Matúš – monarchista, obdivovateľ Tisa a Putina, podporovateľ Kotlebu a vraj katolík

Na Faceboku má profil Matúš Atanáz Goliš. Nie je to samozrejme jeho pravé meno, hoci zistiť ho je hračka. Už ako stredoškolák sa stal víťazom celoslovenského finále Astronomickej olympiády v kategórii stredných škôl a účastníkom Medzinárodnej olympiády z astronómie a astrofyziky. V súčasnosti je študentom MFF UK v Prahe.

Prezentuje sa ako veriaci katolík, ale posúďte sami, či sú jeho názory naozaj kresťanské. Pápež František, ktorého si právom váži celý svet,  je pre neho „Nikto“ pretože vraj „sám verejne likviduje pápežský úrad, najmä svojim nekatolíckymi tvrdeniami“ a Matúš dodáva: „Nebol by som prvý, čo vyjadruje pochybnosti o platnosti jeho voľby.“

Vatikán podľa Matúša „nemá s katolíckou vierou nič spoločné,“ lebo „ich vianočný stromček nemá na sebe jediný kresťanský symbol a miesto toho má satanistické znaky peace.“

Vatikán to od Matúša schytal aj inokedy: „Vatikán ide schvaľovať svätenia, iniciované čínskou vládou. Toto je logika modernistov, infiltrovaných do dnešného Vatikánu.“
Porovnáva tu exkomunikáciu arcibiskupa Marcela Lebfevra a vysvätenie biskupov schválených čínskym režimom. Matúš však zabúda, že rovnako so súhlasom komunistickej vrchnosti boli pred rokom 1989 svätení biskupi aj u nás. Vatikán aj vtedy stál pred neľahkým rozhodnutím či má krajina zostať bez biskupov, alebo majú byť vysvätení tí, ktorých, neraz ako kompromis, schválil režim. A iba mu pripomeniem, že jedným z nich je aj bývalý metropolita, arcibiskup Ján Sokol, známy voči režimu aj inými záväzkami… A práve ten opakovane slúžil omše za prezidenta vojnového Slovenského štátu, dr. Jozefa Tisa, ktorého Matúš obdivuje.

Lepšie u Matúša neobišiel ani arcibiskup Stanislav Zvolenský, metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska, od ktorého sa verejne dištancuje, pretože podľa Matúša „už dávno zradil katolícku vieru a spolčuje sa so sionistami… jeho vyhlásenia sú len kópiou vyhlásenia tzv. židovskej náboženskej obce, ktoré sú v protiklade so záujmami Cirkvi Katolíckej“ a „židom sa zalieča ako líška.“
A čo Matúša tak veľmi rozhnevalo? Iba to, že slovenská katolícka cirkev odsúdila prenasledovanie Židov za vojnového Slovenského štátu a dištancovala sa od Kotlebu a jeho strany, s ktorou Matúš sympatizuje. A naviac si k tomu podľa Matúša vybrala nevhodný dátum, čo je podľa neho „pľuvanec do tváre všetkým slovenským katolíkom.“

Zvolenská farnosť pri kostole sv. Alžbety mu tiež nie je po vôli a nazýva ju: „Novus Ordo babylon.“ Urobil vraj správne, keď ju pred vyše tromi rokmi opustil, pretože tam odznievajú „satanské výplody.“

Potom už niet divu, že sa mu nepáči ani odvolaný arcibiskup Bezák. V súvislosti so zhromaždením po vražde Jána Kuciaka, na ktorom mal Róbert Bezák hlboký a mimoriadne emotívny príhovor, o ňom píše: „Bezák neprekvapil. Bol medzi svojimi slobodomurármi a znovu len potvrdil, kým je a za koho kope.“

Matúšovi sa nepáčil ani pochod za slušné Slovensko vo Zvolene, ktorý označil za „Sorosovský revolučný politický pochod s mimovládkami.“ Pochválil však iný, Kuffovský.

Matúšovi sa páčia okrem Kuffovských pochodov aj iné veci. Oslavuje napríklad výročie bitky na Bielej hore, lebo po nej „protestantskí teroristi stratili vplyv.“

Nepáčia sa mu zmeny v misáli týkajúce sa niektorých modlitieb. Vraj „sú nahradené politicky korektnými omáčkami, ktoré de facto len utvrdzujú blúdiacich na ich nesprávnej ceste a navádzajú k vzdaniu sa novému svetovému poriadku. Večné pravdy a modlitby, podčiarknuté v texte červenou boli všetky slobodomurárom nepohodlné.“

Preto sa modlí aj za obnovu monarchie, lebo „Rakúske cisárstvo bolo zrušené nelegitímnym spôsobom a nahradené slobodomurárskymi uchvatiteľmi moci v ČSR.“

Matúš tvrdí: „Ja nie som demokrat, som monarchista… Každý však budeme skladať účty.“ So skladaním účtov má pravdu. Len či vo svojej okázalo prejavovanej viere vo vlastnú neomylnosť nezabúda, že sa to týka aj jeho?

Obdivuje diktátora Francisca Franca, ktorý bol podľa neho „veľký osloboditeľ Španielska spod nadvlády komunistov a slobodomurárov a obranca tradícií, kresťanskej morálky a národnej identity Španielska.“

V komentári rozviedol, o čo sa okrem iného opiera jeho obdiv: „Frankov režim svojimi zákonmi aj sociálnou politikou presadzoval veľmi konzervatívnu úlohu ženy v spoločnosti – závislá najprv na otcovi, následne na manželovi, jej miesto tu bolo hlavne v rodine, starostlivosti o deti… Hneď po vyhratej občianskej vojne bolo zrušených mnoho zákonov, ktoré menili úlohu žien v spoločnosti liberálnym smerom. Ženy sa tak opäť nemohli stávať sudkyňami a ich právne postavenie aj finančná situácia mala závisieť najmä na otcovi alebo manželovi… Až do 70. rokov potrebovala žena na zriadenie bankového účtu súhlas svojho otca alebo manžela.“ Na otázku či sa s takýmto postavením ženy stotožňuje, odpovedá: „Rozhodne. Je to prirozené postavenie ženy.“ Myslím, že k tomu niet čo dodať.

A vie aj aké je prirodzené postavenie evanjelikov: „A prirodzené postavenie luteránskych heretikov je na hranici.“ Ale berme to s rezervou, Matúš možno iba žartoval. Alebo nie?

Na rozdiel od pápeža Františka, arcibiskupov Bezáka a  Zvolenského, luteránov a slobodomurárov, ktorých nemá rád, Matúš obdivuje bývalého agenta zločineckej KGB, riaditeľa následníckej FSB a dlhoročného člena komunistickej strany, Vladimíra Putina: „Západní slobodomurárski politici a médiá neznášajú ruského prezidenta pretože ich kritizuje za odpad od kresťanských koreňov a národnej identity. Nehtiac vydať Rusko do rúk NWO tým istým smerom, ako jasne dokazuje v tomto prejave, sa im stáva nepohodlným…“

Okrem Putina prejavuje veľkú náklonnosť k Jozefovi Tisovi a vojnovej Slovenskej republike. V roku 2016 napísal: „Dnes oslavujeme 77. výročie vzniku samostatného Slovenského štátu! Snažme sa o to, aby Slovensko opäť získalo suverenitu, vymanilo sa z okupačných rúk EU a NATO a získalo národno-kresťanské zriadenie, založené na tradičných hodnotách ako slovenský štát!“

V roku 2017 sa rozpísal: „Dnes slávime 78 rokov od vzniku samostatného slovenského štátu, posledného suverénneho štátu Slovákov a zároveň posledného štátu na našom území, chrániaceho dobrú morálku a udržiavajúceho katolícky poriadok a tým aj posledného legitímneho štátu, aký sme mali! Z celého srdca si vážime tento štát a nepriateľom slovenského národa a jeho katolíckeho charakteru oznamujeme, že ich okovy, vrátane Žitňanskej gestapa a iných najmä sionistických síl z EU a NATO, zotročujúce náš národ, zlomíme a budeme opäť suverénnym a legitímnym slovenským štátom! Drahí Slováci, Na stráž!“

V roku 2018 sa prihovoril drahému národu a drahým podporovateľom z cudziny: „… Nech je nám tento vznik slovenského štátu povzbudením k odhodlanosti vymaniť sa z okupačných rúk Európskej Únie a NATO a vybojovať si opäť samostatný štát so slovenským a katolíckym vládcom ako bol Dr. Jozef Tiso, nie Sorosovou bábkou ako je tomu dnes. Slovenský štát bol od rozpadu Rakúsko-Uhorska prvým a odvtedy i posledným legitímnym útvarom na území Slovenska, zakladajúcim svoju existenciu na autorite Božej a jeho poriadku. Odvtedy je každý štátny útvar, vrátane dnešnej SR postavený viac či menej v opozícii k zákonu Božiemu, čo ho činí úplne nelegitímnym.“

Tisa si pripomína aj inokedy a tvrdí: „Je našou povinnosťou na svojho jedinečného vodcu pamätať a jeho odkaz uplatňovať.“

Matúš si pripomína aj úmrtie Ernsta Zündela, nemeckého neonacistického publicistu, ktorý patril k skupine revizinistov spochybňujúcich holokaust a predstavuje ho ako nevinnú obeť. Podľa Matúša bol „terčom útokov rôznych skupín, ktoré mu podpaľovali majetok, trikrát prežil  pokus o atentát od židov a liberálov, ktorým bol čin síce dokázaný, ale nikto z nich nebol nikdy potrestaný. Naproti tomu, sám pán Zündel, ktorý nikomu neubližoval, bol viackrát vláčený po súdoch…“

Obhajoba neonacistického popierača holokaustu príliš neprekvapí ak sa dočítame, že podľa Matúša: „Antisemitizmus v istom zmysle je totiž jedným zo základných princípov pravej katolíckej viery…“

Na židov sa rád vyhovorí ak niečo zbabre na svojom profile: „Nejaký židák mi zasa spamuje nástenku…“

Okrem židov mu zrejme vadia aj Rómovia, lebo ako spomína v pomerne rozsiahlom chválospeve na Mariána Kotlebu a jeho činnosť: „Cigáni nie sú Slováci.“

Ako sám napísal pred štyrmi rokmi pri príležitosti zvolenia Mariána Kotlebu za župana: „Všetkým, ktorí ste z Banskobystrického kraja musím zablahoželať k správnej voľbe s otvorenými očami a podeliť sa o svoju radosť, že sa črtá nejaká zmena! Ja sympatizujem s Marianom Kotlebom od roku 2009. Vtedy ma každý za to odsudzoval, ale zdá sa, že história zaznamenala pravdivosť a vážnosť mojich vtedajších pripomienok. Teraz pri návštevách domov do kraja si môžem s radosťou spievať: Rež a rúbaj do krve!“ Iba na okraj. Matúš mal v roku 2009 iba 15 rokov.

Ako hovorí klasik, nie som historik. A nie som ani teológ či psychológ, ale niečo mi u tohoto nádejného mladého inkvizítora a Kotlebovho obdivovateľa, pripadá čudné. Wiliam Shakespeare v Hamletovi píše. „Something is rotten in the state of Denmark.“ A mne sa zdá, že nie iba tam. Aký je váš názor?