Ovečka
„Keď na nás tajomstvo silne zapôsobí, neodvážime sa neposlúchnuť.“
Mnohí poznáme niekoľko citátov a mnohé iné máme v sebe, keď sa potrebujeme zorientovať vo výkladoch, nejasnosti a pochopeniach. Vtedy nám zasvieti jeho úsmev…
Vlastne sú to skutočne šťastné križovatky, kde sme ako tie deti, ktoré obhájil, že bývajú unavené, pretože dospelým treba vždy ešte niečo vysvetliť.
Dnes je 75 rokov od prvého vydania dielka Malý princ, ktoré dostalo do vienka nádherné poslanie: Hľadať cestu k srdciam čitateľov, aby potom títo nachádzali cestu k iným okolo seba.
Malý princ učí, ako sa pýta a nepochybuje zároveň. Pomáha zorientovať sa vo význame aj výraze (a spoznať osobitne krásne slová vo svojej materinskej reči ako napríklad jedno v mojom nadpise – úsmev). Človek sa s ním ruka v ruke môže stať spolutvorcom akéhosi vnútorného trvania a podieľať sa tak na vždy možnej pohode.
*
Bojíme sa odstrániť svoje chyby
a obyčajných dní.
Možno, že by sme na dobré zabudli,
keby sme boli už lepší.
A možno len krehkejšie hrozí:
nežnejšie poklady vĺn,
biely list,
kam si nás neváhal zavinúť.
*
Chvíle na striebro aj zlato
rastú vo svedomí.
Občas vieme
a hovoríme, keď treba mlčať.
A mlčíme,
ked zase treba len hovoriť.
Chceli by sme Ti odovzdať seba:
kúsky perál, nevinná a čistá vášeň
vykúpi, čo si si z ruky vziať nedal.
Vždy dáva od srdca svoj dych.
*
Zbieraš ovocie na pároch rúk.
Máme tú svoju blízkosť k raju
z noci na noc.
Milujeme sa spádom,
hravo je iba pohyb za jedno.
V Tebe bezváhovo
*
Sme Tvoj obraz,
preto sa nezdá.
Pletieme pohľady
na problém.
Niečo to pretne,
vysvitne zvnútra
Tvoj text
s podporou kože
*
Láska je vo vzduchu,
kvitneme mohutne.
Bolo by hlúpe vrhnúť sa na zem.
Objímame sa pomedzi ostatné.
Rozostúpime báseň
a niekto to nakreslí.
Pokazí to len ďalší obraz
na výstup z myšlienky.
*
