Denník N

Znovu na krížnych cestách

Chobotfica
Chobotfica

Veľkonočné blues

Akosi sa nám vysypalo vrece s kauzami, ktoré sú spájané s minulými/súčasnými členmi SMERu. A istý podpredseda Smeru, človek, ktorý sa nechá oslovovať „pán premiér“ 26.3.2018 hrdo prehlásil: „Ak sa niekto zo Smeru zapletie do trestnej činnosti, musí byť potrestaný rovnako, ako previnilec, ktorý nie je členom žiadnej strany“.  Oblial ma studený pot (ak mi ešte nejaký, po toľkých rokoch vlády Smeru, zostal). Sú totiž iba dve možnosti:

  • Tak to bolo aj doteraz. Ale potom, prečo nám to hovorí? Čo je na tom nového? Nabudúce nám s podmanivým úsmevom oznámi , že Ludolfovo číslo Pí je od čias jeho vlády približne 3.14 a že gravitačná konštanta, počas celej vlády Smeru, bola na Slovensku najstabilnejšia zo všetkých krajín EU.
  • Doteraz to tak nebolo. V takom prípade však musel okamžite dodať, koľko trestných oznámení už podal, kto za to nesie politickú a trestnú zodpovednosť a koľko ľudí je už na ceste do malej miestnôstky s malým oblôčikom, aby sa tam už v piatok mohli postiť. Je to totiž porušenie ústavy a všetkých zákonov z nej odvodených.

Počúvajú sa tí ľudia vôbec? Ak áno, rozumejú tomu, čo hovoria? Ja viem, to nie je to pre nich ľahké, ale uvedomujú si aj to, čo z toho vyplýva?

Ako keby chceli iba názorne pritakať A. Einsteinovi: „Po každom násilníckom autokratickom systéme (u nás KSČ) nasleduje úpadok, pretože násilie nevyhnutne priťahuje morálne menejcenných ľudí. Čas dokázal, že po význačných tyranoch nasledujú darebáci“.

Veru, takto si tu užívame sviatočné dni, pričom sa ukazuje, že aj ľudia dušou malí sa tvária, že aj oni si ctia Veľký piatok.

Nie preto, že vedia, že aj za nich sa obetoval Boží syn,

Ale preto, že je to teraz „yn“.

Ja viem, je to chyba, ale nielen pravopisná.

To naozaj musí najprv vyjsť do ulíc 100 000 ľudí, aby potom vyšla na ulicu a najavo aj holá pravda? Doteraz sme ju nevideli, alebo zasa platilo: Keď je blbosť obrovská, stane sa neviditeľnou?

Chobotfica

Kde sa to všetko začalo? V r 1989 si s. Robert Fico, sťa pracovitý, čerstvý člen KSČ, nestihol všimnúť, že v komunistickej ústave bol 29.11.1989 zrušený článok č. 4 o vedúcej úlohe KSČ. Niet divu, že potom, ako násobný premiér sa pokúsil o reparát znovuobnovenia vedúcej úlohy (jeho) strany. Výsledkom bol tumor – stranícka chobotnica, ktorá má viac (politických) hláv ako rozumu a prerástla celú krajinu, horizontálne aj vertikálne – od Úsmevného sudu (pri kádrovej výmene sudcov ušetrili jeden dĺžeň) až po obsadzovanie systematizovaného miesta Hlúpeho Jana v každej dedine – pre členov výberovej komisie platilo stranícke pravidlo, že žiaden člen komisie nesmie byť múdrejší ako kandidát na túto prestížnu pozíciu.

Ich chobotnica má aj jeden morfologický novotvar– nechápadlá. Nedajbože by niekto spravil chybu pri sémantickej interpretácii a pomyslel si, že On „vlastnou hlavou“ niečo chápe – v skutočnosti nechápe ani to „nič“, čo je podľa neho na východe Slovenska.

Pracovná diagnóza znie: FIraCOvina, tí, ktorí absolvovali základy latinčiny, a nielen marxistickú Ficozofiu, vedia, ako sa  v latinčine vyslovuje spoluhláska „c“ ak po nej nasleduje samohláska „o“.

Čo sa teda stalo s touto spoločnosťou od r. 1989? Kam sa vytratilo to počiatočné nadšenie v spoločnosti aj v politike?

V r. 1989 väčšina hlavných predstaviteľov tohto „hnutia“ boli mladí ľudia (20-30 rokov), všetky dvere boli pre nich otvorené, ale oni si vybrali tunel. To je námet na rozsiahlu  sociologickú štúdiu –horda ľudí, ktorých ambície prevyšujú schopnosti, morálka v nedohľadne, opuchnuté ego, afinita k moci, atrofia zmyslu pre nemonetizovateľné /neegoistické hodnoty.

Čím sa to začalo? – problémami v rodine, nemali dobrú učiteľku v prvej triede, v  okolí desiatich námorných míľ sa nevyskytla žena, ktorá by bola pre nich silnejším afrodiziakom ako moc súvisiaca s ďalším miestečkom v straníckej hierarchii? V každej ruke kýbeľ hnoja, už sa šplhá nahor apod. V každom prípade  pokus o diagnózu zasa končí pred dverami s nápisom „Psychopatológia“.

Pán Boh, keď ich v spätnom zrkadle videl odchádzať a videl aj to „Jeho“ dopustenie, čo tu za sebou oni zanechali, spomenul si na stvorenie človeka a listami osamelej brezy iba tíško zaševelil svoj odkaz večnosti, akoby sa spovedal sám sebe: „Tak .., zasa to nevyšlo!“. Anjel Karla Kryla smutne spustil ulomené krídla a vstupnú závoru do raja pre občanov SR. Potom sa vrátil do rozmláteného kostola, aby sa tam poobzeral po nejakej krabici s kusom mydla.

Novinky z tlače: Prvý deň po návrate do parlamentu bol R. Fico zvolený za člena Výboru pre hospodárske záležitosti, Kaliňák sa stal členom Ústavnoprávneho výboru. Napadla ma aj alternatíva: Fico bol zvolený za slušného a morálneho človeka. Čo vy na to?

Spoločnosť má teraz ďalšiu (možno poslednú) šancu na reparát z demokracie, spravodlivosti, slušnosti. Ak by sme chceli stručne zhodnotiť aktuálny stav, môžeme sa oprieť o spoľahlivý zdroj (W. Churchill: „Now this is not the end. It is not even the beginning of the end. But it is, perhaps, the end of the beginning“ (r. 1942, po druhej bitke pri El Alamein).

Upresnenie autora pre situáciu v SR: Je to iba začiatok konca začiatku. Lepší štát si skrátka musíme zaslúžiť. To, čo človek dostane zadarmo, bez námahy a driny , to si neváži. Štrngať kľúčmi nestačí.

Ako to riadili tento štát?

Štát má, okrem iného, políciu, kukláčov, špeciálne ozbrojené zložky, jednotky rýchleho nasadenia atď. Tí všetci, ak dostanú správny rozkaz, dokážu celkom efektívne eliminovať páchateľov. Ale tento štát namiesto nich poslal do boja so zlom neozbrojených novinárov. Predstavte si, ako do „Saloon-u“ , kde sedí čvarga hrdlorezov vtrhne „komando novinárov“ ozbrojené večnými perami , resp. počítačovými klávesnicami a slušne sa im prihovorí slovami „Prosím všetci ľahnúť na zem a odpovedať na naše otázky!“  Skončilo to smrťou dvoch mladých ľudí. Kde bola vtedy polícia, tajné služby?

Keďže ústredie Smeru nie je spokojné s tým, ako nezávislí novinári a medzinárodný investigatívny tím informuje o súčasnej situácii v SR a o kauze J. Kuciaka a M. Kušnírovej, organizuje pre svojich priaznivcov  špeciálne kurzy „kreatúrneho písania“.

Rovnako je už isté, že za vládou Smeru, nemôžeme urobiť hrubú čiaru, pretože už aj tu hrubú čiaru medzitým niekto ukradol.

Dobrá správa je, že Slovensko preniká do svetovej vedy: Fico prepisuje sylaby kurzov matematiky, Fibonacciho postupnosť (Google vie) nahradí Ficonacciho postupnosť. Zatiaľ čo vo Fibonacciho postupnosti sa ďalší člen postupnosti vypočíta ako súčet predchádzajúcich dvoch členov, je Ficonacciho postupnosť definovaná ako súčet všetkých členov jeho vlády a určuje tempo rastu korupcie v krajine.

Nie, nie som vzdelaním matematik, len, rovnako ako Kazí-mier šiesty, z Ficovej vôle kráľ financií, som absolvoval maturitu z malej násobilky (čechizmy síce na zvrchovanom Slovensku nemajú miesto, avšak jeho rodné meno, tak, ako ho poznajú milovníci klasických českých rozprávok, by v tomto kontexte bolo príhodnejšie).

PP znovu bránil svoje stranícke tričko a takto prehovoril k jadru: „Robert Fico zanechal v slovenskej  politike ako troj-násobný premiér výraznú (pachovú?) stopu.“. Vadí, bude potrebné poriadne vyvetrať.

Áno, hlas ľudu na námestiach poteší a posilní, ale to rozhodujúce nakoniec musí urobiť celkom singulárny ľud – jedinec, aby si tak urobil svoju domácu úlohu osobnosti v dejinách.

Kým sa tak stane, kúsok poézie (s odkazom aj na Veľkú noc) v tomto sviatočnom čase nikoho nezabije:

Když úzkost chodí po špičkách
Jak dívka v modrých lodičkách
A v bílé rozhalence
Když promarněno vzkříšení
Když most má pouta lešení
Jež křičí na milence
Když zlato pláče mosazí
Když vzduch se oděl do sazí
A prázdnem škváry zeje
Zas strach má ze lži mozaiku
A za svěrací kazajku
Už našel farizeje

(Karel Kryl, Dachau blues)

Teraz najčítanejšie