Denník N

Dobrí ľudia v Dolnom Kubíne ešte nevymreli

Keď som si na Zelený štvrtok poobede spomenul cestou na Oravu, že som si v Bratislave nechal papiere, ktoré musím podať do NR SR do konca marca, oblial ma studený pot. Ako to budem v médiách vysvetľovať?

Každý poslanec parlamentu musí do 31. marca podať majetkové priznanie. Vecne to pre mňa nie je žiaden problém, lebo odkedy som sa stal poslancom, moje majetkové pomery sa nezmenili. Stačí teda iba zobrať moje majetkové priznanie z predchádzajúce roka, dodať k nemu potvrdenie o príjme z Národnej rady za posledný rok a odniesť do podateľne.

Lenže tento rok pripadla na koniec marca Veľká noc a ja som až vo štvrtok poobede cestou na Oravu zistil, že s majetkovými priznaniami je to inak ako s daňovými priznaniami. Na rozdiel od daňového priznania sa počíta kalendárny dátum a neplatí, že majetkové priznanie stačí podať prvý pracovný deň po víkende alebo štátnom sviatku. Pomaly som si začal v duchu pripravovať odpoveď pre novinárov, prečo som nepodal majetkové priznanie…

Našťastie mi poradila kolegyňa poslankyňa Pčolinská, ktorá je členkou Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, kde sa majetkové priznania kontrolujú, že ho môžem podať aj poštou. Na Veľký piatok sú úrady zatvorené, ale na internete som zistil, že pošta v Dolnom Kubíne je otvorená aj v sobotu do 11:00 hod. Tak som sa v sobotu ráno vybral z Kňažej do Kubína.

Najskôr bolo treba vytlačiť tlačivá. Internetové kaviarne boli zatvorené, takže som nakoniec skončil s prosíkom na recepcii hotela Park. Keď som sa opýtal pani Lucie Čaprndovej, či by mi nepomohla a nevytlačila mi tlačivá na majetkové priznanie, usmiala sa a povedala: „Samozrejme, pošlite mi to na mail.“ Kým som sa stihol spamätať, mal som ich v rukách, ledva som sa stihol poďakovať.

Keď som prišiel na poštu pri „kruháči“ a začal som sa rozhliadať, ku ktorej priehradke mám ísť a ako stoja ľudia v rade, aby som niekoho nepredbehol, okamžite sa na mňa usmiala pani Zuzana Hadová spoza priehradky číslo 7 a opýtala sa: „Čo potrebujete?… Jáj, to môžete vybaviť aj u mňa.“ A problém bol vyriešený.

Možno sa teraz pýtate, prečo o tom píšem, veď je to banalita, koho to zaujíma? Nuž dobre mi padlo, že som naďabil v Dolnom Kubíne na dve ochotné panie, ktoré svoju prácu neberú ako trest, ktoré boli milé, ochotné a pomohli mi. A napadlo mi, že im chcem poďakovať, lebo si to vážim.

Za posledné týždne sme zažili veľa negatívnych správ. A možno práve preto si treba pripomenúť, že medzi nami žijú dobrí ľudia, ktorí pomáhajú iným, a tým robia svet lepším. Pani Lucia, pani Zuzana, ďakujem vám. Urobili ste mi túto Veľkú noc krajšou.

Milan Krajniak, autor je poslancom NR SR a podpredsedom Sme rodina

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Milan Krajniak

Narodil som sa v Bojniciach 30. januára 1973. Vyrastal som v Prievidzi, vojenskú službu som absolvoval v rokoch 1997-1998 u 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Napísal som publikácie Banda zlodejov, Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. Som šťastne ženatý, s manželkou Andreou máme dcéru Zuzku. Od roku 2016 som poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA.