Denník N

Zlé stránky pluralizmu a súčasné výzvy ľavice

Slovenská ľavica dnes trpí opačnou chorobou ako trpela v minulom režime a to je príliš veľa pluralizmu.

Máme tu Nové Slovo, rôzne osobnosti, ktoré sa navzájom neznášajú a za posledné dva roky vznikli POLE, Karmína a Kapitál.

Ako ukazuje úspech týchto iniciatív, je ich príliš veľa pre veľkosť ľavice, aby sa dlhodobo udržali. Základný problém pri týchto iniciatívach, najmä v prípade POLE bolo, že väčšina k nim zaujala konzumný postoj a nechceli sa aktívne podieľať na jej tvorbe.

Potom tu máme ešte viaceré skupiny, ako Utopistov, Inštitút ľudských práv, Vzdor, KSS a najnovší prírastok SocSol.

Čo ľavici chýba je priestor a miesto, kde sa bude môcť schádzať a minimálne spolu diskutovať.

Taký priestor, v ktorom by k diskusii a pridávaniu článkov existovalo čo najmenej obmedzení by mohla byť Antistalinistická ľavica.

Na diskusii so SocSolom bolo spomenuté, že sa nachádzame v podobnej situácii ako v 19. storočí, teda na začiatku a s upadajúcou sociálnou demokraciou.

Nachádzame sa v podobnej situácii ako v 19. storočí hlavne v tých negatívnych, nie pozitívnych bodoch. V súčasnom politickom systéme sa vraciame k úplnej meštianskej hegemónii. Pád sociálnej demokracie ale nebude znamenať žiadne vzkriesenie revolučnej ľavice.

Narozdiel od 19. storočia sa nenachádzame v období veľkých triednych bojov a silných odborov. Úloha odborov stále upadá a pokiaľ toto nebude napravené novými organizačnými metódami, odbory upadnú do marginality. Bez odborov alebo ich ekvivalencie žiadna revolúcia ani komunizmus nebude.

Zmeny v dnešnom hospodárstve ukazujú do dvoch smerov: po prvé k upadaniu klasického kapitalistického vykorisťovania v kapitalistickom jadre G20 a k zvyšovaniu úlohy renty, po druhé decentralizácii a dekoncentrácii výroby. Obe tieto úkazy robia odborovú organizáciu ťažšou a na miestach nemožnou.

Súčasne dochádza k triešteniu pracujúcej triedy a to na dvoch frontoch, po prvé na základe predsudkov, teda rasizmu, sexizmu a homofóbie, po druhé na základe reálnych materiálnych záujmov a to podľa príjmov, etnika atď. Základom neoliberalizmu je hľadanie spoločných materiálnych záujmov medzi meštianstvom a časťou pracujúcej triedy.

Jedným z takých dočasných spojenectiev je súčasná rakúska vláda, teda materiálne záujmy rakúskych pracujúcich tu sú postavené voči zahraničným pracujúcim, nezamestnaným a študentom na základe národnosti, po druhé rakúski pracujúci ako platiči daní sú postavení voči študentom a užívateľom sociálneho štátu. Cieľom samozrejme všetkých opatrení je zvýšenie miery zisku proti jej tendenčnému pádu.

Na druhej strane je kapitalizmus tak nestabilný, ako v 19. storočí. Povojnové obdobie stability je pri konci.

Táto rozporuplná situácia bude mať za výsledok nárast odborového hnutia v koloniálne vykorisťovanom svete, ale aj nárast krajnej pravice a triednych spojenectiev na základe rasizmu a sexizmu v kapitalistickom jadre. Nestabilita hospodárstva bude naďalej prispievať k politickej nestabilite a sociálna demokracia bude upadať. Zvrátiť tento rozvoj zostáva na nás a to ideologicky, ako aj zapojením do odborového hnutia. Ak nemá sociálnu demokraciu nahradiť Macron, musíme alternatívu postaviť my. So 100 ľuďmi to pôjde aj bez veľkých peňazí.

Teraz najčítanejšie