Kam sa bude uberať moja generácia?
Počas uplynulých mesiacov som mohol so svojimi rovesníkmi na rôznych školách diskutovať o tom, prečo by sa mali mladí ľudia angažovať vo verejnom živote a prečo by nemali byť k svojmu okoliu ľahostajní. Tieto stretnutia prebiehali formou živej knižnice. Pre tých, ktorí tento formát nepoznajú, krátko vysvetlím. Živá kniha je niekto, kto rozpráva o svojom živote menším skupinkám čitateľov a čitateliek – teda zúčastneným študentom a študentkám, ktorí tejto živej knihe, samozrejme, môžu klásť otázky. Živými knihami sú zväčša ľudia, ktorých životný príbeh je čímsi zaujímavý, často ide o príslušníkov a príslušníčky menšín, ľudí bez domova alebo napríklad aj adoptívnych rodičov (nielen) rómskych detí.
Študujem na gymnáziu, ktoré patrí k tým najlepším nielen v Banskobystrickom kraji, ale aj na Slovensku. Je jednoduché vytvoriť si svoju vlastnú bublinu a začať ignorovať fakt, že existujú školy, kde je veľmi náročné pôsobiť nielen v úlohe učiteľa, ale aj študenta, kde je takmer neprítomná chuť vzdelávať sa a sám na sebe pracovať. Vďaka živým knižniciam som na viacerých miestach zažil práve túto realitu , a preto som sa rozhodol o svojich skúsenostiach napísať.
V očiach starších generácií bývajú mladí ľudia zvyčajne vykresľovaní ako nezodpovední či nezrelí ľudia, ktorí nie sú a nebudú schopní jedného dňa prevziať zodpovednosť za chod našej spoločnosti.Udalosti posledných dní to však jednoznačne vyvracajú. My, mladí ľudia, sme predsa dokázali do ulíc opakovane vytiahnuť niekoľko desiatok tisíc ľudí. Aj príklady zo zahraničia svedčia o tom, že angažovaní mladí ľudia sú schopní nielen vyjadriť svoj názor, ale aj dosiahnuť systémové zmeny – dôkazom toho sú aj Spojené štáty americké, kde desiatky tisíc mladých ľudí po ďalšom prípade streľby na strednej škole vedú evolúciu v politike držby a nosenia zbraní. Pri mojich aktivitách, či už to boli kampane alebo dobrovoľníctvo, sa mi darilo presvedčiť mladých ľudí, najmä mojich rovesníkov, aby sa začali angažovať a spolupodieľali sa na lepšej budúcnosti nás všetkých. Drvivá väčšina z nich boli gymnazisti.
Na druhej strane však musím povedať, že sa tu vytvára obrovská priepasť, kde časť mladých ľudí dokáže ísť za hranicu svojich síl a robiť skutočne veľké veci, no zároveň je tu obrovská skupina mladých, ktorí svoju budúcnosť riešia rovnako ako poslanec Fico východ Slovenska. Keď si človek položí otázku, prečo je to tak, odpoveď sa hľadá ťažko a je nesmierne komplexná. Nechcem tým povedať, že každý mladý človek by mal organizovať pochody a robiť veľkolepé kampane. Tvrdím, že mladí ľudia by sa mali zaujímať o svet, v ktorom žijú, a ak sa im niečo nepáči, vedieť aké majú možnosti to niečo zmeniť. Počas mojich návštev na školách sa vždy opýtam otázku, či boli, poprípade, keď budú môcť, či by išli voliť. Ak tipujete, že odpoveď je zväčša negatívna, tipujete správne. Najčastejšie argumenty dospelých mladých ľudí sú, že o tom vlastne nič nevedia.
Tak sa dostávame k prvej príčine, a tou je vzdelanie. Mladí ľudia bohužiaľ vôbec nie sú systematicky vedení k pochopeniu a obhajobe občianskej spoločnosti. Ako študent môžem povedať, že hodiny občianskej náuky, náuky o spoločnosti či dejepisu sú podľa učebných osnov a nárokov, ktoré kladie ministerstvo školstva, založené na absolútnom memorovaní a nie o chápaní a prepájaní jednotlivých predmetov. Nie každý má šťastie na skvelých učiteľov, ktorí si tento fakt uvedomujú a robia všetko pre to, aby na svojich hodinách dali študentom možnosť o vedomostiach uvažovať, nie ich len nasávať a potom testami kontrolovať.
Spôsob, akým je momentálne vzdelávací systém na Slovensku nastavený, nie je pre študentov atraktívny a ani motivujúci. Tento problém je ešte mnohonásobne zosilnený na odborných školách. Keď som na jednej strednej odbornej škole diskutoval o aktivizme, jeden chalan počas diskusie povedal svojmu spolužiakovi: “A čo si už len, prosím ťa, dokázal ty? Pozri sa na seba, chodíš na SOŠku a nikdy nič z teba nebude!” Tento naratív sa pravidelne objavuje a rôzne obmieňa na takmer každej odbornej škole. Študenti sa ma pýtajú, prečo by sa vlastne mali snažiť, keď niekto ako oni aj tak nikdy nič nezmenia. O čosi smutnejšie je to, keď sa pri rozhovoroch s ich učiteľkami, ktoré sú častokrát na pokraji vyhorenia, dozvedám, že ony s týmto nastavením nevedia nič urobiť. Prečo je to tak? Povolanie učiteľa je v 21. storočí na v našej krajine skôr trestom ako slušnou prácou: obrovská byrokracia, absencia pomocného personálu, vytváranie vlastných učebných materiálov, nedostatočné morálne či finančné ocenenie.. a takto by som mohol pokračovať.
Následky tohto problému už dnes pociťujeme. Štúdium na odbornej škole je v dnešnej dobe v našej spoločnosti vnímane nesmierne neatraktívne a rodičia svojim deťom nechcú dovoliť ísť študovať na odborné školy.. Beriem do úvahy fakt, že nie každý rodič chce mať so svojho syna či dcéry remeselníka či remeselníčku, no každý rodič chce pre svoje deti čo najlepšiu budúcnosť. Aj napriek tomu však vidíme, že neochota púštať deti štuovať na odborné školy je čím ďalej nižšia. Je teda absolútne na mieste brať do úvahy aj fakt, že kvalita a úroveň stredných odborných škôl, ale aj škôl v regiónoch je aj napriek snahe učiteľov väčšinou nesmierne nízka.
Ďalší dôsledok je aj to, že keď sa už mladí rozhodnú do verejného života zapojiť, častokrát je to formou podpory antisystémovych a populistických hnutí. Úroda, ktorú si tu dlhé roky vlády chtiac-nechtiac pestovali vo forme finančne poddimenzovaného školstva, dnes bohato žnú rôzne politické indivíduá, ktoré útočia na najjednoduchšie pudy a jednoduchým jazykom pomenúvajú problémy, ktorým sami poriadne nerozumejú a na riešenie ktorých im chýba odbornosť. Mladí im však uveria a svoj hlas aj dajú. Mohlo by sa preto zdať, že svet komplexného pohľadu na svet, spájania a kritického vyhodnocovania informácií je mojej generácii čím ďalej, tým vzdialenejší.
Ako idealista však verím, že tento trend je možné ešte stále zvrátiť a otočiť správnym smerom. Chce to však veľa práce a odhodlania. Udalosti posledných dní nám ukazujú, že v rozhodujúcich chvíľach nám nechýba odhodlanie postaviť sa za naše hodnoty a lepšiu budúcnosť pre všetkých.
