… ak sa s nimi nedokážeme popasovať. Tri ženy v najnovšom románe Zuzany Janovskej sa k nim postavili rozdielnym spôsobom. Ilona všetko dusí sama v sebe. Etela to skúša „inak“ a Paulína sa celkom vymaní z tlaku okolia aj viery, ale základy si v sebe nesie aj naďalej. 

To o svojom románe povedala Janovská, keď som sa jej opýtala, či vychádzala z reálnych zážitkov svojich či niekoho z jej okolia. Pretože táto kniha je až príliš živá, uveriteľná, skutočná. Taká, akoby ju napísal sám život. Janovská však povedala, že keďže sama žije 600 km od rodnej Oravy, zamyslela sa nad tým, nakoľko vzory z domu ovplyvňujú životy jedincov. A za tým účelom vytvorila konkrétne postavy, na ktorých by si to mohla overiť.

Dilemy obyčajných žien sú výsledkom.

Tri ženy, hlavné hrdinky tohto príbehu, sú každá svojská, každá vychovaná v inom režime, každá za iných okolností, a pritom sú si podobné.

Pretože ich spája krvné puto.

Ilona je starou matkou. Je chladná, citovo neprístupná. Jej dcéra Etela vždy všetko zvláda a nereptá. A vnučka Paulína, ktorá sa musí popasovať nielen s nevyjavenými dilemami svojej rodiny, ale i vlastnou ťažobou.

Ide o silný príbeh, ktorý zachytáva obdobie niekoľkých rokov. Sledujeme, ako sa rodinné vzťahy vyvíjajú a zamotávajú. Tragicky, vtipne, eroticky, filozoficky. To všetko táto útla knižka obsiahla, a čitateľ pritom nemá pocit, že je čosi unáhlené či silené.

Najmladšia Paulína sa osamostatnila a žije v Bratislave. Z pohľadu svojej matky i starej matky bola už starou dievkou – je tridsiatnička, nemá partnera, nieto dieťa. Keď vďaka internetovej zoznamke spozná Olivera, s ktorým to vyzerá nádejne, ešte stále nezazvonil zvonec a rozprávky nebol koniec. Matka Etela má pocit, že Oliver jej Paulínu kradne a odtrháva ju od rodiny. Keď ich prídu navštíviť, nedovolí im ani len spať v jednej miestnosti.

Následne sústredila energiu radšej už len na to, ako zaskočenému Oliverovi vysvetliť, že na rozťahovacom gauči v jej zachovanej detskej izbe mali zakázané spať osoby opačného pohlavia. Alebo radšej – že gauč bol pokazený, preležaný, nepohodlný, nedal sa rozložiť a najlepšie sa aj tak spalo na dvadsaťročnej presedenej pohovke v obývačke.

Etela sa cíti nedocenená. Je typ obete – všetko si za ostatných odmaká a napokon to aj tak urobí najlepšie. Nikto ju nedoceňuje. Jej matka Ilona k nej nikdy neprejavila väčšie city. Po tragickej smrti otca, pri ktorej Ilona nevyronila ani slzu, ju iba rýchlo vydala za Jána, ktorý pokorne a skromne prijíma život taký, aký k nemu prichádzal. Etele to však nestačí…

Jediný raz v živote sa Etela cítila živá. A to na strednej škole, keď sa šialene zamilovala do Viktora, ktorý ju však bez slova opustil a emigroval do Ameriky. Lenže aj ten sa naraz pri príležitosti stretávky zo strednej vracia na Slovensko a Etela sa ocitáva na okraji zrázu…

Stará matka Ilona, vždy prísna a odmeraná, v sebe nesie najväčšie tajomstvo, tajomstvo, ktoré by všetkých pochovalo…

Smrť, choroba, svadba, nádej v lásku po päťdesiatich rokoch márneho dúfania, zúfalstvo, pokušenie, nevera.

A ony tri aj ich okolie sa s tým budú musieť popasovať.

„Možná je to přízemní… ale člověk byl nějak stvořený a nic s tím neudělá. Nenamýšlejme si, že jsme vyšší bytosti. Museli jsme se vyvinout z těch nižších a genetická výbava nás nepustí… No a ženám se pro přežití více vyplatily geny věrnosti ke svému silnému partnerovi a ochránci, který se patřičně staral o ženu i potomstvo. Po zplození dětí nebyl důvod hledat si někoho dalšího – jen tak pro zábavu, vždyť se jednalo o přežití společných potomků! No a s muži je to přesně naopak – čím více genů bylo rozeseto, tím více jich přežilo.“

Janovskej sa podarilo napísať spletitý a duchaplný príbeh o hodnotách a zásadách, ktorý po dočítaní doznieva v mysli, donúti zamyslieť sa. Napísala ešte jednu knihu – Zostaň so mnou v Írsku (písala som o tom tu), tiež príbeh zo života, o rodine, o rodine, ktorú si hľadáme, o svojom mieste na svete, o dilemách. Ale tieto Dilemy sú generačné. Nepustíte ich z rúk, kým nedočítate.