Pochybujem, že každý si pamätá, ako sa vrátil domov
z výdatnej, vskutku bohatej, už XXII. Ochutnávky ovocných destilátov …
_________________________________________________________________
Pochybujem, že každý si pamätá, ako sa vrátil domov
z výdatnej, vskutku bohatej, už XXII. Ochutnávky ovocných destilátov,
čo bola v sobotu 17. marca na Záhorí, v obci Radimov.
Dovedna 1422 neraz alchýmiou spôvabnených vzoriek
a niekoľko mladých, sympatických, švárnych ´kočiek´,
ktoré domáce destiláty nalievali do degustačných štamperlíkov,
z rovnakých, očíslovaných fliaš o objeme tristopäťdesiat mililitrov,
a to nezriedka až preveľmi štedro, však to bolo ´zadarmo´,
no, nie úplne bezplatne, ale len za púhych dvanásť euro,
čo bola výška vstupného, pravda, bez katalógu a kalíška,
a nejeden z tých, čo prešibaný bol ako taká … prefíkaná líška,
degustoval najprv víťazov odrôd a tie, čo obsadili ďalšie dve miesta,
a ´ovocných´ odrôd bolo 16, teda až v počte dvojciferného čísla:
slivovica, hruškovica, marhuľovica, jablkovica, broskyňa/nektárinka,
višňa/čerešňa, oskoruša, vínovica, dulovica, ríbezľovica, čakanka,
drienkovica, bazovica, ražná, koňak, likér a keď koštoval nejaký ´amatér´ …
Ešteže existovala príležitosť posilniť sa sedliackou energetickou tekutinkou
a to čerstvo uvarenou, rozvoniavajúcou, výživnou zabíjačkovou polievkou,
či výbornými jaterničkami alebo dobrým chlebíkom s masťou a s cibuľou …
nuž a vari každý, kto na to prepotrebné posilnenie vôbec nezabudol,
zvládol tých vzoriek niekoľko desiatok, niektorí možno až … ojojój!
V priebehu ´druhej tretiny´ výnimočnej akcie degustovali sme aj voňavučkú bazovicu,
na tú upozornil som tiež nižšieho, silnejšieho chlapa, čo už nemal skoro žiadnu šticu, (-:
okoštoval a veľmi zaujímavým, rurálnym, spôsobom na moju otázku reagoval:
„Ná, co já vím … snad to može bit, ked to chucí lepší jak hovno!“, odpovedal …
„Čože? Ako hovno?“, zahundral som prekvapene …
A ten chlapík pokračoval sebavedome, suverénne:
„Já normálňe pijem enem oskorušovicu a slivovicu
a ňekedi ešče aj hruškovicu a občas aj marhulovicu …“
V tom môj spoludegustátor Luboš do mňa silnejšie šťuchol
a prekvapujúcu, nezabudnuteľnú informáciu mi pošepky poskytol:
„Víš ti vúbec do to je? Nevíš?!? To je …“,
Bol som z toho načisto vedľa, ale ani nie tak z toho mena ako z tej funkcie,
keďže išlo o celkom významného a dosť mocného regionálneho politika …
Hmm, len so slivovicou, oskorušovicou, občas s hruškovicou a s marhuľovicou si tyká …
Po tej poznámke o hovne spomenul som si na jedinečnú, famóznu scénu z ´Čonkina´ …
Tá neuveriteľne podmanivá ruská poetika o nevšednej samohonke ma doteraz nadchýňa … (-:
29.03.2018
Poznámka:
Lingvistická konzultantka použitých záhoráckych suovíček, slovných spojení, ceuých vetičiek,
Smolinčanka telem aj dušú: Jan(k)a Ovečková (Ing., PhD.), z rodostromu pôvodných „ovečiek“.