Pohľad do sveta podľa Gustáva Murína: Paranoja, ego a konšpirácie

Gustáva Murína som pred rokmi stretával v diskusiách na SME, kde bol známy svojou povýšeneckou zurvalosťou. Kohokoľvek dokázal na počkanie uraziť. Hrdý je však najmä na svoju tvorbu a treba povedať, že oprávnene. Je totiž napríklad majstrom protirečení. 

Brojí proti politicky kontrolovanej RTVS, ale teraz ide pracovať pre politicky zvoleného riaditeľa tej istej televízie. Dokáže varovať pred cestou do divokého a necivilizovaného Albánska a potom sa do krajiny s radosťou vybrať, to keď mu zaplatia návštevu. Keď mu to vyhovuje, používa Toma Nicholsona ako zdroj a vzápätí sa zamyslí nad tým, kto to ten Tom Nicholson vlastne je. Nie je on náhodou agent?

Svet Gustáva Murína je totiž plný agentov a tajných plánov. Nech sa stane čokoľvek, niečo vždy nesedí. V obzvlášť legendárnom článku o atentáte na bostonskom maratóne tvrdí, že pri ňom nemohol byť použitý tlakový hrniec, lebo každý vie, že Američania si nevaria a teda tlakové hrnce nemajú.

Niečo však nesedí ani v už spomínanom Albánsku, na Ukrajine, v Paríži, obvineniach zo sexuálneho obťažovania a protestoch. Najmä na nich. Sú pokračovaním farebných revolúcií. Vo svete Gustáva Murína nič nie je náhoda – teda okrem prechádzky po Dunajskej ulici. Celý prehľad vecí, ktoré nesedia, nájdete tu.

Zdalo by sa, že svet, v ktorom je všetko inak ako sa na prvý pohľad zdá, je komplikovaný, v skutočnosti to tak však nie je. Ako je zrejmé z ďalšieho pozoruhodného dielka, v ktorom sa venuje problematike myšiarky ušatej a jej teroristických aktivít, vo svete podľa Gustáva Murína je miesto len pre ľudí a veci. 

“Nedávno ochranári zvierat presadili zákon, podľa ktorého zviera už nie je vec – a netuším, čo teda je. Ale, ak už má niekto právo nebyť vecou, tak by mal mať aj povinnosti! Napríklad držať v noci zobák. Sova na sídlisko nepatrí! Na tomto sídlisku žijem viac ako polstoročie, nikdy tu pred tým neboli. Nech si ten tvor ide do kelu pískať kam chce, ale nie pod našimi oknami.”

A čo ľudia? Tí sa delia na Gustáva Murína a všetkých ostatných, pričom všetci ostatní sú charakteristickí tým, že ich nepozná, (narozdiel od neho) nič nedosiahli a navyše sú trollovia. Trollovia sa ďalej rozdelujú na platených a dobrovoľných, čiže nevedomých. 

Je to prekérna situácia, v ktorej Gustáv Murín nemá na výber a musí ich žalovať.

Žaloby sú pre Gustáva Murína pomerne univerzálnou odpoveďou. Novinárovi sa vyhráža žalobou za článok, ktorý nečítal, lebo nemá predplatné a organizátorov protestov žaloval za to, že ohrozujú jeho čitateľov. Hoci ide o verejne známe osoby, žiadal prešetriť, kto a odkiaľ sú. Hoci sú ich požiadavky známe, pýta sa, čo vlastne chcú. 

Gustáv Murín pochybuje, že môžu konať z vlastnej vôle, nevie si predstaviť, že by sa desiatky tisíc ľudí spontánne zhromaždili. Hoci kladie otázky, zároveň pozná aj odpovede a vie, že pokyny prichádzajú z prezidentského paláca, ktorý sa zas riadi podľa príkazov spoza oceánu. Aby to spestril, tvrdí, že Ján Kuciak nebol investigatívny novinár.

Keďže je Gustáv Murín rešpektovanou osobnosťou, klika spoza oceánu ho vníma ako ohrozenie a najíma si platených emisárov, aby poškodili jeho vedeckú prácu. Špeciálnu pozornosť venuje už roky feministkám a v jeho svete všetko so všetkým súvisí. Aj zdanlivo banálna problematika výskytu myšiarky ušatej na sídlisku má širšie implikácie:

“Sme obeťami amorálnych neoliberálnych podvodov, kedy „politická korektnosť“ je v skutočnosti cenzúrou, feministická „rodová rovnosť“ v skutočnosti totalitným presadzovaním nerovnosti mužov a eko-fašisti presadzujú „ľudské práva zvieratám“, pri ktorých sú v skutočnosti zvieratá nadradzované ľuďom. Prípad piskľoš je toho dokladom…”

Čo je mimoriadne nepríjemné, Gustáv Murín navyše nesprávne vyká.

Gustáv Murín sa dožaduje, aby sme sa venovali jeho tvorbe a ja jeho žiadosť plním – ak odrátame kompiláty o mafiánoch, tu je výber toho najzásadnejšieho, čo po sebe na internete zanechal.  Vďaka tomu sa môžeme dozvedieť, ako vyzerá myšlienkový svet človeka, ktorý má v RTVS pracovať na relácii o zaujímavostiach z Európy. Výsledok je katastrofálny.

V tom svete nič nesedí, je plný konšpirácií, podozrení a odhalení postavených na hlbokej znalosti americkej gastronómie. Gustáv Murín nepozná kritiku, je uchvátený sám sebou a svojou vlastnou veľkosťou. Je to človek povýšenecký, urážlivý a urážajúci. Vadí mu všetko – od prejavu nesúhlasu cez feministky až po sovy.

Gustáv Murín si bežne protirečí a svoje okolie presviedča o tajnom pláne na svoje odstavenie, ktorý pochádza spoza oceánu. V iných kruhoch má takéto presvedčenie svoju vlastnú diagnózu. Nepochybne bude presvedčený, že aj tento článok je jeho súčasťou.

Gustáv Murín sa bude pýtať, kto je autor, čo dokázal, kto mu to prikázal a ako si to dovolil, pričom si autor dovolil jediné – prečítať jeho články. Takto vyzerá človek, ktorý má v RTVS spolupracovať na relácii o dianí vo svete a to je nielen katastrofa, ale navyše ešte aj irónia.

Ak totiž Gustáv Murín nechápe, ako možno spontánne a za niekoľko dní zorganizovať protesty, o svete nevie absolútne ale absolútne nič. Keď už pre nič iné, tak minimálne preto nemôže na žiadnej relácii o dianí vo svete spolupracovať.

Gustáv Murín nie je briskný komentátor a svetu nerozumie.  Je len paranoidný egomaniak, ktorý si vykonštruoval vlastnú realitu, aby sa ubránil tej ozajstnej. Vo svojej verzii reality je kráľom. Bohužiaľ, ľudí s podobným presvedčením umiestňujú inde, nie do rádia.

Páčiť sa vám môžem tu.