Denník N

Patrí sa? A toto sme my! O našej tvorbe…

Hneď na úvod…. naše Žabie Pierko vzniklo už dávnejšie……

Tam… v panelákovom svete Petržalky,……. kde v návale nostalgie bol môj klavír celým svetom….. tam, kde som v jednej izbe mala celý svet… obrazy… knihy.. noty… ametysty…. sny aj smútky….. zúfalstvá aj eufórie….

Neskôr to bol byt v starom meste Bratislavy, kde bolo počuť cez steny aj kýchnutie…… prosto katastrofaaa! (-:

Medzi tým sa zmenil celý môj svet…….

Od hudby som musela na krátko odísť, aby som sa mohla zase  vrátiť.

Tak nanovo….

Dovtedy som poznala umelecký svet ako svet veľkých extrémov,.. kde si ľudia prznili svoje telo nezdravým spôsobom života, alkoholom, mnohí vyskúšali drogy a to ich poznačilo.. niektorým to zobralo život…….. umelci sa často nevedia postarať o to základné – svoje zdravie…. A tak na to doplácajú…. umelecký svet je krásny, ale často aj veľmi extrémny.

Príliš veľa emócií spôsobuje v bežnom živote niekedy patálie. Preto sa treba naučiť s touto citlivosťou pracovať….

Umelci citlivo reagujú na rôzne podnety, dotýka sa ich mnoho vecí. Sú krehkí ako porcelán, ale všímajú si často to – čo mnohým uchádza…. a v tom je tá krása aj pliaga zároveň….. (-:

Mohutný emocionálny svet je často náročný……

Precitlivelosť? Nie.. iba hypersenzitivita…. Vysoká vnímavosť. Každý dar je zároveň aj prekliatie. Podľa toho, z ktorej strany sa na to pozriete…… Ak chcete vyťažiť pozitívum – musíte sa začať venovať práci s mysľou a emóciami. Inak sa môžte aj zblázniť…

Hypersenzitivita je často podceňovaný jav. Sú to ľudia, ktorí majú nadmerne vyvinuté vnemy…. Oni často vidia skryté. Často sa však v okolí hovorí takým ľuďom „citlivky“. Pritom ide o dar…. Ak ho máte, budete možno večný podivín. Okolie Vám bude dávať najavo, že čosi nie je s Vami v poriadku. Verte, že je! Za ten dlhý čas čo pracujem s deťmi som si všimla, že takéto deti sú viac bystré…. a často sú žiaľ v kolektíve šikanované….

Spoločnosť túto emocionalitu však nevedome (vedome?) potláča……. Pritom ide o veľmi talentované deti…. Práca s hypersenzitivitou vyžaduje citlivý prístup… inak sa to všetko vráti ako bumerang…. 

Kreativita je pomerne neukočírovateľný fenomén…. Často ju majú ľudia kdesi zatlačenú….. alebo príliš otvorenú. Sú kanálom pre vysielanie… A možno… mnohí o ňu ani nestoja………

Treba ju rozvíjať.. a polievať ako rastlinu…. talent je príliš málo…. ak nezhmotňujete tie veci do reality, Váš potenciál ostáva zamknutý……..

Často práve talentovaní ľudia nemajú žiadnu sebahodnotu, sebaláska je na bode mrazu… mnohí sú v rodine či v spoločnosti zhadzovaní….. to je väčšinou prirodzený rast kreatívcov….. Mnohí sa zobudia neskôr, mnohí uviaznu v „keby diagnóze“… hovoria si v mysli „keby som tak mal,… mohol..“ Ak máte toto nastavenie – musíte urobiť všetko preto, aby ste to v sebe otvorili..

Ak máte talent, musíte ho nejako vrátiť do Vesmíru – to znamená zdieľať ho… inak bude všetko zbytočné. Nebudete  nachádzať naplnenie… Všetko bude akési čajové.. Vaša duša bude kričať po zmene…… Bude chcieť byť vyslyšaná… A potom je tu kritika – často nás práve tá vlastná – blokuje…….. posúdime dielo skôr ako je hotové, .. to je častý fenomén……

Áno… stojíte pred svetom nahí….. ak niečo produkujete – obraz, hudbu, tanec, film, video, atď,….. – zrazu zverejnením tohto obsahu stojíte pred ľuďmi nahí…… Ste to vy…. budete posudzovaní…. zmierte sa s tým……. je to súčasť procesu……. často ten strach z posudzovania je väčší než tá skutočnosť……….. majte odvahu prekonať strach z posudzovania……

Prejavením zraniteľnosti sa stávate silnými..

Ukazujete svetu emocionálne hĺbky a krásy….. uvoľňujete v nich čosi.. možno otvárate to, čo je často zatvorené… možno pomenúvate odvážne to – čo je prínosom… možno hovoríte o veciach tak trefne, že iní hneď pochopia…..

Samota….. občas eufória……. svet hlbočín… to všetko sa v kreatívnom procese strieda veľmi rýchlo……. Svet extrémov….. Musíte vedieť, ako pracovať s telom, ako vyhádzať odpadky z hlavy…. disciplína….. svoj rytmus života…….

♧♧♧

No a potom… tie moje skúsenosti v školstve. Svet plný stereotypov. Udávačov, obetí, čmuchalov ….. Svet plný byrokracie, ktorý zabíja kreativitu… veľmi nezdravé prostredie…. uviazli sme v roku 1989. Ufff…. veľka skúsenosť….. lekcia…. krásny svet detí,… ale strašný svet špiny a ega…. ženské, čo si dokazujú svoju moc, pritom mnohé kričia iba o pozornosť,.. muži čo zvaľujú často zodpovednosť na ženy… intrigy.. vydieranie.. svet ako z telenovely…

Medzitým som preskúmala svet psychoterapie, psychológie, tanca, masáži, činskej medicíny, spevu, aromaterapie, hypnózy, pocestovala som, zažila som aj svet plný paradoxov, extrémov ,.. tam, kde ani veda nemá odpoveď….

Výsledkom je Žabie Pierko…..

Sme partneri, hudobníci, textári, skladatelia, speváci zároveň…. a na všetko sme dvaja…… nemáme za sebou tím ľudí pre text, či aranžmány, či hudbu alebo obraz, .. alebo reklamu. Občas je to náročné, .. ale všetko je možné a reálne……. je to výzva. Celoživotná……… čim viac ľudí – tým väčšie peklo…… nemusí to tak byť vždy, ale je to častý fenomén…

Umenie je nekonečný proces. Ono nemá hranice. Iba existuje. Je to program. Nástroj vyjadrovania…

Naša tvorba je veľmi rôznorodá……

Od šansónovitých melódií k emocionálnym hlbočinám……

Piesne sú inšpirované životom, osobnými skúsenosťami.. mnohé majú terapeutický podtext…… a odkrývajú emocionálnu hĺbku…..

Všetky sú o tom, ako žijeme…… mnohé vychádzajú z klasickej hudby, ale sú inšpirované tým, čo počujem, vidím, cítim…. či už sú to bežné rozhovory, alebo je to kaviareň, električka……….

Či už je to autobusová nálada v Ikaruse… Lož…. temná ale terapeutická Quiet…. Všetko je to o tejto dobe, v ktorej žijeme. Dávame do pesničiek všetko to, čo zažívame……

Za ten krátko-dlhý čas vznikla aj moja pesničková učebnica klavíra pre deti. Ak všetko pôjde dobre – mala by uzrieť svetlo sveta v auguste aj s mojimi ilustráciami….. Spojila som v nej všetko, čo viem….. V záverečnej fáze som pridávala postupne nové a nové nápady,.. hmm.. haha …  tak na zbláznenie,.. keď už máte hotovú formu (-: Moje „monštrum“ som nakoniec úspešne dofinišovala aj mojimi ilustráciami……..

No a dnes….

Dnes je to už presne desiata pieseň….. Vyšla práve dnes….

Pieseň „Patrí, nepatrí sa“…

Vznikla zo životných udalostí.  Bolo leto…. rok 2017…. všade som sa stretávala so šablónami, ktoré sa podozrivo opakovali.  Nápad nahrať zhluky hlasov, ktoré odkrývajú bežné otázky, tzv. vzorcov spoločnosti – prišiel pri formovaní piesne…..

„Je vydatá?

Má deti? Bože, tá sa oblieka!!!…

To čo má na sebe, preboha!!…

A on? Z akej je rodiny?

Odkiaľ na to máš peniaze?

Patrilo by sa zoznámiť…

A vy ste koľko spolu?

Svadba? Či..?

Počkaj, život Ťa naučí… atď.“

Zhluky očakávaní a otázok sa nám ostro vrývajú do podvedomia. Vytvoria nám v hlave akúsi guču,….. ktorej sa je niekedy ťažko zbaviť….

Išlo o stvárnenie stereotypov, ktoré ako inak – sú zo života……. Ostáva teda otázkou – kto je skutočne slobodný? Či ten, čo napĺňa stereotypy,.. alebo ten čo ide svojou cestou –  aj za cenu neprijatia v spoločnosti…. ????????????????

Táto pieseň pochádza zo starších mojich piesní….. všetky obrázky k piesňam som nakreslila ja…. S mojim partnerom sme tak  vykročili na novú cestu a dali zmysel niečomu vyššiemu a väčšiemu ako sme my……..

Spievame v piatich jazykoch… texty aj hudba sú našim vyjadrovacím jazykom. Hudbu si nielen sami vytvárame, ale aj ju aranžujeme a mixujeme do finálnej podoby………. Sme teda textármi, skladateľmi, hudobníkmi, spevákmi aj maliarmi či audioinžiniermi zároveň……

♧♧♧

Pieseň „Adieu“..

Úplne iná je pieseň Adieu… má úplne iné vlnenie… je lyrická.. s mierne dramatickými výkrikmi v gitarách….. do neba volajúci smútok sa prelína s klavírom…….

Všetci sme v niečom rovnakí.. potrebujeme pohladenie.. lásku… Ale tá je nemerateľná……… stárneme…. zažívame rovnaké frustrácie a smútky.. jediná nádej je múza, láska – ktorá nás presvedčí, že krása života sa skrýva v maličkostiach…..

♧♧♧

Pieseň „Quiet“..

Hĺbky…… emocionálne hlbočiny….. asi nemáme hlbšiu pieseň ako túto….. Keď všetko stíchne… pieseň odráža náladu, keď prídeme domov z hlučného sveta práce, nákupov….

Započúvať  sa do seba však nie je vôbec jednoduché. Radšej zapíname preto telku. Aby sme prehlučili to ticho… Ponoriť sa do smútkov,… keď všetko stíchne… a vnútro začne rozprávať.

Vstúp do tohto mysteriózneho sveta, keď duša začne rozprávať……. duša Ťa pozýva na cestu….

Si doma sám/a…. Svetlá zhasnú.. a všetko v Tebe ožíva…. Počúvaj, čo Ti ten tvoj hlas hovorí…. otvor bránu duše…. staň sa objavovateľom vlastného srdca… preskúmaj to… je to expedícia…. maj odvahu… nájdeš pokoj vo vnútri…. nakoniec vyjde svetlo…. prinesú ho gitary s tanečným rytmom klavíra, ktorý sa nachvíľu objaví k záveru…. rozbúrené vnútro sa ukľudní a nájde nakoniec pokoj…….

Odpustenie……

Prijatie…..

Plynutie….

Si doma, vo svojom srdci…..

Našu tvorbu si môžte pozrieť na našom kanáli tu:

Spolu máme zatiaľ desať piesní, každá je úplne iná…. z iného obdobia… každá je našou emocionálnou výpoveďou a odkrýva náš hlboký emocionálny svet…….. Je správou o dobe, v ktorej žijeme. Piesne odkrývajú ľudské stereotypy, vzorce spoločnosti, nálady a javy, ktoré pozorujeme v okolí….. vyjadrovacím prostriedkom sa stáva zvuk aj obraz zároveň………. použitie konkrétnych hudobných nastrojov….

Každá pieseň ma aj slovenskú verziu…….

Majte sa radostne (-:

A užívajte si maličkosti života! Stoja za to!

☆Večná ufónica Kity☆

Teraz najčítanejšie

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Človek... Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.mozello.cz O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: