Máme veľa či málo škôl?

Často počúvame, že na Slovensku je málo škôlok a priveľa ostatných škôl. Prvé treba dobudovať, druhé pospájať či rovno rušiť. Argumenty na dobudovanie vychádzajú z množstva nevybavených žiadostí i vysokého podielu detí bez predškolskej prípravy. (1) Dôvody na redukciu sú tiež dvojaké: školská sieť nedostatočne reagovala na nižší počet detí a udržiavanie súčasnej siete stojí veľa peňazí.

Málo škôlok
Po zmene režimu sme naozaj zaznamenali výrazný pokles narodených detí. Ten však netrvá dodnes, ale zastavil sa v roku 2006. Odvtedy nastal mierny nárast populácie 3- až 5-ročných detí, ktorý tlačí na kapacity materských škôl a prejavuje sa aj v sieti základných a stredných škôl. (2)

V roku 1989 bolo v sieti vyše 4 tisíc škôlok, ktoré spadali pod „štát“. Navštevovalo ich takmer štvrť milióna detí, takže na jednu škôlku ich v priemere pripadalo 59. V prvom roku samostatného Slovenska bolo škôlok až o 581 menej, no keďže detí ubudlo ešte výraznejšie, znížil sa aj priemer na jednu škôlku. O desať rokov neskôr, kedy už veľkú väčšinu materských škôl zriaďovali obce a mestá, podiel detí klesol na historické minimá. V ďalších rokoch sa nepodarilo dostať na predrevolučnú úroveň, no nárast predsa len prišiel a dnes máme v škôlkach v priemere 53 detí. (3)

Výrazná redukcia počtu materských škôl – o vyše tisíc od roku 1989 – zdanlivo reagovala na demografický pokles. Ak však vezmeme do úvahy celkový počet detí, ktoré by škôlku mohli navštevovať, ukazuje sa, že dopyt dlhodobo prevyšuje ponuku. Medzi rokmi 2006 a 2016 sme zaznamenali 12-násobný nárast nevybavených žiadostí o umiestnenie dieťaťa v škôlke. V roku 2016 ich bolo takmer 12,5 tisíc. (4) Tieto čísla však neodzrkadľujú presný počet detí, ktoré sa do škôlok nedostali. Rodičia si totiž môžu podať aj viac žiadostí. Na druhej strane, rodičia detí so špecifickými potrebami či znevýhodnením si často žiadosť nepodajú, pretože vedia, že ich dieťa škôlka neprijme.

Slovensko zároveň dlhodobo obsadzuje spodné priečky v podiele detí v predprimárnom vzdelávaní. Podľa najnovších údajov Európskej komisie je to len 78,4 % detí od štyroch rokov po dovŕšenie veku povinnej školskej dochádzky. Priemer krajín EÚ je 94,8 % a zaostávame aj za susednými krajinami, napríklad Maďarskom (95,3 %) a Českou republikou (88 %). (5)

Miest v materských školách je teda stále nedostatok, ich redukcia síce reagovala na demografický pokles, no už nie na postupný nárast. Zároveň platí, že až pätina detí škôlku vôbec nenavštevuje.

Veľa malých škôl
Situácia v základných školách bola a je odlišná. V rokoch 1989 až 1996 ich počet neustále rástol, čo čiastočne súviselo aj s možnosťou vzniku cirkevných a súkromných škôl. Počet žiakov však v tomto období neustále klesal, čím sa každoročne znižoval aj priemerný počet žiakov na školu. Od roku 1997 začali ubúdať aj školy, pokles to bol však iba pozvoľný. Rušenie škôl teda nesledovalo demografickú krivku a v rokoch 2010 – 2013 priemerný počet žiakov na školu osciloval okolo 198 žiakov. (6)

Znižovanie počtu základných škôl sa urýchlilo po tom, ako sa ich zriaďovateľmi stali obce a mestá. Ich pokles trvá dodnes, čo pri početnejších populačných ročníkoch v posledných rokoch zvyšuje aj priemerný počet žiakov na školu. V tomto školskom roku je to 210 žiakov, čo je stále o vyše 100 menej než v roku revolučnom.

Keďže školy sú u nás z veľkej časti financované podľa počtu žiakov, existuje hranica, pod ktorou sa už škola „neoplatí“. Tá je však pre rôzne školy iná, pretože závisí od nákladov na prevádzku či mzdy zamestnancov. A tie sa zas odvíjajú od rôznych podmienok, zateplením budovy počnúc a kvalifikáciou učiteľov končiac. Ak sa však škola dostane pod istú hranicu, potrebuje dodatočné zdroje.

V dnešnom systéme financovania je určená hranica 250 žiakov, pod ktorou škola dostáva viac peňazí na hlavu. Problém spočíva v tom, že v sieti je takýchto škôl až 68 %. Dve tretiny škôl teda dostávajú peniaze navyše, i keď zvyšnú tretinu s viac ako 250 žiakmi navštevuje 68 % všetkých žiakov. (7)

 Problém však nie je iba v „doplácaní“. Kým v školách s viac než 250 žiakmi dosahuje odbornosť výučby 88 %, pri školách s menej ako 50 žiakmi je to len 64 %. (8) Mnohé malé školy nevedia nájsť kvalifikovaných učiteľov na všetky predmety a nízke úväzky. Zoženiete v piatich obciach vedľa seba kvalitného fyzikára, angličtinára aj informatika? Školy sa zväčša „vynájdu“ tak, že učiteľom úväzky rozšíria aj o predmety, na ktoré aprobáciu nemajú.

Analýza možností na racionalizáciu siete škôl ukázala, že z rušenia malých škôl závratne veľa peňazí neušetríme. (9) No ak veľkosť školy významne ovplyvňuje objem peňazí „na hlavu“, ktoré dostane, treba sa vážne zamyslieť, aké veľké školy potrebujeme, aby boli zároveň kvalitné, dostupné a aj primerane nákladné. A podľa toho si stanoviť hranicu, ktorú nepodlezieme v počtoch, kilometroch ani nárokoch.

Často počúvame, že do školstva dávame málo peňazí oproti vyspelým krajinám, a je to pravda. Porovnať objemy financií však nestačí. Rovnako dôležité je posúdiť, či dostupné zdroje smerujeme tam, kde ich najviac treba, za férových podmienok a efektívne. Pri súčasnej sieti materských a základných škôl to nie je slovenský prípad.

Peter Dráľ
analytik projektu To dá rozum

Zdroje:
(1) OECD (2017). Education at a Glance 2017: OECD Indicators. Paris: OECD Publishing.
(2) Herich, J. a Kováč, M. (2018). Vývojové tendencie ukazovateľov materských, základných a stredných škôl. Trendová analýza 2000 – 2017. Bratislava: CVTI SR.
(3) CVTI SR (2018). Časové rady – materské školy, špeciálne materské školy a materské školy pri ostatných výchovných zariadeniach.
(4) Vančíková, K. et al. (2017). Inklúzia Rómov od raného detstva+. Správa o inklúzii Rómov vo vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve. Slovenská republika. Open Society Foundations, Roma Education Fund, UNICEF.
(5) Európska komisia (2017). Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2017. Brusel: Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru. s. 3. European Commission (2017). Education and Training Monitor 2017. Luxembourg: Publications Office of the EU. s. 54.
(6) CVTI SR (2018) Časové rady – základné školy.
(7) MF SR a MŠVVŠ SR. (2017) Revízia výdavkov na vzdelávanie. Záverečná správa. Bratislava. s. 39.
(8) Tamtiež.
(9) Šiškovič, M., Toman, J., Zápražná, D. (2016). Možnosti racionalizácie siete základných škôl. Bratislava: IVP.