Denník N

Moja cesta archeológa

Veľkými prínosmi štúdia archeológie sú cestovanie a čas strávení s ľuďmi vonku počas vykopávok. Avšak najväčším zadosťučinením je pre Katarínu fakt, že archeológia dopomáha k tomu, aby naša minulosť nezmizla pod ťarchou globalizačnej expanzie a zmenách v spoločnosti. Tým z vás, ktorých zaujíma história, a majú radi outdoor (alebo aj nie), odporúčam štúdium archeológie. Z rozmanitej palety si dokáže skoro každý histórie-chtivý nájsť to, čo ho v danom odbore bude baviť.

,,Je to otázka, ktorú sa i Archeológia spytuje minulosti – Poď a povedz mi ako si žil/a? A s ručnými krompáčmi a lopatami a košíkmi náchádzame odpoveď.

´Toto boli nádoby na varenie.´  ´V tomto velkom sile sme mali naše obilie.´   ´S týmito kostennými ihlami sme si zošívali oblečenie´.  ´Toto boli naše domy, naša kúpeľňa, toto sú naše kanalizačné systémy!´  ´Tuná, v tejto miske, sú zlaté náušnice patriace k venu mojej dcéry.´  ….. Z času na čas sa nájde kráľovský palác, niekedy chrám, omnoho vzácnejšie kráľovská hrobka. Tieto sú veci čo sa objavia na titulkách novín…. Avšak si myslím, že akonáhle sa niekto dostane ku kopaniu, jeho pravým záujmom je dennodenný život – život hrnčiara, farmára, výrobcu nástrojov či vyrezávača zvieracích amuletov…‘‘

 (A.Christie – Come tell me how you lived)

S Agathou, známou autorkou detektívok, mám spoločnú lásku k archeológii, ktorú si Agatha vypestovala počas ciest s jej manželom – archeológom. Moja cesta bola trochu iná. Vyrastala som v malej dedinke na západnom Slovensku a už od malička ma fascinovala minulosť a príbehy obyčajných ľudí. Tieto príbehy sa pre mňa stali rozprávkami, a daná prozaickosť histórie je pre mňa atraktívnou do dnešných dní. Svoju vášeň som ďalej rozvíjala na Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch, kde mi moja učiteľka dejepisu bola vzorom a dobrým konverzačným partnerom o histórii. Práve na tomto gymnáziu som okúsila aké to je napísať celistnú prácu o histórii – rok som strávila pripravovaním svojej SOČ práce na tému rímskeho práva. Táto práca mi ukázala, že v danej oblasti ´skúmania minulosti´ chcem zotrvať, a tak mojím ďalším krokom bola univerzita. Avšak kam ísť? Ďalšou spoločnou charakteristikou s Agathou je moja láska k cestovaniu a tak mi myšlienka štúdia na zahraničnej univerzite prišla ako veľmi dobrý nápad. Akademicky som sa nechcela venovať iba histórii ale chcela som mať širší náhľad na udalosti minulosti, a archeológia, ktorá spája štúdium písanej histórie s artefaktami z vykopávok, sa stala ideálnou voľbou.

Štúdium archeológie

Do Anglicka som sa vybrala kvôli ich dlhej tradícií štúdia historických udalosti. V tejto krajine som strávila tri roky štúdia na Durham University s odborom ‘Archaeology and Ancient Civilisations‘. Durham som si vybrala z viacero dôvodov – nielenže je to jedna z najlepších univezít na svete v danom odbore, ale malomestská atmosféra kombinujúca to najlepšie z Oxfordu a Cambridgeu (daná univerzita má rovnaký college system), spojená s atraktívnym prostredím anglického severu, bola hlavným faktorom pre moje rozhodnutie. Univerzita sa tak stala mojím domovom na tri, ak nie viac, rokov. Podmienkami na moje štúdium v Durhame bol Personal Statement, registrácia cez UCAS a samé jednotky z mojej maturity. Moje mimoškolské aktivity, ako participácia na súťažiach a v krúžkoch, písanie pre školský magazín boli taktiež vzané do úvahy pri výbere. Keďže podmienky som splnila, mohla som započať svoje bakalárske štúdium archeológie.

Samotné štúdium archeológie je veľmi podobné akémukoľvek inému štúdiu – vyžadujú sa pri ňom desiatky hodín stravených v knižnici písaním rôznych esejí (o starodávnych kultúrach z celého sveta). Vysoká kvalita štúdia je citeľná od prvého dňa až po ten posledný. Semináre a tutoriály, počas ktorých sa diskutujú články o najnovších archeologických metódach a teóriách, sú dodatkom k tématicky-rôznorodým prednáškam, a sú vedené odborníkmi. Kladie sa dôraz na kritické myslenie, avšak skúsenostný charakter archeológie, získaný aktívnym pôsobením v odbore, je tiež veľmi dôležitý. Počas mojej bakalárskej práce som zas mala možnosť pracovať s archeológom, ktorý bol škót do špiku kostí, ale dokopy strávil dvadsať rokov v Sýrii, Jordánsku a Izraeli. Vedel mi teda poskytnúť relevantné náhľady na moju prácu, ktoré boli založené na jeho skúsenostiach.

Od bežného štúdia sa archeológia líši tým že, aspoň čo sa zahraničných univerzít týka, každý rok vás vaša univerzita vezme niekam na vykopávky. Miesta sú rôzne, cez Azorské ostrovy a Dominikánsku republiku, Indiu, a Blízky Východ sa môžete dostať až do Číny či Japonska. Ak počas štúdia zistíte, že to nie je to čomu sa chcete venovať, môžete si ponechať svoje cestovateľské zážitky a napríklad skončiť aj v consultingovej spoločnosti. Štúdium archeológie sa veľmi zameriava na tzv. transferable skills, čo v praxi znamená, že sa naučíte veľa praktických a organizačných vecí (veľký dôraz sa kladie na prácu v tíme). Ja som napríklad počas môjho druhého ročníka mala možnosť ‘praxovať’ v Ríme, kde sme vypracovávali detailný projekt na zvýšenie turistickej atraktivity. Do tohto malebného talianskeho mesta ma moja univerzita vzala na niekoľko dní zadarmo, pretože si uvedomuje, že skúsenosti robia archeológa. Forma výučby taktiež pozostáva z hands-on experience, kedy dostanete sáčik s keramikou z archeologických vykopávok a vašou úlohou bude tieto črepy analyzovať a napísať niekoľko stranový report. Toto všetko opäť s minimálne jedným partnerom. Vo dvojici je všetko väčšia zábava.

Po troch rokoch štúdia, a päť-mesačnej pracovnej skúsenosti komerčnej archeologičky v Anglicku, som sa opäť raz posadila do študentského kresla a začala svoje výskumné magisterské štúdium (RMA) v Archeológii Blízkeho Východu na Leiden University v Holandsku. Som jedným z tých ľudí, ktorí spočiatku ani len nesnívali o kariére archeológa. Pôvodne som sa videla vo vyhrievanej kancelárii, obklopená tonami kníh s úmyslom vybádať múdrosť a pravdu zo starovekých rímskych textov. Našťastie som sa nakoniec rozhodla pre kombináciu histórie s archeológiou.  Toto rozhodnutie bolo pre mňa kľučové. Archeológia ma naučila vidieť krásu v manuálnej práci a ako interpretácia histórie naozaj funguje v praxi. Naposledy som skončila vyhrievaním sa v 40 stupňových teplotách v púšti v Jordánsku, kde som pracovala na pohrebných mohylách tzv. ´nomádskych komunít´ (Obr.1).  Takže tu som. Niekoľko rokov od daného rozhodnutia študovať AJ archeológiu, pripravená rozšíriť svoju špecializáciu o ďalšie študijné roky. Archeológia ma pohltila – je iné o niečom čítať, je iné niečo vidieť na vlastné oči a dotknúť sa histórie.

Obr.1: Ja s holandským tímom v jordánskej púšti. Extrémne podmienky spojené s tvrdou prácou a jednoduchosťou tamojšieho života majú magický účinok na pochopenie minulosti, ktorá v takýchto podmienkach akoby zamrzla. Viacerí obyvatelia si doteraz pamätajú ich mladícke cesty s rodinami zo spodku Arábie až do Sýrie. Táto tradícia sezónnej migrácie, ktorá je\bola charakteristická pre tamojších ľudí, môže archeológom pomôcť pochopiť a objasniť fungovanie nomádskych komunít v minulosti.  Fotka od Maikel van Stipphout, Máj 2017

Archeológia v Holandsku?

V Holandsku som sa ocitla iba nedávno. Vo Februári som tu započala svoje štúdium RMA v Archeológii Blízkeho Východu. RMA je tzv. research master, čo znamená, že namiesto bežného roka magisterského štúdia má človek dva, počas ktorých sa kľadie veľký dôraz na nezávislé štúdium a výskum vo vybranej oblasti. Podmienky na prijatie sú veľmi prísne, a iba najlepší študenti sa dostanú do výberového kola, súčasťou ktorého je aj pohovor. Hlavným rozdielom medzi obyčanými študentmi magistra a research (výskum) master students je level kritického myslenia, ktoré musia demonštrovať. Počas hodín sa od študenta očakáva, že zodpovie otázky kladené vyučujúcim a taktiež prispeje svojimi otázkami prípadne stimuluje diskusiu v triede. Týždenne je treba odovzdať niekoľko assignments, ktoré sú väčšinou critical reviews článkov. Ďalej sú tu tzv. research seminars, kde študent pracuje s dátami z vykopávok, analyzuje ich a hľadá podobnosti, ktoré mu pomôžu dané dáta interpretovať.  Semináre sú každý týždeň a počas nich skupinka cca. 5 ľudí spoločne pracuje na projekte. Štúdium taktiež podporuje rôzne mimoškolské aktivity, ako stáže v múzeách po celom svete, či vykopávky v zahraničí. Ja momentálne pracujem na grante – finančná podpora  k archeologickým vykopávkam – pre svoje ďalšie vykopávky v strednej Ázii.

Avšak nie všetko je škola, a nie všetko je archeológia. I keď v Leidne som toho za dva mesiace ešte veľa nestihla, v Durhame som bola členkou mnohých spolkov – Chess society, Anglo-Japanese society– ktoré mi pomohli nadviazať priateľstvá s ľuďmi z rôznych odborov. A tieto priateľstvá pretrvali dodnes. Moja univerzita mi dala možnosť vyskúsať si veľa extra-predmetov, a tak som sa dostala k hodinám teológie a arabčiny. Vďaka Durham’s Real Junk Food Project som sa naučila variť (essential for survival). Taktiež som ostala v kontakte s mojou rodnou zemou cez spoluúčasť v rôznych organizáciach ako Discover Summer School a TalentGuide, a cez návštevy Slovenska, ktoré som sa snažila skombinovať s mojimi cestovateľskými ambíciami.

Kto sa môže stať archeológom?

Hocikto. Archeológia nie je iba o kopaní. Tento vedný odbor zahŕňa okrem iného aj mnohé typicky vedecké aktivity v laboratóriach. Archeológia využíva veľkú škálu metód, ktoré si požičala z iných odborov, a ktoré aplikuje pri rozuzľovaní spletitej minulosti. Cez izotopovú či DNA analýzu, fotogrametriu a 3D modelovanie, až po kreslenie nálezov a ich restoráciu, archeológia už dávno nie je iba vedou pripomínajúcou filmy Indiana Jonesa. Archeológia je spoločenská veda, ako teoreticky tak i prakticky. Pracuje sa v nej v tímoch, často vonku, a čo je najlepšie, ponúka možnosť precestovať svet a naozaj sa dostať na koreň kultúre danej krajiny.

Archeológiu si je možné vyskúšať ešte pred štúdiom, kde zistíte, či je to naozaj vaša šálka kávy (Obr.2). Napríklad na Slovensku je možné sa môžete prihlásiť na rôzne workcampy na hradoch ako Tematín, či Devín, kde sa pod dohľadom skúsených archeológov naučíte základy archeologického remesla – ako správne držať škrabku? Ako sa tvorí historický naratív? Ako rozpoznať keramiku od kameňa? Zároveň sa pri tom dá užiť veľa zábavy, keďže každá archeologická misia pozostáva z viacero ľudí. Skúsenosti a príbehy z vykopávok sú predávané nie len počas vykopávok, ale aj nad ohňom pri večernom opekaní dobrôt.

Čo sa týka kariérnych možností, nie každý zostane pri archeológií, ale rozhodne každý využije skills nadobudnuté počas štúdia. Tímová práca a schopnosť organizácie sú iba niektoré z mnohých schopností, ktoré daná vedná disciplína ponúka. Archeológovia môžu pracovať v múzeách, pre UNESCO ako odborníci na pamiatky (obzvlášť v dnešných turbulentných časoch), ako forenzní pracovníci (keďže mi máme reálne skúseností s kosťami zosnulých a to sa vždy cení), etnografovia, ale aj na pozíciach ako konzultant, bankér, či pracovník verejnej správy.

Obr.2: Archeologické vykopávky v druhom ročníku môjho štúdia. Tie ma zaviedli do Creswell Crags.  Na fotografií s mojim profesorom po tom, čo sme objavili zub hyeny starý niekoľko desiatok tisícov rokov.

Veľkými prínosmi štúdia archeológie sú cestovanie a čas strávení s ľuďmi vonku počas vykopávok. Avšak najväčším zadosťučinením je pre mňa fakt, že archeológia dopomáha k tomu, aby naša minulosť nezmizla pod ťarchou globalizačnej expanzie a zmenách v spoločnosti. Tým z vás, ktorých zaujíma história, a majú radi outdoor (alebo aj nie), odporúčam štúdium archeológie. Z rozmanitej palety si dokáže skoro každý histórie-chtivý nájsť to, čo ho v danom odbore bude baviť.

Pre viac informácii o archeológii neváhajte ma kontaktovať na: kat.mokranova@gmail.com

Teraz najčítanejšie

Unimak

Unimak je občianske združenie slovenských a českých študentov na prestížnych zahraničných univerzitách, ktorí chcú zdieľať svoje skúsenosti so všetkým, čo štúdium v zahraničí prináša, a poskytujú bezplatnú pomoc študentom pri prijímacom procese na svetové univerzity.