Denník N

Vznik systematického sexizmu a kapitalizmus

Podobne ako existujú meštianske rozprávky o temnom stredoveku a raji na zemi po roku 1789, existuje tiež predstava, že sexizmus podobne ako rasizmus bol omnoho horší v stredoveku a je to skôr prirodzená vlastnosť ľudskej spoločnosti než vyfabrikovaný systém.

Vznik patriarchálnej spoločnosti je spätý so vznikom triednej spoločnosti. Postavenie mužov sa počas prechodu k triednej spoločnosti zlepšilo najmä vďaka mužskému dedičnému právu, kvôli tomu, že muži mali kontrolu nad zbraňami a že kvôli oslobodeniu z reprodukčnej práce mali viac času nato vykonávať riadiace funkcie alebo zastávať funkciu kňazov. Tak sa stalo, že už v Mezopotámii a Egypte to boli najmä muži, ktorí vlastnili súkromný majetok a mali kontrolu nad štátom.

V antických spoločnostiach ženy mali rôzne pozície, v Aténach boli napríklad viac utlačované ako v Ríme, no neboli spravidla videné ako majetok muža bez samostatného života.

S prechodom od feudalizmu na kapitalizmus však prišla nová kvalita sexizmu a to systematické vytláčanie žien z práce, verejných funkcií a jej uväznenie v domácnosti. K prvému útoku na obmedzovanie sexuality prišlo až v hlbokom stredoveku už s rozvíjajúcimi sa mestami – v 11. storočí bol obmedzený výkon sexuality u kňazov, zatiaľ čo manželstvo bolo prvýkrát morálne vyzdvihnuté na úroveň sakramentu, tiež došlo k prvému útoku na homosexualitu. Ešte stále však neexistoval systematický štátny útok na sexuálnu slobodu žien.

Ten prišiel až s rozvíjajúcim sa kapitalizmom v 15. a 16. storočí. Zatiaľ čo bola od 14. storočia prostitúcia štátne riadená, v 16. storočí došlo prvýkrát ku kriminalizácii prostitúcie. Ďalšie zákony obmedzovali prevenciu tehotenstva a každý iný než “produktívny sex”, teda taký, ktorý vedie k tehotenstvu a k dieťaťu. Zatiaľ čo dovtedy mali ženy kontrolu nad svojim reprodukčným životom, teraz boli aj pôrodné baby vytlačené z práce alebo museli udávať ženy, ktoré zákony nedodržiavali.

Proti ľudovej medicíne, pomocou ktorej tiež ženy potrácali a mali kontrolu nad svojim tehotenstvom bola vedená štátna teroristická kampaň, kampaň proti čarodejniciam. Ženy stratili tiež v tomto čase právnu samostatnosť – nesmeli už vlastniť majetok, nesmeli vykonávať právne úkony.

Ženy boli vytlačené z pracovného života, zatiaľ čo dovtedy existovali cechy ovládané ženami, ženy navštevovali univerzity a boli lekárky, odteraz smeli len vykonávať domáce práce, niečo, čo za prácu nebolo vôbec považované. Nakoniec boli ženy uväznené v domácnosti – nesmeli opustiť svoj príbytok bez muža a nesmeli prijímať návštevy.

Vytvorený bol tiež obraz žien ako pasívne, emocionálne a perverzné, spojený ešte s obrazom čarodejníc ako vrahov detí.

Proletarizácia v neskorom feudalizme a vyvlastňovanie spoločného vlastníctva na dedinách najviac postihlo ženy. Ženy čoraz viac žili v chudobe a pod systematickým útlakom štátu.

Tiež netreba zabúdať ústrednú rolu, ktorú hrali ženy v početných povstaniach proti feudalizmu a kapitalizmu, rovnako ako v štrajkoch a pri spoločenskom pokroku.

S rozvojom kapitalizmu paradoxne došlo k aspoň jednému pokroku a to oslobodeniu žien z domácnosti – v rannom kapitalizme sa ženy znovu dostali do pracovného života, aj keď nadvykorisťované a v otrasných podmienkach. Tento pokrok bol však zastavený samotnými odbormi, ktoré v ženách videli konkurenciu a prvok, ktorý znižuje mzdy – keďže ženy aj vtedy, ako aj v stredoveku pracovali za polovičnú mzdu. Počas 19. storočia boli ženy znovu vytlačené z pracovného života a späť do domácnosti.

Kapitalizmus odvtedy priniesol postupné znovuzačlenenie žien do práce, avšak s rovnakými mizernými mzdami a nadvykorisťovaním.

Nadvykorisťovanie žien spolu s rasistickým nadvykorisťovaním, rovnako ako s kolonializmom je nevyhnutná súčasť kapitalistického systému, keďže by inak nemohol dosiahnuť prijateľné zisky a zvyšovať produktivitu. Tendenčný pád miery zisku je tak kompenzovaný sexizmom a rasizmom, ktoré slúžia tiež na delenie pracujúcej triedy.

Nadvykorisťovanie žien a iných utlačovaných skupín tak nie je možné v dohľadnej dobe ukončiť v triednej spoločnosti. Jeho dvojtisícročná existencia tiež nepôjde tak ľahko odstrániť.

K tomu sú potrebné detailné a praktické projekty a návrhy novej ekonomickej organizácie – potrebné je zasiahnuť rovno tam, kde dochádza ku každodennej obnove sexizmu – v sexuálnom živote – teda v dnešnom zoznamovaní cez aplikácie ako je Tinder, v pornografickom priemysle a ďalej v pracovnom prostredí – vo vytváraní podnikov bez sexistického vykorisťovania, nakoniec aj v sociálnych normách, vo vlastnom rozmýšlaní, správaní a konaní.

Zdroj:

Federici, Silvia: Caliban und die Hexe, Mandelbaum, 2012

Teraz najčítanejšie