pozvaný. S potešením som pozvanie pána biskupa prijal. Ide predsa o spomienku na prelomovú udalosť v našich moderných dejinách, keď sme bojovali proti diktátorskému režimu, ktorý nás oberal o naše slobody. Radosť z pozvania však vyprchala v momente, keď som sa dozvedel, že medzi pozvanými hosťami sú aj dvaja poslanci za stranu ĽS NS.

V poslaneckých laviciach Národnej Rady Slovenskej republiky ich rešpektovať musím. Ich voliči im dali legitimitu a boli demokraticky zvolení. Problém mám s ideológiou ich strany a pospolitosti združenej okolo nich. To, ako sa vyjadrujú o menšinách, migrantoch, ale aj ich programové stranícke tézy sú  šliapaním po základných princípoch slobody a demokracie.

A za tie sme predsa roky bojovali! Za tieto hodnoty sa na nemilosť zúrivej polícii vydali aj tí, ktorí demonštrovali na Sviečkovej manifestácii a ich pokojné hrdinstvo si chceme dnes pripomenúť.

Dá sa to za účasti ľudí, ktorí majú blízko k jednému z najkrutejších autoritatívnych režimov moderných čias? Ktorí sa po Národnej rade hrdo prechádzajú s nalepeným portrétom Jozefa Tisa na svojich notebookoch? Toho Tisa, ktorý bol podľa nich jediným, skutočným a správnym prezidentom Slovákov?  Ten Jozef Tiso, ktorého podiel na holokauste a holokaust samotný  strana ĽS NS spochybňuje a nepripúšťa?

Títo ľudia pravidelne vyjadrujú súhlas s režimom a politikou, akú tento kontroverzný politik presadzoval. Bol to práve Jozef  Tiso, ktorý „posvätil“ prvé transporty Židov zo Slovenska do koncentračných táborov a nechal vyviesť na smrť desiatky tisíc židovských občanov. Prezident, ktorý stál v čele Slovenského štátu v jeho najtemnejšom fašistickom období.

Zdalo sa mi jednoducho nevhodné, aby som si účastníkov Sviečkovej manifestácie uctil po  boku týchto ľudí. Bol to dôvod, prečo som nakoniec účasť na spomienkovom koncerte slušne odriekol. Úctu a rešpekt účastníkom sviečkovej manifestácie  som nakoniec prišiel zložiť k pamätníku na Hviezdoslavovom námestí, kde som sa s ďalšími stovkami ľudí zúčastnil slávnostného kladenia vencov.

Ako som tak od pamätníka odchádzal, prišli mi na um slová amerického spisovateľa a filozofa španielskeho pôvodu Georga Santayanu: „Tí, čo sa nepamätajú na minulosť, sú odsúdení na to, aby ju znova prežili…“

Naozaj, aby sme ešte jedného dňa neboli prekvapení, v čom všetkom sa história zopakuje…