Dedičstvo

Kuchyňa, miesto, kde sa toho deje naozaj veľa. Katka do nej práve vošla, okolo pása previazaná zásterka, celkom pekná, hroznové bobule spolu s ďalším ovocím vyzerajú skutočne lákavo. Kúpila si ju v meste v takom maličkom obchodíku, váhala s kúpou, zdala sa jej drahá. Napokon podľahla, starší pánko jej snaživo ponúkal všetko možné a Patrikovi sa páčila.

Zemiaky, na kuchynskej linke má pripravených niekoľko zbavených šupiek. Len čo sa ich chytí, pobehuje vždy jedným kúskom po antikorovom strúhadle, musia byť postrúhané najemno. Ešte tento a jedna časť je hotová, rukou prejde po jemnej zmesi, presne takto to má byť. Spokojný úsmev jej prebehne tvárou, aj hodiny sú jej naklonené, do Paťovho príchodu všetko stihne.

Trocha múky a soľ, už len doladiť hustotu a cestíčko je pripravené. Dobre premieša všetky suroviny, pre ďalší postup je to základ, chytí balenie múky a trocha prisype. Nie veľa, konzistenciu treba starostlivo kontrolovať, toho si je vedomá. Výborne, voda vo veľkom hrnci sa už hlási o slovo, cez otvory sitka padajú do vriacej vody halušky, jedna za druhou. Už sú všetky pekne pohromade, poniektoré z nich dokonca vyplávali na povrch, ale ani ostatné sa nedajú zahanbiť. Povariť, aby boli mäkké, inak ich nikto jesť nebude. Hm, chutia výborne a sú krásne mäkké, skonštatuje okamžite po tom, ako jej niekoľko kúskov skončí v ústach. Nakloní sa nad hrniec a zobne si ešte tri, potom ich starostlivo rozmieša s bryndzou, pridá výpek zo slaninky.

Hotovo, manželovo obľúbené jedlo je pripravené, skúsi aj ona. Malé sústo už má v puse, chvíľku váha, rozbehne sa. Rýchlosťou blesku vletí do záchoda, vypľuje všetko do najmenšieho detailu, nemôže, nedokáže to, čisté halušky áno, ale s bryndzou nie. Bola presvedčená, že to vyjde, varila ich sama, presne podľa svojej chuti. Sklamanie je silné, dedičstvo z detstva zvíťazilo, ešte má v čerstvej pamäti ten zápach zo školskej jedálne, nikdy ich nejedla, ale odpor jej zostal.