Denník N

Dotácie, agromafia a ekologický armagedon v poľnohospodárstve. Ako to všetko spolu súvisí?

Nekonečné lány repky olejnej sa pre mnohých stali symbolom ničenia prírody v spojitosti s dotáciami.
Nekonečné lány repky olejnej sa pre mnohých stali symbolom ničenia prírody v spojitosti s dotáciami.

Vo víre politických a spoločenských zmien, ktoré dnes prebiehajú v našej spoločnosti, by sme nemali zabúdať ani na katastrofický ekologický stav našej krajiny. A to aj z úcty k Jánovi Kuciakovi, ktorý vo svojom poslednom nedokončenom článku odhalil napojenie talianskej mafie na vládny Smer a poľnohospodárske dotácie. Pýtate sa prečo? Pretože tieto zdanlivo úplne odlišné témy sú spolu mimoriadne úzko prepojené. Zo slovenských polí a lúk sa totiž vytráca život a príčina je celkom jasná – za „ekologickým armagedonom“ treba hľadať predovšetkým intenzívne poľnohospodárstvo, ktorého hnacím motorom sú práve poľnohospodárske dotácie. Tie dotácie, o ktorých písal Ján Kuciak, ale aj Andrej Bán, pričom vo svojich článkoch obaja odhalili rôzne nechutné praktiky a chápadlá, ktoré napĺňajú vrecká podvodníkov a agromafiánov.

Do písania tohto článku som sa pustil už krátko po odhalení vraždy Jána Kuciaka, no vravel som si, že Slovensko predsa len momentálne trápia podstatnejšie problémy, ako nejaký úbytok hmyzu na lúkach, o ktorom (zatiaľ) väčšina obyvateľov našej krajiny zrejme takmer nič netuší. S odstupom času som sa ale rozhodol dokončiť ho aby som vám ukázal, že problematika agrodotácií hlboko presahuje hranice politiky a ľudskej spoločnosti. Milióny eur, na ktorých sa s požehnaním vlády obohacujú pochybní „poľnohospodári“1,2,3, sú totiž len jednou stránkou mince. Tou druhou je nenávratne vymierajúca krajina, ktorá nám tu po nich zostáva. Tých 68 miliónov eur4, ktoré štát vyplatil Vadalovcom a Rodovcom sú pri tom zrejme len špičkou ľadovca3, do ktorého sme prostredníctvom dotácií nasmerovali loď nesúcu našu poľnohospodársku krajinu a jej biodiverzitu.

Z poľnohospodárskej krajiny mizne život, ekológovia vravia o armagedone

Netreba byť ani profesionálnym biológom, aby ste si všimli, že s našimi lúkami či poliami nie je v poslednej dobe niečo v poriadku. Z roka na rok z nej miznú kedysi bežné motýle, včely ale aj plazy či spevavce. Na problematiku úbytku hmyzu či vtákov z poľnohospodárskej krajiny dlhodobo poukazuje množstvo popredných európskych vedcov, environmentálnych aktivistov ale aj Európska komisia. Dát z územia Slovenska síce k dispozícií príliš veľa nemáme, no odborníci z iných európskych krajín ich zhromaždili viac než dosť. Nie je pritom dôvod myslieť si, že na Slovensku by sme na tom mohli byť lepšie ako v susednom Česku či v západoeurópskych krajinách, v ktorých neprebehla kolektivizácia poľnohospodárstva. Tá totiž na našej krajine zanechala nezahojiteľné rany, ktoré celý problém ešte viac prehlbujú. O tejto problematike ale bude reč neskôr, pretože nasledujúce riadky budú patriť niekoľkým alarmujúcim číslam.

Českí vedci ešte v roku 2009 vydali „Správu o stavu země“ s výstižným prívlastkom „Odhmyzeno“, podľa ktorej v ČR vyhynulo alebo je ohrozených takmer 60% denných motýľov, viac ako 60% včiel a ôs a skoro všetky druhy májok5. Podľa Správy EK o stave prírody patrí viac ako 60% článkonožcov do niektorej z kategórií s nepriaznivým stavom a ešte horšie sú na tom samotné biotopy. Napríklad viac ako 80% trávnych porastov je v nedostatočnom až zlom stave6. Správa o stave motýľov, ktoré sú skvelými indikátormi kvality prostredia, zas poukazuje na 30%-ný prepad ich populácií medzi rokmi 1990 až 2013 naprieč 22 sledovanými krajinami EÚ7. Problematika vymierania sa ale zďaleka netýka len hmyzu. Dlhodobý pokles sledujeme aj u vtákov viazaných na poľnohospodársku krajinu. Na Slovensku klesol v tom istom období klesol ich populačný index o 30%a v priemere celej EÚ je toto číslo ešte o 20% vyššie23. Ornitológovia poukazujú napríklad na skutočnosť, že o prežitie dnes bojujú aj kedysi úplne bežné jarabice poľné, viazané práve na poľnohospodársku krajinu24. Nech sa však zdajú predchádzajúce čísla akokoľvek alarmujúce, to najzdrvujúcejšie prichádza na záver. Prišli s ním nemeckí ekológovia, ktorí 27 rokov sledovali tamojšie chránené územia. Výsledok? Za takmer tri dekády sa z nich vytratilo 75% všetkého lietajúceho hmyzu!9 Táto správa obletela európske média a popredný denník The Guardian varoval svet pred hrozbou „ekologického armagedonu“10. Z týchto čísel však ekológovia vedia, že armagedon v poľnohospodárskej krajine už dávno nastal. A vedia aj o príčinách, spomedzi ktorých je tou najvýznamnejšou intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo poháňané agrodotáciami.

Vývoj populácií vtákov a motýľov v EÚ od roku 1990 po súčasnosť. Všimnite si dočasný nárast početnosti u vtákov v Strednej a Východnej Európe okolo roku 1993. Tento krátkodobý výkyv v klesajúcom trende úzko koreluje s krátkym obdobím zníženej intenzity poľnohospodárstva spôsobenej vývojom po páde komunizmu.

Vzostup, pád a ďalší vzostup intenzívneho poľnohospodárstva

Na pochopenie súvislostí poľnohospodárstva s vymieraním biodiverzity je potrebné spraviť si krátky exkurz do histórie a súčasnosti kultúrnej krajiny. Skúste sa na chvíľu zahľadieť na historickú ortofotomapu Slovenska11 či na fotografie od Martina Martinčeka12 a predstaviť si, ako vyzeralo hospodárenie v našej krajine ešte nie tak dávno – krátko po skončení druhej svetovej vojny. Lúky, polia či sady v tej dobe obhospodarovalo veľké množstvo gazdov pomocou kôs, pluhov a motýk, teda fyzicky a časovo veľmi náročnými postupmi. Poľnohospodárska krajina vďaka tomu predstavovala jemnozrnnú mozaiku, ktorá bola oproti jej dnešnému stavu rajom pre tisíce druhov rastlín a živočíchov. Po vojne však nastali rozsiahle spoločenské, politické a technologické zmeny, ktoré viedli k potrebe pestovať viac potravín pre rastúcu ľudskú populáciu. Poľnohospodárstvo sa preto v značnej miere zintenzívnilo a spriemyselnilo. V zlomovom bode dejín sa cesty západnej a východnej časti európskej prírody na niekoľko desaťročí rozdelili a žili si vlastným životom. V socialistickom bloku nastala kolektivizácia, jemná krajinná mozaika zanikla a nahradili ju monokultúrne púšte plné hnojív a pesticídov obrábané ťažkou technikou. Na západe sa síce zachovali rodinné farmy a na pohľad rozmanitejšia krajina, poľnohospodárske postupy sa však menili a spriemyselňovali aj tu. Po páde železnej opony sme na chvíľu zaznamenali pokles intenzity poľnohospodárstva, ale len do chvíle, kým sa naše cesty so západom opäť nespojili.

Zlomovým bodom bol náš vstup do EÚ v roku 2004, ktorý s mnohými nepochybnými pozitívami priniesol aj fenomén Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Tá patrí medzi základné piliere politiky európskych spoločenstiev a v rokoch 2014-2020 „zhltne“ až 38% rozpočtu EÚ. Tieto peniaze sú prerozdeľované medzi jednotlivé členské krajiny a sú z nich poľnohospodárom vyplácané najmä tzv. priame poľnohospodárske platby, zjednodušene nazývané agrodotácie13. Peniaze samozrejme nedostávajú automaticky ale malo by sa tak diať po splnení určitých pravidiel. Tie vychádzajú z Nariadenia Európskeho parlamentu z roku 201314, ktoré sú implementované v príslušnom Nariadení vlády SR15. V súvislosti s týmto článkom nie je potrebné rozoberať dopad nespravodlivého prerozdelenia agrodotácií medzi jednotlivé štáty EÚ, či ich dopady z pohľadu trhovej ekonomiky. Všetko má svoje pre a proti ale z pohľadu ekológov predstavujú agrodotácie zrejme najdôležitejší nástroj, akým je možné regulovať negatívne dopady intenzívneho poľnohospodárstva na krajinu. Ekologické princípy ako k tomu možno dospieť sú dávno známe a čo to prečítať si o nich môžete napríklad v mojom staršom blogu16.

Kolektivizácia zmenila našu krajinu na nepoznanie. Jemnozrnnú mozaiku nahradili intenzívne obhospodarované monokultúry. Foto vľavo: Martin Martinček, foto vpravo: autor.

Zhrňme si teraz stručne predošlé zistenia – zistili sme problém, ktorým je úbytok biodiverzity z poľnohospodárskej krajiny a zároveň poznáme spôsoby jeho riešenia, vychádzajúce z poznatkov o fungovaní vzťahov v prírode, ktoré skúma vedný odbor zvaný ekológia. A do tretice, máme k dispozícií aj nástroj (agrodotácie), prostredníctvom ktorého môžeme prinútiť, resp. motivovať farmárov hospodáriť v krajine šetrnejším spôsobom. Kde je teda problém? Odpoveď znie jednoznačne – v poľnohospodárskej politike, v nastavení podmienok prideľovania agrodotácií ale aj v tom, komu tečú do vreciek. Vyššie spomínané Nariadenie Európskeho parlamentu odporúča, respektíve prikazuje (treba ale poznamenať, že vo veľmi nedostatočnej miere) všetkým krajinám EÚ povinnosť „ozeleniť“ poľnohospodárstvo. Prax je však taká, že finálne pravidlá vyplácania dotácií sú z hľadiska ochrany prírody naprieč členskými štátmi zväčša nedostatočné a slovenská legislatíva patrí v tomto smere vôbec medzi tie najhoršie. Hoci sa teda SPP navonok tvári ako „zelená“ legislatíva, realita je na míle odlišná od tvrdení politikov a dostáva sa jej kritiky zo strany mnohých ochranárov aj popredných európskych biológov. Tí dokonca v roku 2014 spoločne publikovali v jednom z najprestížnejších vedeckých časopisov Science článok v ktorom konštatujú, že európska poľnohospodárska reforma v oblasti ochrany biodiverzity zlyhala17. Negatívne socioekonomické a environmentálne dopady SPP podrobne popisuje aj čerstvá štúdia nezávislého nemeckého Inštitútu pre výskum biodiverzity23. Dozvedáme sa z nej napríklad fakt, že až 80% agrodotácií poberá 20% prijímateľov, čo je v presnom opaku s neustále omieľanou „snahou“ o podporu drobných hospodárov.

Agromafia je silnejšia ako si myslíme

Po prečítaní predošlého textu už asi chápete, prečo poľnohospodárska krajina prechádza „ekologickým armagedonom“. Možno sa ale pýtate, čo s tým všetkým má vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Mierne som to naznačil už v úvode, kde som spomenul, že zavraždený novinár sa vo svojom poslednom (a možno aj žiaľ osudnom) článku venoval práve toku poľnohospodárskych dotácií do vrecák talianských mafiánov1. Za roky 2015 a 2016 to bolo viac ako 8 miliónov eur, celkovo podľa informácií z Ministerstva pôdohospodárstva dostali od roku 2004 až 68 miliónov. Kuciak v článku poukazoval na ich spornú oprávnenosť, porušovanie predpisov a dokonca zastrašovanie a vydieranie mafiánskymi praktikami. Na Východné Slovensko sa vybral aj Andrej Bán, ktorý pátral po stopách talianskej mafie a miesto nej našiel tú slovenskú2. Ešte nečakanejšie prepojenia odhalil vo svojom druhom článku3 a Slovensko zrazu spoznalo nový pojem – agromafia. Aj Andrej Bán opisuje nezákonné až neľudské správanie: „Vzduchom lieta teleskopický obušok, pištole, sekera. Opakované bitky v repke trvajú tri dni“. Toto všetko sa dlhú dobu dialo v honbe za dotáciami poza naše chrbty a môžeme zatiaľ len predpokladať, že táto krutá realita sa nedeje len na východe Slovenska. A ak nám nestačia domáce príklady, stačí sa pozrieť do susedných Čiech. Tam samotný premiér Andrej Babiš „obrába“ prostredníctvom koncernu Agrofert tisíce hektárov pôdy a čerpá miliardy českých korún z agrodotácií. Dokumentárny film Zuzany Piussi Sedliacky rozum pritom jasne ukazuje, že ani pre neho nie sú problémom najrôznejšie špinavé praktiky18.

Po zamyslení sa nad týmito prípadmi sa mi v súvislosti s ekologickým armagedonom natíska jedna morálna úvaha. Môžeme vôbec od „agromafiánov“ očakávať nejaký elementárny vzťah k prírode a krajine, keď sú v honbe za dotáciami schopní porušovať zákony či dokonca pohŕdať ľudskými životmi? Odpoveď je myslím úplne jednoznačná. Rovnako ako je jednoznačná skutočnosť, že poľnohospodárska politika zabíja prírodu nielen kvôli zle nastaveným pravidlám ale aj tým, že dotuje týchto mafiánov a kšeftárov s pôdou, od ktorých sa už dištancuje aj Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv19 a protestovať proti nim začínajú aj (snáď) poctiví farmári20.

Mulčovanie trávnych porastov patrí medzi podvodníkmi zneužívané praktiky s rozsiahlym dopadom na biodiverzitu. Na rozdiel od klasického kosenia nemá žiaden produkčný význam a spôsobuje smrť množstvu živočíchov, keďže je pri ňom vegetácia rozomletá na kašu a ponechaná voľnému rozkladu na lúke. Bocian na fotografií vyhľadávajúci mŕtve a zranené živočíchy je dôkazom nešetrnosti tejto metódy. Mulčovanie je oficiálne povolené len ako doplnková metóda ku koseniu a pastve, špekulanti však naň kvôli slabej kontrole čerpajú neoprávnené dotácie.

Žiadajme radikálne zmeny v spoločnosti aj v poľnohospodárstve!

Najdôležitejšou otázkou, ktorú si musíme položiť na úplný záver je, akým spôsobom možno zastaviť ekologický armagedon v krajine a zároveň odrezať agromafiu od dotácií. Riešenie znie celkom jednoznačne – je nutné radikálne zmeniť podmienky vyplácania peňazí v poľnohospodárstve tak, aby zahŕňali skutočné ekologické postupy a aby miesto podvodníkom „babišovského“, „vadalovského“ či „smeráckeho“ typu podporovali poctivých a v ideálnom prípade hlavne drobných poľnohospodárov. A to obzvlášť v špecifických podmienkach Slovenska či Čiech, kde bola minulým režimom krajina zjazvená kolektivizáciou a vzťah ľudí k pôde na dlhé desaťročia pretrhnutý. Zložitejším problémom ale zostáva spôsob, akým možno zmenu pravidiel dosiahnuť. Dobrá správa znie, že jedinečná príležitosť sa nám naskytuje práve v čase, kedy Slovensko prechádza radikálnymi spoločenskými a politickými zmenami. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ totiž v súčasnosti prechádza dôležitou reformou, od ktorej bude závisieť systém vyplácania dotácií ale aj osud biodiverzity kultúrnej krajiny po roku 2020. Uvedomili si to aj vedci, environmentálne organizácie a státisíce obyvateľov EÚ ktorí sa v kampani Living Land21 vyjadrili celkom jednoznačne. Od únie žiadajú férovejšie, zdravšie, environmentálne udržateľné a zodpovedné poľnohospodárstvo. Ako sa ale podľa zistení Českého rozhlasu22 zdá, lobbing veľkých firiem prostredníctvom vlád, vrátane tej našej, možno opäť prinesie vytúžené ovocie pre veľkých farmárov a agromafiánov. Reálne totiž hrozí, že ak aj nové nariadenie EÚ nastavia požadované prísnejšie pravidlá (čo je zatiaľ tiež otázne) môže sa stať, že si krajiny ako Slovensko a Česko vylobujú miernejšie podmienky. To všetko samozrejme výmenou za prehĺbenie už prebiehajúcej ekologickej katastrofy a ďalšie napĺňanie vreciek ľudí nezodpovedných voči prírode a krajine!

V úvode tohto článku som spomínal, že pri jeho písaní som spočiatku váhal, či má vôbec v týchto vypätých chvíľach význam písať o zdanlivo marginálnych ekologických problémoch. Nakoniec som si však uvedomil, že to rozhodne význam má. V súvislosti s prebiehajúcimi politicko-spoločenskými zmenami na Slovensku sa totiž objavili názory, že ide vlastne o akúsi snahu dokončiť nežnú revolúciu. A ak boli jednou z hybných síl novembra 1989 práve ekológovia a environmentálni aktivisti, požadujúci kvalitnejšie životné prostredie, nemali by sme v tejto oblasti mlčať ani dnes. S požehnaním minulého režimu sa pred 89-tym bezohľadne znečisťovalo ovzdušie, voda či pôda. Dnes s požehnaním vládnej chobotnice nesledujeme iba „ekologický armagedon“ v poľnohospodárskej krajine. Veď v mene biznisu s drevom každoročne prichádzame o tisíce hektárov lesov v národných parkoch a kvôli nekalým kšeftom s malými vodnými elektrárňami sledujeme ako sa naše už aj tak dosť zdevastované rieky menia na úplne mŕtve stoky bez života…

P. S.: Návrh konkrétnych opatrení na reformu SPP

Zdroje:

1 https://www.aktuality.sk/clanok/568007/talianska-mafia-na-slovensku-jej-chapadla-siahaju-aj-do-politiky/

2 https://dennikn.sk/1053128/teraz-na-vychode-hladal-som-taliansku-mafiu-nasiel-som-slovensku-reportaz/

3 https://dennikn.sk/1073369/smer-rozobraty-na-suciastky-nie-taliani-nasi-ludia-ovladli-vychod-reportaz/

4 https://ekonomika.sme.sk/c/20782984/vadalovci-a-rodovci-dostali-od-statu-agrodotacie-za-68-milionov-eur.html

5 https://is.muni.cz/el/1423/podzim2009/ENS114/um/Cizek_a_kol_Zprava_o_stavu_zeme_Odhmyzeno__Vesmir.pdf

6 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52015DC0219&from=EN

7 https://www.eea.europa.eu/publications/the-european-grassland-butterfly-indicator-19902011/download

8 http://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=2405

9 http://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0185809

10 https://www.theguardian.com/environment/2017/oct/18/warning-of-ecological-armageddon-after-dramatic-plunge-in-insect-numbers

11 http://mapy.tuzvo.sk/HOFM/

12 https://www.webumenia.sk/autor/6341

13 http://www.consilium.europa.eu/sk/policies/cap-reform/

14 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013R1307&from=SK

15 http://www.apa.sk/download.php?fID=8483

16 https://jakubcibik.blog.sme.sk/c/432945/pani-ministerka-podme-diskutovat-ale-nie-o-lykozrutoch.html

17 http://science.sciencemag.org/content/344/6188/1090

18 https://www.selskyrozum.online/

19 http://www.sppk.sk/clanok/2092

20 https://dennikn.sk/1074483/po-slovensku-su-opat-protesty-tisicky-ludi-pochodovali-aj-bratislavou-kde-akciu-povodne-odvolali/

21 https://www.living-land.org

22 https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/intenzivni-zemedelstvi-nici-ceskou-prirodu-mnohe-druhy-ptaku-na-polich-nepreziji_1803120600_cib

23 https://www.idiv.de/web/cap_fitness_check.html

24 https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/agropolitika-potrebuje-radikalnu-reformu-platby-sa-musia-naviazat-na-tvorbu-konkretneho-uzitku/

Teraz najčítanejšie