Plastové „ostrovy“ vo vode už vznikajú aj na Slovensku

Plasty, kam sa len pozriete

Denne chytíme do rúk desiatky výrobkov z plastov.Všimli ste si, koľko ich je? Pri hygiene používame zubnú pastu balenú v plaste, umývame sa tekutým mydlom, baleným v plaste, cez deň pijeme vodu balenú v plastových fľašiach, jedlo kupujeme vákuovo balené v plaste, čistiace prostriedky sú balené v plastových fľašiach, v autách i autobusoch máme stovky dielcov vyrobených z plastu, domáca elektronika pozostáva z veľkej časti čisto z plastov, veci uchovávame v plastových boxoch, a podobne.

Žijeme skrátka v „dobe plastovej“. Pokiaľ nenájdeme iný materiál s rovnakými alebo lepšími vlastnosťami ako majú plasty, tak to inak nebude. Pri využívaní plastov dnešným spôsobom a takmer bez kontroly nad spracovaním odpadu, ktorý pri tom vzniká, pôjde kvalita životného prostredia dolu vodou a to doslovne. Existuje celá rada štúdií a výskumov, ktoré dokazujú prítomnosť veľkého množstva malých plastových úlomkov z odpadu v našej dennej strave a aj v pitnej vode. Plasty nepatria do nášho jedálnička, pričom všetci a každý z nás môžme proti tomu bojovať. Spracovateľské kapacity recyklačných spoločností sú vcelku dostačujúce, stačí len dodržiavať niekoľko jednoduchých zásad pri separovaní odpadu hneď pri zdroji, tzn. v domácnostiach, úradoch, firmách. Najväčším problémom nie je ani tak celkové množstvo vznikajúceho odpadu, ale to, že je takmer všetko zmiešané takmer so všetkým. Takúto zmes nie je možné kapacitne a kvalitatívne spracovať a ani najmodernejšie technológie sa s tým nevedia efektívne vysporiadať.

Tvoríme si vlastné ostrovy z plastu

Keď som nedávno písal o plastovom ostrove v Tichom oceáne, tak sa to veľa ľudí vôbec „nedotklo“. Na informáciu o neporiadku na pláži na Bali niektorí reagovali: „No a čo? Stále je tam dosť pekných pláží, prečo zbytočne panikáriš?“ Nuž pre toto.

Na Facebooku sa pred pár dňami ako vírus šírilo video z plastovým odpadom v rieke Bodva. Pozrieť si ho môžete tu:

Podľa informácií zo Športového klubu Bodva, ktorý na problematiku upozornil, sa už v pondelok 26. marca ozvali príslušné organizácie, ktoré prisľúbili vyčistenie rieky. No zdá sa vám správne, reagovať až vtedy, keď na odpad upozornia ľudia? Nebolo by rozumnejšie apelovať na zdravý rozum a takisto dodržiavanie zákonov? Je totiž zákonnou povinnosťou každého z nás odpad separovať.

Mimochodom, stav po 10 dňoch od zverejnenia prvého videa:

Už som to niekoľkokrát napísal … Plasty sa nesmú dostávať do prírody.

V Moldave nad Bodvou sa každý druhý víkend zváža triedený plastový odpad (viď http://www.moldava.sk/web_object/zvozovy-kalendar-2018.pdf), takže určite sú nádoby na tento odpad dostupné a triediť odpad môže každý v tomto meste. Podobne to bude aj v ostatných mestách v povodí rieky. To množstvo plastového odpadu nemohli vytvoriť bežní návštevníci lesa.

Tento plastový „ostrov“ väčšina Slovenska ani nezaregistrovala. Akoby sme mali pocit, že keď problém nemáme v našej záhradke a nie je v našom priamom dosahu, tak sa nás to netýka.

Čakáme, kým nám ostrov z plastov vyrastie priamo pred očami?

Je zaujímavé sledovať ľudí, keď im o týchto problémoch hovoríte. Ak komunikujete s okolím o problematike, tak javia záujem, pozorne počúvajú, a evidentne aj vedia, ako je sa má správne separovať. Problémom je fakt, že všetci ovládame teóriu, no niekedy ju nechceme (?) zapojť do praxe.

Keď budú plastové „ostrovy“ z odpadu na očiach každého, bude už skutočne neskoro. Problém z plastovým odpadom mimo žltých zberných nádob treba riešiť ihneď. Musíme začať každý sám od seba, sami si vytvoriť návyk separovať odpad z domácnosti, kancelárie. Tak, aby sme nad tým nemuseli uvažovať, ale urobiť z toho rutinu a bežnú praktiku.

Je to ako pri umývaní zubov. Každý z nás vieme, že je to dobré pre naše zuby a ústnu dutinu, čistíme si ich denne, ráno i večer. Neuvažujeme nad všetkými „prečo je to dôležité“, robíme to automaticky. Podobneby sme mali pristupovať aj k separovaniu odpadu. Naučme sa to a vytvorme si z toho prirodzenú súčasť bežného života.

Na Slovensku je viacero spoločností, ktoré sa venujú spracovaniu plastového odpadu. Dnes už má zmysel separovať, pretože technológie postúpili natoľko vpred, že väčšinu plastového odpadu dokážu spracovať na novú hodnotnú surovinu. V Bratislave sme v trojici – Magistrát hlavného mesta, spoločnosť OLO a naša spoločnosť Vassal EKO – pripravili projekt novej automatizovanej separačnej linky, ktorá bude spustená už onedlho a budeme vedieť dotriediť až 3 tony plastového odpadu za hodinu, čo je vzhľadom na pomery Slovenska nevídaný parameter. Viac informácií o tomto projekte nájdete na oficiálnych stránkach hlavného mesta.

Mimochodom, príroda zatiaľ účinnú metódu na spracovanie plastového odpadu nevyvinula, stále jej trvá stovky rokov plast rozložiť, takže to musíme zabezpečiť my ľudia, lebo sa v tom pomaly utopíme. V menších mestách je možné robiť to aj ručne, ale krajské mestá a hlavne Bratislava kvôli množstvu odpadu už musia využívať automatické triediace stroje.

Kde všade na Slovensku sú takéto plastové „ostrovy“?

Mám informáciu, že podobný problém s plastovým odpadom je aj na Ružíne. Pozorne to sledujem a v blízkom čase sa pôjdem na miesto pozrieť, aby som zmapoval aktuálny stav.

Pod blogom je možnosť komentovania a takisto aj pridania fotografie. Ak viete o podobnom probléme kdekoľvek na Slovensku, využite aspoň tento priestor, a pomôžte vytvoriť reálny obraz o situácii s plastovým odpadom u nás.

Plasty sa nesmú dostávať do prírody.