To najlepšie z USA za 22 dní – Las Vegas a Hoover Dam

Pokračovanie TOHTO blogu

Las Vegas / 7.6.

V dnešné ráno sme sa vybrali na prechádzku po Stripe spojenú s raňajkami. Hneď naproti nášmu hotelu Treasure Island bol hotel s kasínom The Venetian, ktorý má postavené budovy známe z Benátok a dokonca má vybudované kanály, kde sa plavia gondoly. Tie vás povozia okrem exteriéru aj po nákupnom centre. Prešli sme sa teda po nákupnom centre a vo food courte sme si dali raňajky v Subway(20USD). Hotel Venetian je zároveň druhý najväčší hotel na svete s počtom izieb 7117. Pokračovali sme pešo po Stripe, kde sme obdivovali aj ďalšie najväčšie kasína/hotely na svete ako aj 3 najväčší MGM Grand s 6852 izbami a mnoho ďalších. Dokopy z top 25 najväčších hotelov sveta sídli vo Vegas 14. Obed sme si dali v Panda Express(22USD), čo je rozšírená a obľúbená sieť s čínskym jedlom a po prechádzke po kasínach sme sa vrátili do nášho hotela, kde sme sa slnili pri bazéne a oddychovali pri dobrej knihe. Vo Vegas má veľa kasín veľmi vyklimatizované interiéry, s ktorých sála chlad až na ulicu a aj takýmto spôsobom sa snažia prilákať turistov, aby sa prišli schladiť do ich útrob a nechali tam nejaký dolárik. Ja som však z tohto častého striedania asi 40 stupňov v exteriéri do asi 20 v interiéri akurát chytil tak silnú nádchu, že sme museli ísť večerom zháňať nejaké lieky na prechladnutie. Uspokojiť som sa musel s céčkom a zinkom v obrovskej lekárni CVS, ktorá je priamo na Stripe. Ako som neskôr čítal, stáva sa to tu ľuďom pomerne často, potvrdila nám to aj partička Čechov v lekárni, riešiacich rovnaký problém. Niektoré kasína robia vo večerných hodinách každú polhodinu, alebo hodinu show na prilákanie turistov. Cestou späť na hotel sme si teda vychutnali v Bellagiu show fontán

tancujúcich do hudby alebo v Mirage vybuchujúcu sopku. Vtipné je, že v našom hoteli bývala pirátska show, no tú sme nikdy nestihli vidieť, napriek tomu, že sme v ňom bývali. V podvečer nám už chýbal kúsok kľudu z preľudnených ulíc, no ten sme nakoniec našli v záhradách hotela Caesars palace.

 

Leaving Las Vegas. / 8.6.

Dnes sme opúšťali Las Vegas a tak sme check out z hotela vybavili čo najneskôr a zbalený sme vyrazili až pred obedom. S príručnými kuframi sme sa vybrali hľadať nejakú príjemnú reštauráciu, kde by sme sa pomaličky naobedovali a počkali do cca 14tej, kedy sme mali ísť prevziať auto do požičovne. Tú sme našli pri kasíne Linq v Off The Strip At The Linq (50USD) a dali sme si tu výborný burger a sendvič s hranolkami, čo už začínala byť naša americká klasika. Po jednej poobede sme si privolali Uber Taxi a ním sme sa odviezli do požičovne áut Alamo. Ešte spomeniem, že taxi Uber tu nefunguje ako medzičasom zrušený Uber na Slovensku, že tam kde ste si vás nájde taxikár, ale Uber tu má preddefinované miesta, kde chodia taxi a vás a aj šoféra taxislužby naviguje Uber aplikácia tak, aby ste sa tam stretli. Na základe odporúčania som si rezervoval auto už 2 mesiace vopred cez stránku www.rentalcars.com , rezerváciu bolo potrebné zaručiť kreditnou kartou. Len tak máte istotu, že nejaké auto budete mať a mnohokrát dostanete aj oveľa lepšiu cenu. V požičovni sme mali objednaný Chrysler 300c za 358€ na 11 dní so všetkými poistkami a vrátane služby bezplatného vrátenia auta v inom meste, v Los Angeles. Ten ale aj napriek 2 mesačnému odstupu nebol dostupný, čo sa vraj stáva často. Ako alternatívu mi ale ponúkli nejaký Nissan, no keďže sme ale boli v USA, tak som predajcovi povedal, že chcem americké auto. Ochotný predajca v Alame ma hneď pochopil a dal mi ponuku, ktorá sa neodmieta – Dodge Challenger R/T V8 5.7L Hemi so 400 koňmi. Viac mi nebolo treba, The Land Where Dreams Come True asi nebude len taká fráza. Ešte si spomínam, že sme si priplatili službu, že nemusíme auto vrátiť doplna natankované v mieste vrátenia – v Los Angeles. Oplatí sa to hlavne preto, že v Kalifornii je benzín o dosť drahší ako v Nevade. S radosťou sme teda hodili kufre do auta a išli na nákupy do Las Vegas South Premium Outlets. Tu sme navštívili obchody ako Tommy Hillfiger alebo Calvin Klein, no ceny tu mali ale úplne iné ako u nás, napríklad tričká u Tommyho od 8 USD a podobne. Po poobedňajšej kávičke v Starbucks sme s nákupmi na moju radosť konečne usadli do auta v smere k cca 60km vzdialenej Hooverovej priehrade. Prvý krát som šoféroval po typických rovných amerických cestách. Asi som mal šťastie, lebo som vyzeral policajtov a keď som ich nikde nevidel, tak som „Challimu“ stúpil na plyn. Známy ma potom upozornil, že v USA merajú rýchlosť lietadlami, alebo dronmi, čo mi prišlo až sci-fi a až sa mi tomu nechcelo veriť, no len do momentu, kým som si nevšimol tabule, ktoré na to upozorňovali a pár dronov nad hlavnými cestami. Na Hooverovej priehrade sme strávili vyše hodinu pozorovaním tohto obrovského 220m vysokého vodného diela (je takmer o 30m vyššie ako vysielač Kamzík v Bratislave) ležiaceho na rieke Colorado, ktorej stred delí štáty Nevada a Arizona. Prešli sme teda na pevninu Arizony a späť, odfotili sme sa, poobdivovali sme aj most, ktorý pre odklonenie dopravy z priehrady postavili medzi dvoma bralami v úžasnej výške a išli sme nakúpiť nejaké suveníry. Platenú prehliadku tejto druhej najväčšej priehrady v USA sme už nestihli, nakoľko bolo takmer 17 hod a tak sme sa vybrali na cestu do hodinu a pol vzdialeného mestečka Kingman.

Ubytovanie na cestách autom som vyberal vždy cca v polceste medzi jedným a druhým národným parkom z dvoch dôvodov. Prvý bol, že väčšina z nami plánovaných zastávok, boli od seba vzdialené tak 4 hodiny cesty a keďže ja som bol jediný šofér, tak mi stačilo ráno šoférovať 2 hodiny a večer 2 hodiny, čo je menej namáhavé, ako sa po celom dni chôdze ešte sústrediť 4 hodiny na šoférovanie. Zároveň cena ubytovania mimo národné parky bola často menej ako polovičná. Ubytovali sme sa teda v Kingman, v milom hotelíku Best Western Plus Wayfarers Inn and Suites(94,47USD za 2x queenbed s raňajkami) a išli sme na večeru do centra mesta. Žiaľ neúspešne, po 19 už boli všetky miestne reštaurácie zatvorené a tak sme išli nakúpiť potraviny do Walmart Supercentra. Potraviny Walmart Supercenter sú jedny z najväčších, aké som videl, rozmanitosť kultúr v USA má za následok aj rozmanitosť ponuky v obchodných domoch a tu to bolo ešte podčiarknuté americkou grandióznosťou. Nakúpili sme si jedlo na večeru a veľmi prakticky po skúsenostiach s dnešným horúcim dňom, sme si kúpili aj chladničku do auta za asi 10 USD a balenie 35 fliaš čistej balenej vody v pollitrovkách za 5 USD. Odporúčam to každému, kto chce precestovať pustatiny Amerického juhozápadu, nakoľko pollitrovú fľašu vody predávajú v parkoch a pri atrakciách za cca 3 USD a takto máte svoju chladenú vodu za pár centov stále so sebou, navyše v úplne každom hoteli, alebo moteli bol výrobník ľadu, a tak si v chladničke uchováte chladenú vodu po celý deň. Nakoľko cez mestečko Kingman prechádza Route 66, tak je tu aj múzeum Route 66, ktoré sme si išli pozrieť vo večerných hodinách aspoň z vonku a po tme sme sa vrátili naspäť do hotela, vyspať sa na nasledujúci deň, v ktorom nás čaká cesta po Route 66 do Grand Canyonu.

Pokračovanie TU

 

Navštívené miesta chronologicky:

New York , New York 2 – Washington – Las Vegas – Hoover Dam – Grand Canyon NP – Antelope Canyon – Monument Valley – Arches NP – Canyonlands NP – Goblin Valley SP – Bryce Canyon NP – Zion NP– Las Vegas 2 – Death Valley NP – Sequoia NP – Yosemite NP – San Francisco – Pismo Beach – Los Angeles – Los Angeles 2