Ficovo zlovestné posolstvo mestu, svetu a slušnému Slovensku

Predseda najsilnejšej vládnej strany Smer SD, Róbert Fico, bol na prvej tlačovke po koaličnej rade veľmi nabrúsený. Poníženie, v ktorom sa po podaní demisie ocitol, ho vyvádza z miery. Ulica a prezident ho zosadili z kresla premiéra. Pre Fica to znamená výzvu k pomste a k novým víťazstvám.  Nastal čas silných slov a gest, ale i machiavelistického politického boja. Odteraz je vodcom strany, ktorá musí víťazstvom v ďalších voľbách pokoriť každého!

Slovensku dôrazne poslal niekoľko starých i nových posolstiev:

Posolstvo prvé: Nepriatelia, bojte sa ma! Všetkým vám to spočítam!

Adresne to odkázal predovšetkým prezidentovi. Ten sa stal pre neho nepriateľom číslo jedna a nebude si už musieť pred ním brať servítky. Má voľné ruky na priame údery a nemusí sa nútiť do pozície aspoň trochu distingovaného ústavného činiteľa.

Povedal to jasne aj novinárom a asi aj rečníkom na námestiach, ktorí podľa neho zmenili vo svete obraz prosperujúceho Slovenska na čiernu dieru. Mediálna sloboda tu nejde ruka v ruke so zodpovednosťou! Niekto tu tancuje na hrobe mladých ľudí a zneužíva vraždu na politické ciele!

Zreteľne to odkázal aj neziskovým organizáciám, ktoré považuje za légie tajného zahraničného kapitálu. Aby bolo jasné: Treba každého vyzvať založte si strany a poďte do súboja vo voľbách, ale  nerobte prevraty s podporou zahraničia!

S parlamentnou opozíciou už nebude mať zľutovanie. Celá opozícia znamená len deštrukciu, chaos a účelovo všetko kriminalizuje. Len prstom ukáže, napríklad na Borisa Kollára – podržtašku mafiánov, ktorého je potrebné odvolať z postu predsedu parlamentného výboru, pretože v roku 2016 sme tie informácie, čo máme dnes, ešte nemali.

Pre jadro EU má správu, že ak bolo Slovensko doteraz v otázkach odmietnutia utečeneckých kvót, nesúhlasu s protiruskými sankciami a ratifikácie Istanbulského dohovoru suverénne, tak odteraz bude ešte suverénnejšie. Nebudeme ako barani, ktorí idú na bitúnok!

K znovunastoleniu svojej moci potrebuje rozdelenie spoločnosti. Použije štvavé reči, nepravdy a konšpirácie. Bol tu pokus o normálny prevrat. A v koaličnej rade bude čo najskôr prerokovaná nová téma, ktorou je úloha mimovládok, zahraničia a niektorých ústavných činiteľov v pokuse o prevrat v tomto štáte!

Posolstvo druhé: Moji poddaní, vás si kúpim!

Až príliš nedočkavo vyrazil do boja o hlasy chudobnejšej časti spoločnosti. Ohlásil okamžitú prípravu obrovského sociálneho balíku, obrovského – aký Slovensko ešte nevidelo, pretože štát je bohatý a musí solidárne zvýšiť platy ľuďom aj v štátnej správe.

O sociálnom balíku hovoril už pred tým, ale teraz, odbremenený od agendy premiéra a pevne držiac opraty koaličného trojzáprahu, začne okamžite rokovať s ministrom financií a cez vyššie platy, sociálne dávky, podpory a úľavy, si kúpi najnižšie príjmové skupiny i štátnych úradníkov. Všetko spustí v roku 2019.

Posolstvo tretie: Ja som a budem pánom Slovenska!

Fico pripomenul všetky posledné parlamentné voľby v rokoch 2006, 2010, 2012 a 2016, v ktorých, a na to milí občania nezabúdajte, dostal zakaždým najviac preferenčných hlasov. Aby bolo jasné, kto tu má najvyššiu legitimitu, lebo tento štát je postavený na systéme parlamentarizmu, na systéme politických strán a my sme tie strany vybudovali!

Koaličným parterom pripomenul heslo rozdeľuj a panuj: mojou úlohou je presadzovať silný sociálny program, pán Danko bude presadzovať silný národný program a pán Bugár sa bude starať o menšiny.

Cez koaličné hlasy v parlamente sa môže stať i pánom legislatívy. Vláda získala 81 hlasov a nemá alternatívu! Danka a Bugára si vezme na krátku reťaz, ovládne parlamentnú väčšinu a zavedie tam poriadky, aké sme možno ešte nevideli.

K dispozícii však môže mať i vládu a jej prostredníctvom aj ministerstvá a štátny aparát. Pellegrínimu odkázal, že s ním počíta, lebo: v koaličnej rade budeme koordinovať obrovské množstvo rozhodnutí! Je zatiaľ nepredstaviteľné, že v dobe, ktorá príde – v dobe najväčších Ficových ambícií a politickej krvilačnosti, by sa Pellegríny zvládol vzpierať.

Fico je politickým gladiátorom, akému niet rovného

Ficove posolstvá sú jednoduché a predvídateľné. Po odchode z vlády vyhlásil „ring voľný“ – hru bez pravidiel a ešte raz bude zápasiť o všetko. Ovláda politickú stratégiu, taktiku i bojové umenie. Vie byť ľstivý a robiť nečakané úskoky. Ide z toho hrôza.

Má však aj svoje slabé miesta. Hlasy voličov pre slušného politika na čele štátu viedli k porážke Fica v prezidentských voľbách. Túžba občanov po slušnom Slovensku ho zvrhla z postu premiéra. A mal by sa mať na pozore aj medzi svojimi najbližšími, lebo akou zbraňou bojuješ, takou zomieraš.

V každom prípade budeme čeliť jeho intrigám, konšpiráciám, populizmu, sile a početným komplicom.

Minulé vyhrané bitky s Ficom nám môžu byť poučením, čo dokáže dosť slušných a statočných pešiakov – občanov demokratov, ak im niekto zavelí. Minulé prehrané bitky nás však varujú, že nás až tak veľa nie je a len zaveliť nestačí. Ten niekto sa musí postaviť do čela.