Denník N

Sonda do sveta „anti-gender“

Gender ideológia je výmysel.

Od roku 2014 sme boli svedkami zvláštnych aktivít náboženských konzervatívnych kruhov. Špecificky sa chcem venovať Aliancii Za Rodinu (AzR), ‚Výzve proti rodovému scitlivovaniu‘ (‚Výzva‘), spoločným aktivitám kňaza Kuffu a Antona Chromíka a samozrejme odmietavému postoju Konferencie Biskupov Slovenska (KBS) voči ‚Dohovoru o prevencii násilia na ženách‘.

Do hĺbky som sa zaoberal takzvanou „Gender ideológiou“, je údajným obsahom, jej údajnými autormi i jej skutočnými oponentmi u nás i v zahraničí. V tomto smere som čerpal hlavne z Výzvy, a neskôr som šiel priamo k zdrojom použitých citácií.

Najprv si prejdime tvrdenia jednotlivých slovenských zoskupení, ktoré priamo alebo nepriamo použili tento termín.

AzR tvrdila, že Európska únia ohrozuje tradičnú rodinu.
Iniciátori ‚Výzvy‘ varovali pred vyučovaním detí takzvanej „gender ideológie“ .
Pán Chromík, otec Kuffa hovorili o „Zle z Istanbulu“.
KBS má výhrady k jazyku v ‚Istanbulskom dohovore‘ a nedôveruje expertom týmu GREVIO Rady Európy.

Ako teda chápať na pohľad nepochopiteľné stanoviská?

Ako „Gender ideológia“ vznikla?

V roku 1995 sa v Pekingu konala 4. Svetová konferencia žien pod záštitou OSN. Tohto zjazdu sa zúčastnila pani Dale O’Leary. Honduras zastupovala pani De Casco, a Vatikán zastupovala Mary Ann Glendon. Výstupný dokument – ‚Pekingská akčná platforma‘ – obsahuje pomerne mnoho krát slovo „gender“. V priebehu konferencie preto zástupkyňa Hondurasu vyjadrila znepokojenie, či plne chápe významu slova a vyžiadala si jeho vysvetlenie.

Na základe tejto požiadavky sa zišlo 60 účastníčok konferencie a spísali ‚Prílohu IV‘. (Nájdete ju na úplnom konci dokumentu.) Veľmi v stručnosti hovorí o tom, že slovo „rod“ sa v dokumente používa v jeho bežnom hovorovom význame. Pani De Casco však s odpoveďou nebola spokojná a po zisťovaní významu slova ju údajne „niekto“ nasmeroval na definíciu podľa knihy „The Gender Trouble“ od americkej feministickej filozofky Judith Butlerovej.

Udalosti sú takto popísané v 30 stranovom článku s názvom ‚Gender Wars at the United Nations‘, od kánonickej právničky Jane Adolphe, na strane 15 v časti II. Beijing and Beyond. Profesorka Jane Adolphe zastupovala Vatikán v roku 2011 na konferencii OSN o AIDS.

Vatikán reagoval na obsah ‚Prílohy IV‘ nasledovne:
Pojem rod chápaný Svätou Stolicou je zakorenený v sexuálnej identite, mužskej alebo ženskej. … Vatikán preto odmieta pochybné interpretácie založené na pohľade na svet, ktorý predpokladá že sexuálna identita sa dá adaptovať donekonečna.“

Problém, kvôli ktorému tento spor vznikol je banálny. Pre slová „rod“ a „pohlavie“ existuje v niektorých jazykoch len jeden výraz. Slovu „rod“ jazyky pripisujú hlavne psychologicko-sociálny význam, slovu „pohlavie“ význam biologický a sexuálny. Vatikán teda zásadne nesúhlasí s tým, aby „zjednotený výraz“ bol vytrhávaný z kontextu oboch významov. Táto výhrada však naráža na fakt, že OSN má šesť oficiálnych jazykov. Z rovnakého dôvodu je nemožné tvrdiť, že termín je zavádzaný násilne, pretože je len produktom prekladu.

V roku 1997 napísala pani Dale O’Leary knihu „The Gender Agenda“, citovanú v omnoho významnejšom diele. V roku 2000 vydal Vatikán takzvaný „Lexikon o rodine“. Jedná sa o výkladový slovník 78 „neurčitých“ termínov. Toto dielo bolo zostavené pod dohľadom kardinála Alfonsa Trujilla, z Pápežského Koncilu pre rodinu. Podľa predslovu kardinála Trujilla bola kniha schválená Pápežským koncilom pre doktríny viery a jedná sa teda o oficiálny dokument Vatikánu.

Celý názov knihy je „Lexicon: Ambiguous and Debatable Terms Regarding Family Life and Ethical Questions“. Lexikon vykladá termíny ako „homofóbia“, „tradičná rodina“ a iné.

Gender

Jedným z „neurčitých termínov“ v tejto knihe je „Gender“ a v rovnomennom odseku sa mu venuje teologička Jutta Burggraf.

Táto desaťstranová časť obsahuje množstvo zvláštnych, nepotvrdených a protichodných vyjadrení. Hoci pani Burggraf na začiatku prvého odstavca píše o tom, že feminizmus vznikol v 60-70tych rokoch 20. storočia, nemá problém tvrdiť, že „Jednotu feminizmu a marxizmu založil Friedrich Engels“ (Str. 1. Odstavec 2, Prvá veta / Strana 3, Poznámka 6). Na strane dva v prvom odstavci a poslednej vete sa tvrdí, že podľa „gender ideológie“ sa ženy chcú oslobodiť od manželstva a materstva. Autorka týmto neobratne naznačuje sebeckosť takéhoto konania, avšak zabúda na fakt, že katolícka cirkev má pre podobnú situáciu inštitút.

Strana dva, štvrtý odstavec obsahuje zásadné tvrdenie:
Získaním všeobecného akceptovania týchto [gender] ideí, sa propagátori radikálneho gender feminizmu snažia dosiahnuť postupnú zmenu kultúry – takzvanú „dekonštrukciu“ spoločnosti, začínajúc rodinou a vzdelávaním detí.

Toto tvrdenie odkazuje na poznámku pod čiarou 5. Očakával som tam akúkoľvek knihu na tému feminizmus, miesto toho som však našiel niečo iné:
Pápežský Koncil pre Rodinu, 26 júl 2000: Gender feminizmus bol prijatý vo veľkom počte dôležitých medzinárodných inštitúcií, medzi inými Organizáciou Spojených Národov. Univerzity sa tiež snažia dať „rodovým štúdiám“ nový akademický rozmer“.

Pani Burggraf nielenže neoprela svoje tvrdenie o konkrétne dielo gender feminizmu, ale podložila ho vyjadrením toho istého pápežského koncilu, pre ktorý písala časti Lexikonu. Koncil pre Rodinu ako inštitúcia podľa tohoto autoritatívne tvrdí, že gender feministky sú bohate zastúpené v OSN. Jedine posledná veta tohoto tvrdenia je pravdivá. Univerzity naozaj majú programy rodových štúdií, avšak jednoznačne sa jedná o vysokoškolské vzdelanie.

„Gender feminism“ je len jeden z viacerých prúdov, a voči nemu sa bránia aj mnohé iné členky feministického hnutia. Tvrdenie, že na pôde OSN získal podporu práve radikálny smer ostáva nepodložené. Následne autorka prezentuje termín „dekonštrukcia“ doslovne, z čoho je vyvodený chybný záver o rozvrate spoločnosti. V skutočnosti sa jedná o filozofický smer ktorý vznikol okolo roku 1960 a snaží sa prehodnotiť hodnoty západnej spoločnosti.

Myšlienkový konštrukt

Žiadne z tvrdení uvedených na začiatku som nepotvrdil a ani nenašiel náznak skutočnej existencie hnutia, alebo filozofie ktorá sa nazýva „gender ideológia“, alebo „gender theory“, ani ľudí čo by sa k nej otvorene hlásili. Našiel som však veľa článkov, videí a politických kampaní kresťanských konzervatívcov po celom svete ako pod touto značkou predávajú myšlienky.

V predslove článku ‚Gender‘ pani Burggraf píše o dvojzmyselnosti slova rod a neskôr tvrdí, že heterosexualita, homosexualita, lesbizmus sú z pohľadu „gender ideológie“ voľba rodu. Nielenže toto tvrdenie nedokázala, ale zásadne si mýli pojmy „rod“ a „sexuálna orientácia“. V žiadnom bode nedokázala spojitosť reálne existujúceho gender feminizmu s marxizmom, s ľubovolnými hnutiami LGBTI a ani prepojenie s medzinárodnými organizáciami ako OSN.

Udalosti v článku ‚Gender Wars at United Nations‘ popisujú ako náboženský konzervativizmus začal strácať kontakt s realitou OSN. Je to viac než zrejmé v časti, kde pani Adolphe píše o tom ako sa na konferencii „strach a zmätenie intenzifikovali„. Zmätenie je v každom prípade evidentné, pretože Vatikán musel vydať vlastný výkladový slovník.

Dnes by sme povedali, že ide o „alternatívu“ interpretáciu odborných termínov, udalostí a faktov – v negatívnom význame slova. Z tejto alternatívnej interpretácie vznikla „gender ideológia“ ako mix nesúvisiacich filozofií radikálneho feminizmu, nesprávne pochopenej filozofie dekonštrukcie a marxizmu. Fenomén LGBTIQ je vnímaný ako predpokladaný výsledok aplikovania tejto ideológie. Perfektne tak vyplnil medzeru medzi konzervatívnymi predstavami a existenciou fenoménu homosexuality.

Rétoriku, ktorú anti-gender populisti používajú bolo v čase vzniku týchto názorov (1995-2003) nemožné identifikovať a až dnešný pohľad post-faktuálnej doby umožňuje odhaliť skutočné postoje v spleti nejasnej argumentácie. Avšak je to práve moderná doba ktorá umožňuje ľahšie štúdium existujúcich dokumentov a umožňuje kontaktovať autorov niektorých myšlienok. V prípade stále nepomenovaného javu „odporcov gender ideológie“ sa dá hovoriť o forme populizmu ktorá vyplní medzery v rozhľade, alebo chápaní jednotlivca a následne sa tento potenciál využíva na úrovni politiky.

V ďalšom kroku sa propagátori „Gender agendy“ vyhrnuli odvšadiaľ. Najprv OSN a CEDAW (podľa Burggraf, O’Leary, Adolphe), neskôr EÚ (AzR), World Health Organization (‚Výzva‘), Rada Európy (KBS, Kuffa, Chromík) až po slovenský parlament (poslanec Marček).

„Reálne“ výsledky „Gender Ideológie“

OSN, WHO, EÚ a aj Rada Európy sú pravdepodobne len lexikálne progresívne kvôli požívaniu vlastných definícii slova „gender“, preto musia byť hneď zapojené do celosvetového spiknutia gender feministiek. Stanovisko KBS sa pri znalosti oficiálnej definície slova „rod“, a rovnako ich nedôvera voči expertom z GREVIO naberá trochu iný rozmer. Dokument definuje rod na sociálnom, nie na biologickom základe, čo je v rozpore s oficiálnou Vatikánskou doktrínou a teda to je ten hlavný problém. Väčší než násilie páchané na ženách.

Nepodarilo sa mi zistiť či a ako sú deti na školách vzdelávané v oblasti sexuálnej výchovy „gender agendou“, avšak priemerný 3% výskyt homosexuality v populácii a rekordné počty sobášov naznačujú veľmi mizerné výsledky pri predpokladanom rozsahu sprisahania. Hlavne ak vezmeme v úvahu udávaný rozsah vplyvu „gender ideológie“ a nešpecifikované „veľké“ množstvo financií ktoré majú údajne získavať. Predpokladám, že autori ‚Výzvy‘ sa evidentne inšpirovali, keď za vyradením homosexuality ako duševnej poruchy zo zoznamu diagnóz pravdepodobne nevideli nové výsledky vedeckého výskumu tohoto fenoménu, ale vplyv „gender ideológie“.

Argument, že termín „rod“ predtým neexistoval sa objavil pred niekoľkými mesiacmi pri „Istanbulskom dohovore“, pričom autorom muselo byť zrejmé, že slovo „rod“ nemá význam len v gramatike. Ak aj teoreticky akceptujeme myšlienku, že by sa toto „škaredé slovíčko“ nemalo importovať do krajín kde predtým nebolo, vôbec to nezdôvodní prečo obhajcovia politiky Vatikánu trvajú na vymazaní tohoto slova z našich slovníkov. Nieje to tiež „zavádzanie niečoho cudzieho“?

Na Slovensku má táto konšpiračná teória pomerne širokú podporu, avšak práve kvôli jej ťažkému identifikovaniu neexistujú žiadne štatistiky. Domnievam sa, že je možné orientovať sa účasťou na referende v roku 2015. V praxi sa však „gender agenda“ používa na obhajobu myšlienok ktoré idú proti princípom rovnosti občanov pred zákonom.

Najväčší dopad je však možné sledovať na rozdelení spoločnosti, ktoré tento jav spôsobil. Konkrétne hovorím o obvinení, že proti vláde protestujú aj „genderisti“, o odozve ktorú to malo z umiernených náboženských kruhov a o nedávnej reakcii KBS.

Anti-Gender Populizmus – Démon pre 21. storočie

Žijeme v období kedy sa antropomorfné personifikácie už prestávajú byť akceptované širšou spoločnosťou. „Gender ideológia“ tak predstavuje adaptáciu na tento stav, kedy nositeľom zla nieje postava démona ale ideológia. Spoločným znakom však ostáva, že tak ako Boh alebo Diabol boli „hromozvod“ pre všetko dobré a zlé, tak pre všetky negatívne javy sa týmto „hromozvodom“ stala „gender ideológia“. Novým aspektom je, že tvorcami ideológií nie sú nadpozemské sily, ale ľudia.

Ako nástroj na vyvolanie strachu z neznámeho, však funguje rovnako dobre, pretože evidentné podrýva dôveru ľudí v medzinárodné a národné inštitúcie. Tento prístup bol na Slovensku aplikovaný nasledovne.

a) Výraz „rodová rovnosť“ je s LGBTI spájaný účelovo a bez podkladu
‚Istanbulský dohovor‘ nemôže za viesť k registrovaným partnerstvám, pretože sa jedná o dve nesúvisiace témy. Politici ktorí toto tvrdenie používajú sa len priživujú na tejto špecifickej forme populizmu.

b) KBS a Kuffa sa len riadia oficiálnou doktrínou ich cirkvi
V rámci akceptovania náboženskej slobody tento postoj chápem. Považujem však za oprávnené kritizovať obsah tejto doktríny, hlavne v prípade ak sa náboženský postoj pretransformuje do politického, ktorý následne šíri strach voči medzinárodným inštitúciám a rozdeľuje spoločnosť.

c) Pseudo-sekulárna argumentácia
AzR, iniciátori ‚Výzvy‘, pán Chromík a iní sa pokúsili prebrať cirkevnú doktrínu a pretransformovať ju do sekulárneho jazyka. V rámci tohto procesu očiernili časť slovenskej akademickej obce pomocou konšpiračnej teórie, polarizovali spoločnosť a nepodarilo sa im otvoriť zmysluplnú diskusiu.

Prvým a zásadným krokom by bolo oddeliť nesúvisiace témy a prestať stavať na „anti-gender populizme“. Avšak stále tu ostávajú ešte dvajavy. Populizmus namierený voči mimovládnym organizáciám a populizmus bojujúci proti takzvanej „kultúre smrti“.

Referencie:
– Gender Wars at United Nations, Jane Adolphe ,2012 Ave Maria Law
– Lexicon: Ambiguous and Debatable Terms Regarding Family Life and Ethical Questions, Michael Schooyans, Alfonso Cardinal Lopéz Trujillo, William E. May, Amgelo Scola, Ello Sgreccia, Brian Clowes
– Report of the Fourth World Conference on Women, OSN, 1995
– Holy See’s Final statement at Womens Conference in Beijing, Mary Ann Glendon, 1995

Doplnené 9. Septembra 2019:
Disentangling and Locating the “Global Right”: Anti-Gender Campaigns in Europe

Teraz najčítanejšie