Denník N

Myslieť kriticky, veriť obozretne a konať tak, aby sme sa za svoje skutky nemuseli hanbiť

Zaznelo na zhromaždení Za slušné Slovensko v Bánovciach nad Bebravou dňa 5. 4. 2018.

Opäť tu pred vami stojím. Odhodlaná, za slušné Slovensko. V Bánovciach už štvrtý raz a úprimne, nie je to úplne ľahké. Nie preto, že by som nebola presvedčená o správnosti princípov, ktoré ma k tomuto vedú, nie snáď preto, že by moje motivácie a úmysly boli postranné, ako mi mnohí priamo i nepriamo naznačujú.

Ale práve preto, že tu stojím z presvedčenia, že my všetci si zaslúžime žiť v slušnej a spravodlivej spoločnosti. Za všeobjímajúce heslá a všeobecné hodnoty sa však bojuje najťažšie, už len preto, že nádej je ľahké pomýliť si s naivitou a odhodlanie s fanatizmom.

Ja však nie som naivná, verte mi. Vnímam, čo všetko sa deje, je mi jasné, že systém je prehnitý skrz-naskrz a nebude ľahké ho zmeniť.

Od smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej uplynul už vyše mesiac, v čele policajného prezídia je však stále človek, pod ktorým nielenže došlo k zásadným pochybeniam vo vyšetrovaní tohto zločinu, ale v ktorého rezorte dlhodobo dochádza k odstraňovaniu nepohodlných policajtov zo zboru, skresľovaniu štatistík kriminality a objasnenosti, ako aj k zabraňovaniu vyšetrovania politicky citlivých káuz.

Keď sme pri kauzách, spomeňme si na prokurátora Vasiľa Špirka. Špirko pred necelým mesiacom poukázal na korupciu na najvyšších miestach, korupciu, do ktorej majú byť zapletení aj Kaliňák a Počiatek. Včera sa špeciálny prokurátor Kováčik vyjadril, že žiada Špirka disciplinárne potrestať. Opäť sa tak preukazuje najmä to, že namiesto riešenia káuz sa riešia tí, ktorí na kauzy poukazujú. Zuzana Hlávková by mohla rozprávať.

Na východe, tam, kde vraj nič nie je, sa toto nič smelo rozkráda. Farmárom neoprávnene zaberajú pôdu, vyhrážky, bitky a snahy o finančné zruinovanie nie sú neobvyklé. Škandály s agrodotáciami sú niečím, čo znepokojuje celé Slovensko, prekvapuje však málokoho. A možno je tento problém najvypuklejší na východe, rozhodne však ide o problém celoslovenský.

Tristný stav verejnoprávnych médií sa v celej svojej kráse predviedol tiež len v posledných dňoch. Nestačilo rušenie objektívne prínosných formátov, akým bol napríklad program Reportéri, začali čistky medzi tými, ktorých mnohí považovali za naozajstný prínos slovenskej žurnalistiky. Len pred pár dňami dostala výpoveď Oľga Baková, jedna z najskúsenejších slovenských novinárok. Reakciou jej kolegov bol otvorený list, vyjadrujúci nedôveru vedeniu. Reakciou vedenia bolo obvinenie vlastných zamestnancov z neprofesionality a tendenčnosti – nielen v kontexte danej aféry, ale v ich práci ako takej. Ostáva len zamyslieť sa, ako sa možno, ako to robí Rezník, chváliť úspechom televízie, a zároveň kritizovať za neprofesionalitu tých, ktorí za týmto úspechom sú, teda vlastných redaktorov.

Mimochodom, RTVS včera informovala, že ich externým spolupracovníkom sa stáva Gustáv Murín. To je ten pán, ktorý so železnou pravidelnosťou šíri najrôznejšie konšpiračné teórie a okrem spisovateľovania stíha napríklad útočiť na ohrozený druh sovy, lebo ho ruší pískaním, tvrdiť, že bombový útok na Bostonský maratón nemohol byť urobený dvoma bombami vyrobenými z tlakových hrncov, pretože v USA ľudia nezvyknú variť doma, takže tam také hrnce nemajú, vyhlásiť, že považovať Jána Kuciaka za investigatívneho novinára je „ťažký omyl“, o útokoch na organizátorov zhromaždení Za slušné Slovensko ani nevraviac. Mimochodom, keď o spolupráci Murína s RTVS včera podvečer Denník N informoval, stihol sa tento pán do večera ešte novinárovi, ktorý o veci písal, vyhrážať trestným oznámením vrátane osobných urážok a návodu, čo presne má o ňom do článku novinár napísať. Toto sú krikľúni, ktorým sa poskytuje priestor, zatiaľ čo iní sú v tom lepšom prípade uprataní do ústrania ako Oľga Baková, v tom horšom prípade umlčaní definitívne – ako Ján Kuciak.

Ostáva teda neľahká otázka: čo s tým? Je nám jasné, že treba systémové zmeny. Je nutné prichádzať s konkrétnymi požiadavkami, konštruktívnymi návrhmi a vypracovanými riešeniami. Netvrdíme, že máme odpovede na všetky otázky, tvrdíme však, že máme vôľu a odhodlanie na týchto odpovediach pracovať.

Minulý týždeň sme sa spolu s organizátormi zhromaždení zo slovenských regiónov i zo zahraničia stretli v Banskej Bystrici, kde sme sa zhodli na vytvorení občianskej platformy Za slušné Slovensko. Jej úlohou bude aktivizácia občanov pre veci verejné, ale aj presadzovanie legislatívnych návrhov. Naše predstavy o slušnom Slovensku budeme presadzovať na lokálnej i celoslovenskej úrovni, budeme tlačiť na koaličné i opozičné strany. Chceme pomáhať odhaľovať korupciu a vytvoriť rámec pre ochranu ľudí, ktorí proti nej bojujú.

Aj preto sme sa spojili s iniciatívou #chcemeveriť, ktorej cieľom je prinášať v spolupráci s odborníkmi konkrétne návrhy a riešenia. Informačné letáky o nezávislej polícii, ktoré už v tejto chvíli mnohí z vás majú v ruke, sú vypracované práve touto inciatívou a sú len malou ukážkou toho, ako chceme v budúcnosti pracovať.

Spojili sme sa tiež so študentskou iniciatívou #niejenámtojedno, pretože veríme, že mladí sú budúcnosťou tejto krajiny a vnímame snahu študentov sa na tejto budúcnosti aktívne podieľať. Ostatne, po príklady nemusíme chodiť ďaleko, aj dnes sa nám tu, v Bánovciach, prihovorí študentka, ktorá reálnymi činmi aktívne prispieva k zlepšeniu sveta priamo tu, v tomto meste, a pozve vás na víkendové vysádzanie stromčekov po meste.

Z dlhodobého hľadiska si iniciatíva Za slušné Slovensko kladie za cieľ tiež podporovať informovanosť a angažovanosť občanov, a to aj na regionálnej úrovni. Aj v Bánovciach preto plánujeme organizovať diskusie na rôzne témy, angažovať sa v environmentálnej sfére, prispievať k slušným Bánovciam a slušnému Slovensku aj kultúrou. Na tomto mieste si vás preto dovolím upozorniť na existenciu FB stránky Za slušné Bánovce, ktorej úlohou je informovať vás práve o tomto type aktivít, ale aj zbierať vaše nápady, návrhy či príspevky do diskusie. Pretože stav spoločnosti sa týka nás všetkých.

Čaká nás ešte dlhá cesta a nebude vždy ľahká. Osobne mám však to šťastie, že cítim podporu zo všetkých strán. Dennodenne komunikujeme s organizátormi z ostatných miest, s ľuďmi, ktorí napriek všetkému stále veria, že táto krajina má šancu na lepšie zajtrajšky a sú odhodlaní za ne bojovať.

Cítim tiež podporu rodiny, ktorá ma vždy ako prvá viedla k tomu, aby som myslela kriticky, verila obozretne a konala tak, aby som sa za svoje skutky nemusela hanbiť.

Aj podporu kamarátov a známych, pretože v mojej sociálnej bubline, našťastie, nie je hanbou dnes stáť na námestí – hanbou je so založenými rukami čakať, že ten neporiadok za nás uprace niekto iný.

A v neposlednom rade cítim podporu vás všetkých, ktorí tu so mnou, s nami stojíte nielen dnes, ako aj tých, ktorí by tu stáť chceli, ale nemôžu, tých, ktorí veria a dúfajú, že aj touto troškou môžeme prispieť k tomu, aby sa ľady pohli. Za to všetko, ako aj za prejavenú dôveru, vám ďakujem.

Teraz najčítanejšie

Eva Lavríková

Vášnivá nordistka, čitateľka z presvedčenia. Prekladateľka, učiteľka, aktivistka.