Pochádzal z Prievidze, kde sa narodil 4. júla 1930. Ako 18-ročný vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, čo mu otvorilo dvere na pražskú FAMU. Po absolvovaní štúdií filmovej réžie podobne ako jeho súčasníci vyrábal dokumentárne filmy. Jeho absolventský film Cesta nad oblakmi bol reklamou Československých aerolínií a aj ďalšie filmové dokumenty, ktoré režíroval, boli na politickú objednávku. Napriek silnej cenzúru sa snažil zobraziť život v čo najvernejšej, najpravdivejšej podobe. Príkladom môže byť film Učiteľka z roku 1955, v ktorom nezobrazil ženu – hrdinku – na základe marxisticko-leninských ideí, ale ako obyčajného človeka, ktorý má rád svoje povolanie a deti, ktoré pripravuje na cestu životom.

Režisér Štefan Uher spolupracoval najmä so spisovateľom Alfonzom Bednárom a kameramanom Stanislavom Szomolányim. Jeho prvý hraný film sa zrodil v roku 1958. Išlo o snímku Bolo raz priateľstvo. O tri roky neskôr natočil My z IX. A, v roku 1961 svoj najznámejší film Slnko v sieti (https://www.youtube.com/watch?v=Rbw2YslNJH4), v roku 1965 film Organ a o rok neskôr spracoval vo filmovej podobe známu novelu Dominika Tatarku Panna Zázračnica. Z ďalších diel režiséra Štefana Uhera nemôžeme nespomenúť filmy Keby som mal pušku, Keby som mal dievča, Zlaté časy, Kosenie Jastrabej lúky alebo klasické dielo s Milkou Zimkovou v hlavnej úlohe Pásla kone na betóne.

Z filmu Slnko v svieti

Pre Uherovu filmovú tvorbu je charakteristické, že nevsádzal na renomovaných hercov, ale našiel odvahu neraz aj do hlavných úloh postaviť ľudí, ktorí mali minimum hereckých skúseností. Snažil sa tým čo najviac priblížiť životnej realite.

Režisér Štefan Uher po odchode do dôchodku vychovával svojich nasledovníkov ako šéf Katedry filmovej a televíznej réžie na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Zomrel pred 25 rokmi, 29. marca 1993, po zlyhaní srdca.