Denník N

Pochybujem, že každý si pamätá, ako sa vrátil domov

z výdatnej, vskutku bohatej, už XXII. Ochutnávky ovocných destilátov …

_________________________________________________________________

Pochybujem, že každý si pamätá, ako sa vrátil domov

z výdatnej, vskutku bohatej, už XXII. Ochutnávky ovocných destilátov,

čo bola v sobotu 17. marca na Záhorí, v obci Radimov.

Dovedna 1422 neraz alchýmiou spôvabnených vzoriek

a niekoľko mladých, sympatických, švárnych ´kočiek´,

ktoré domáce destiláty nalievali do degustačných štamperlíkov,

z rovnakých, očíslovaných fliaš o objeme tristopäťdesiat mililitrov,

a to nezriedka až preveľmi štedro, však to bolo ´zadarmo´,

no, nie úplne bezplatne, ale len za púhych dvanásť euro,

čo bola výška vstupného, pravda, bez katalógu a kalíška,

a nejeden z tých, čo prešibaný bol ako taká … prefíkaná líška,

degustoval najprv víťazov odrôd a tie, čo obsadili ďalšie dve miesta,

a ´ovocných´ odrôd bolo 16, teda až v počte dvojciferného čísla:

slivovica, hruškovica, marhuľovica, jablkovica, broskyňa/nektárinka,

višňa/čerešňa, oskoruša, vínovica, dulovica, ríbezľovica, čakanka,

drienkovica, bazovica, ražná, koňak, likér a keď koštoval nejaký ´amatér´ …

Ešteže existovala príležitosť posilniť sa sedliackou energetickou tekutinkou

a to čerstvo uvarenou, rozvoniavajúcou, výživnou zabíjačkovou polievkou,

či výbornými jaterničkami alebo dobrým chlebíkom s masťou a s cibuľou …

nuž a vari každý, kto na to prepotrebné posilnenie vôbec nezabudol,

zvládol tých vzoriek niekoľko desiatok, niektorí možno až … ojojój!

V priebehu ´druhej tretiny´ výnimočnej akcie degustovali sme aj voňavučkú bazovicu,

na tú upozornil som tiež nižšieho, silnejšieho chlapa, čo už nemal skoro žiadnu šticu, (-:

okoštoval a veľmi zaujímavým, rurálnym, spôsobom na moju otázku reagoval:

„Ná, co já vím … snad to može bit, ked to chucí lepší jak hovno!“, odpovedal …

„Čože? Ako hovno?“, zahundral som prekvapene …

A ten chlapík pokračoval sebavedome, suverénne:

 „Já normálňe pijem enem oskorušovicu a slivovicu

a ňekedi ešče aj hruškovicu a občas aj marhulovicu …“

V tom môj spoludegustátor Luboš do mňa silnejšie šťuchol

a prekvapujúcu, nezabudnuteľnú informáciu mi pošepky poskytol:

„Víš ti vúbec do to je? Nevíš?!? To je …“,

Bol som z toho načisto vedľa, ale ani nie tak z toho mena ako z tej funkcie,

keďže išlo o celkom významného a dosť mocného regionálneho politika …

Hmm, len so slivovicou, oskorušovicou, občas s hruškovicou a s marhuľovicou si tyká …

Po tej poznámke o hovne spomenul som si na jedinečnú, famóznu scénu z ´Čonkina´

Tá neuveriteľne podmanivá ruská poetika o nevšednej samohonke ma doteraz nadchýňa … (-:

29.03.2018

Poznámka:

Lingvistická konzultantka použitých záhoráckych suovíček, slovných spojení, ceuých vetičiek,

Smolinčanka telem aj dušú: Jan(k)a Ovečková (Ing., PhD.), z rodostromu pôvodných „ovečiek“.

Teraz najčítanejšie