Denník N

Prepichnuté gumy, vyhrážky smrťou a dôsledky internetovej satiry na život autora

Keby mi niekto pred tromi rokmi povedal, že budem priamy účastník dnešných protestov ako rečník a spoluorganizátor, odporučil by som mu zmeniť dealera. Veď ja si len robím srandu obrázkami na Facebooku.

Na začiatok poviem, že tento blog som si založil z nutnosti. Po udalostiach posledného mesiaca boli moje stránky (málo cynizmu na toto mesto a málo cynizmu na toto mesto 2.0) vystavené toľkým banom, že som sa miestami nedokázal ani len dohodnúť s chalanmi z kapely na posedení, lebo som bol zablokovaný viac ako charakter Bélu Bugára. Posledný týždeň však bol kľud. Len preto, aby to vyvrcholilo tým, že sa mi nejaký dobrák nabúral na konto (kde som mal heslo z dvanástich náhodne vygenerovaných znakov) a zmazal mi najprv jednu a potom aj druhú facebookovú stránku. Nenávratne. Kašlať na lajky, kašlať na peniaze zainvestované do reklamy. Veď budem pracovať len mesiac vkuse a mám nazad polovicu.

Čo sa týka vyhrážok smrťou, ktoré spomínam v nadpise, tie dostávam takmer každý deň. Zväčša od fanúšikov bývalého banskobystrického župana: znásilníme ti matku a odrežeme jej hlavu, obesíme ťa na vlastných črevách, skonči, lebo inak ťa my ukončíme. Je potrebné podotknúť, že v pôvodnom znení vyhrážok bola asi taká gramatika, aké je v Michalovciach starbucks.

Prvýkrát som si našiel prepichnuté gumy minulé leto, keď som točil dokumentárny seriál o živote v kraji, kde ľudia zväčša nakladali Kotlebovi za to, že je nácek. Potom som si našiel v schránke mŕtveho rozrezaného potkana a včera som si našiel prerezané gumy znova. Nie, že by som nemal rád pneuservisy, ale prepichnutá guma je proste zlá karma. Rodia sa z nej len nechcené problémy.

“Ty si malý cynik?”
“Podľa toho, či si nácek.”
Robiť si srandu na méte z vecí, ktoré tupci berú príliš vážne bolo vždy nebezpečné. Kotlebova sebranka nepochopí humor, ani keby im ho dal Tiso zožrať ako hostiu. Satira ale dokáže docieliť aspoň to, že sa za seba tupec začne hanbiť, lebo sa z neho všetci smejú. Trvá to, ale je to možné.

Neviem, komu vadím teraz. Ľudí na mňa môže byť naštvaných mnoho, lebo väčšinou sú na mňa namosúrení hlavne ľudia, z ktorých si robím srandu, prípadne z ich presvedčenia.

Viem. Vyzerá to, ako keby sa ma niekto snažil zastrašiť, nech to príde akokoľvek nereálne. Je veľmi ľahké byť paranoidný. Najmä v období, keď by ma dokázal pred nejakým reálnym nebezpečím viac ochrániť použitý kondóm, ako Polícia SR. Keď som cajtov volal kvôli prerezaným gumám v lete, trvalo im štyri a pol hodiny prísť. Veru, ťažko sa chodí robiť si robotu, keď dvadsiati pijete v cechovej reštaurácií kávu štyri hodiny zadarmo a máte akurát tak oplzlé narážky na barmanky.

Každopádne. Založil som novú stránku, kde budem robiť presne to isté, čo som robil doteraz. S oveľa väčšou intenzitou a ak je to naozaj tak, že sa ma niekto snaží zastrašiť, tak sa mu to nepodarí. Rád močím proti tornádu. Vidíme sa na Málo cynizmu na toto mesto 3.0

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Jakub Pohle

Som chudobník, prekladateľ, stand up komik, administrátor FB stránky Málo Cynizmu na toto mesto 3.0 a cynik.