Denník N

Zara – najlepšia učiteľka

Moja malá, len sedem mesačná dcérka, je mojou veľkou učiteľkou. Každý deň ma učí novým a novým veciam. Skláňam sa nad jej pedagogickým umením a dokonalým vplyvom, vďaka ktorému usmerňujem všetko v jeden smer.

Už svojím príchodom ma naučila,

…že každá bolesť má svoj limit, svoj koniec, svoju víťaznú chvíľku, kedy si vydýchneme, povzdychneme, poďakujeme. Jej príchod rozžiaril moje dni, rozsvietil moje zajtrajšky svetlom, ktoré mohla iba ona priniesť. Som šťastne šťastná mama.

 

Moje noci,

…nie sú už noci aktívneho spánku, ale aktívneho bdenia striedajúceho sa so spánkovými pomlčkami. Naučila som sa spávať niekedy aj menej ako päť hodín za noc. Dá sa to. Niekedy som si myslela, že je to nemožné. Vyčerpaná, ale stále šťastná,  lebo ma budí ten najkrajší budík.

 

Pri nej som si uvedomila,

…že niekoľkokilometrové denné prechádzky nie sú konštantné svojou krásou. Každý kilometer je iný, každá prechádzka inak krásna. Niekedy má človek chuť ísť stále ďalej za tou krásou. Neprestávať kráčať a čudovať sa, koľko krásneho je okolo nás. Musí to stačiť pre nás všetkých.

 

Naučila som sa využívať efektívnejšie každú voľnú minútu.

Využívať efektívnejšie hodinové ručičky aj svoje ruky. Obidve naraz. Pri varení, praní, či vešaní prádla napríklad. Jedna ruka robí jedno, druhá drží moju pani učiteľku na rukách.

Obliecť sa dá aj do minúty. Namaľovať sa dá kľudne aj do 30 sekúnd. Tiež ma to naučila ona.

 

Oveľa viac si uvedomujem nádheru každodennosti,

…kedy každý deň je pekný. Nie úplne rovnako, ale pekný.

 

Dnes už viem,

že na úsmev stačí pohľad bez slov. Pretože detský bezzubý úsmev dokáže rozosmievať asi aj plyšové zvieratká a postavičky.

 

Neviem, či som dobrou žiačkou a čo má vpísané moja učiteľka vo svojou klasifikačnou notese. Neviem ani to, či zatiaľ prospievam. Každopádne, ONA je tou najlepšou učiteľkou. Najlepšou z najlepších.

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie