Denník N

Priame platby – prečo pani ministerka zahmlieva

Úvahy o zmene systému dedičských vzťahov sú plané úvahy. Odvrátenie pozornosti od problémov je stratégia. Ale lepšie by bolo, keby sa miesto toho hľadali a využívali existujúce riešenia, napríklad pozemkové úpravy.

Zložitosť vlastníckych vzťahov je podľa pani ministerky problémom, na ktorý zhodíme všetko. Alebo je to len pokus o odvrátenie pozornosti. Na Slovensku platilo uhorské právo – dedili všetci rovnako. Je to silná historická skúsenosť a máme ju pravdepodobne zakorenenú veľmi hlboko v našej kultúre. Možno to súvisí so stratégiou prežitia, lebo vlastníctvo bolo priestorovo diferencované tak, aby štatisticky zaručilo úrodu aspoň na jednej časti pozemkov. Druhá, trochu mladšia historická skúsenosť je spoločné hospodárenie, a teda poľnohospodárske družstvá.

Ak by sme to chceli zmeniť, tak by sme museli zabudnúť na rozprávky, ktoré v nás pestujú pocit spravodlivosti a rovnakých možností. Museli by sme zabudnúť na svojich rodičov, ktorí ho uplatňovali a ktorí uplatňujeme voči svojim deťom. Podobne je to aj s vlastníctvom pôdy. V Čechách platilo iné právo, dedil prvý, treba však povedať, že tí ďalší dostali adekvátnu náhradu, napríklad vo forme vzdelania. U nás sa pôde dedila rovným dielom a počet vlastníckych vzťahov narastal takmer geometrickým radom. Myslím, že informačným systémom to nevadí, zvládnu to.

Ak pani ministerka hovorí, že treba zmeniť spôsob dedenia, tak zabudla, že tu máme zákon, ktorý tento problém rieši. A ako bývalá riaditeľka Slovenského pozemkového fondu by mala poznať zákon č.180/1991 Z.z., ktorý hovorí o obmedzeniach pri uplatňovaní rovného dedičstva.

Jedným z dôsledkov tohto zákona je aj problém nárastu počtu listov vlastníctva, čím vlastníci a spoločenstvá vlastníkov strácajú prehľad o svojom vlastníctve vinou nesprávnej evidencie alebo ignorovania údajov katastra nehnuteľností notármi pri dedičstvách. Urbárske spoločnosti by o tom mohli hovoriť.

Ale existuje jedna podstatná výnimka zo zákona, kedy vlastníci môžu dediť rovným dielom. A to sú pozemkové úpravy. Počas ich vykonávania je možné dedenie rovným dielom, lebo reálna deľba vlastníctva je neefektívna a môže byť nespravodlivá pri určení nárokov nových vlastníkov.

Takže radšej zabudnime na zmenu spôsobu dedenia a využime na to prostriedky a zákony, ktoré existujú. Niekedy stačí, keď sa budú zákony dodržiavať, napríklad zápis nájomných zmlúv na kataster, údajov o spoločných nehnuteľnostiach, alebo sa budú využívať vo väčšom rozsahu, napríklad pozemkové úpravy, alebo budú postihovať bezdôvodné obohacovanie hospodárením na pôde bez právneho vzťahu k nej, napríklad priame platby.

V súčasnosti vzhľadom na priemerné veľkosti pozemkov a ekonomiku hospodárenia, veľký priestorový rozptyl pozemkov, počty spoluvlastníkov sú pozemkové úpravy ideálnym nástrojom. Pozemkové úpravy pre vlastníkov predstavujú spôsob, ako sa zbaviť takmer nekonečných a nevýhodných nájomných zmlúv. Zmysel má prechod na spoločné obhospodarovanie pozemkov, ktoré umožňuje dostatočnú kontrolu nad využívaním vlastných pozemkov, efektivitu hospodárenia na pôde a ďalšie benefity s tým spojené – napríklad zjednodušenie, zrýchlenie a zlacnenie pozemkových úprav. Chcieť musia všetci, a hlavne vlastníci, ktorí k nim ešte nemajú dôveru a štát, ktorý ich nevyužíva a nevyužíva ani fondy Európskej únie, na to určené.

Teraz najčítanejšie