Nebuďte sklamaní, dosiahli ste veľa

Podobnú situáciu zažívame dnes. Sme sklamaní, teda aby som bol presnejší, všetci slušní ľudia sú sklamaní, lebo skutočná zmena vlády bola na dosah. Najmä po tom, čo sa zdalo, že Béla Bugár objavil v sebe zásadovosť a slušnosť. Ale nakoniec neprekvapil.

Nebudem tu hodnotiť to, čo spravil Bugár. Po prvé, som sa k tomu už vyjadril a po druhé, zhodnotia to jeho voliči. Nebudem hodnotiť ani kroky prezidenta Kisku, ani iných, len by som chcel oceniť a z pohľadu fungovania našej spoločnosti to považujem za mimoriadne dôležité, že všetci aktéri konali v rámci pravidiel. Koalícia, opozícia, prezident, organizátori protestov… Nik z nich neporušil platné pravidlá. Nebavme sa o detailoch, ale o podstate. Možno si ani neuvedomujeme, ako je to pre fungovanie spoločnosti dôležité.

Pozrime sa teraz na výsledný stav:

·         Robert Fico už nie je premiérom.

·         Róbert Kaliňák už nie je ministrom vnútra.

·         Organizátori protestov ukázali, že ulica má ohromnú silu.

·         M. Trošková a V. Jasaň už nie sú na svojich pozíciách.

·         Preferencie Smeru výrazne klesli.

Ešte pred mesiacom by každý slušný človek pokladal tento stav za mega víťazstvo. Na druhej strane, cena bola obrovská. Dvojnásobná úkladná vražda doslova vydesila spoločnosť. Priznám sa, a to som Jána Kuciaka osobne nepoznal, že občas ma strasie pri predstave, že niekto zabije dvoch ľudí za to, o čom píšu.

Myslel som si, že to sa  deje tak v Rusku. A zrazu bum bác, medzi tými všetkými prekáračkami a osočovaním, tlačovkami a rokovaniami, dvaja mŕtvi mladí ľudia. Všetko sa dá odvolať alebo napraviť alebo nejako vrátiť späť, ale ich životy už nie. Pre celú krajinu, kde sa s výnimkou Róberta Remiáša pred vyše 20-imi rokmi vraždili najmä mafiáni, toto bol šok. Česť ich pamiatke a úprimnú sústrasť ich rodinám.

Zároveň vyplávalo na povrch obrovské množstvo špiny. Podvody, účinné ľútosti (čo je iné slovo pre podvody odhalené), skutky, ktoré sa nestali (podvody zametené pod koberec) a mrazivé prepojenie na ľudí, ktorí majú väzby na taliansku mafiu. Tam syn sudcu, hentam syn prokurátora, tu bývalá družka, donedávna v tesnej blízkosti premiéra.

Mám silné pochybnosti, že nový premiér, Peter Pellegrini si s tým poradí. Ak by totiž aj s novým ministrom vnútra Tomášom Druckerom začal naozaj čistiť chliev, môžu začať u pani Roškovej na východe, pani Jankovskej na západe a najmä u svojich predchodcov. To sa zjavne nestane, lebo by to nabúralo podstatu fungovania strany Smer. A nakoniec aj „nové“ Programové vyhlásenie vlády (PVV) je až na dva či tri odseky doslova rovnaké ako to staré, viacerí sporní ministri ostali, Fico sa nechal počuť, že nikam neodchádza, a to všetko hovorí skôr v prospech toho, že bordel bude fungovať naďalej, len dievčatá sa vymenili, aby som parafrázoval expremiéra.

Napriek tomu sa Slovensko posunulo. Výrazne. Ľudia ukázali, akú moc má ulica a všetci grázli sa aspoň na chvíľu zľakli. Peter Pellegrini bude pod veľkým tlakom, aby naplnil svoje „padni komu padni“, ale prinajmenšom šancu si zaslúži. Keďže rekonštrukcia vlády bola v štýle „škatule hýbte sa“ a PVV je rovnaké, nemusíme čakať žiadnych 100 dní. Už včera mala ministerka pôdohospodárstva pani Matečná (sama ako bývalá šéfka Slovenského pozemkového fondu namočená v podvodoch až po uši) predložiť plán, ako chce naložiť s pani Roškovou. Necháme sa teda prekvapiť.

Teraz bude dôležité nezabudnúť. A nestratiť nádej, že Slovensko nie je stratené.