Neznesiteľná ľahkosť premýšľania o polícii a Gašparovom nástupcovi

S blížiacim sa dňom, keď sa rozhodne o osude policajného prezidenta Tibora Gašpara, sa začínajú kotiť články o výbere jeho nástupcu. Názorovú zhodu pri tejto téme našli redakcie Postoja a .týždňa. Prvý menovaný prispel do debaty článkom Martina Hanusa Ako nás chcú opiť rožkom, v rozhovore v druhom médiu dostali priestor myšlienky exministra vnútra Vladimíra Palka. Obaja nazerajú na tému polície z iného uhla a výšky. No pri spôsobe výberu Gašparovho nástupcu majú spoločnú pointu – zbytočne to riešiť systémovo, je to všetko o ľuďoch, nechajme to na ministra.

“Tak je to napokon aj v mnohých vyspelých demokraciách ako Nemecko – policajného prezidenta menuje a zodpovednosť zaň preberá minister vnútra, nikto iný. Samozrejme, v slovenských podmienkach to znamená, že ak je ministrom vnútra niekto typu Kaliňáka, policajným prezidentom sa stane niekto ako Gašpar, a ak je ministrom vnútra niekto typu Lipšica, policajným prezidentom sa stane niekto ako Spišiak. Ale to už patrí k rizikám aj pôvabom demokracie,” píše M. Hanus.

“Objavujú sa aj návrhy, že policajného šéfa by nemal menovať minister, ale vláda. Nerozumiem, prečo by to malo priniesť nejakú väčšiu zmenu k lepšiemu. Teraz policajného prezidenta menuje a odvoláva minister. Je jasné, že je za to zodpovedný minister, keď urobí zlý krok, bude sa za to zodpovedať,” hovorí V. Palko. Na inom mieste v rozhovore na otázku, či je lepšie pre fungovanie polície, keď má minister právomoc odvolávať ľudí pod ním, V. Palko odpovedá: “Samozrejme. Políciu treba riadiť. A kto to má robiť, ak nie ten, kto má mandát od občanov?”

Súzvuk s týmito názormi našiel aj jeden môj kamarát, ktorý práve prechádza prerodom od občianskeho aktivistu k politikovi. Keď v diskusii na sociálnej sieti dostal otázku, aké iné riešenie existuje, ak nie systémové zmeny, odvetil: “Zmeniť atmosféru!”

Takže pôvab demokracie. Políciu treba riadiť. A stačí zmeniť atmosféru.

Kristepane.

Kde sa nachádzame

Bude dobré najprv si povedať, kde sa vlastne momentálne nachádzame. A ako vyzerá cesta, ktorou sme si ako krajina prešli. Stručne: začalo to prijatím ústavy krátko pred rozpadom federácie, ku ktorej sa pridalo množstvo iných zákonov. Na papieri to už vtedy všetko vyzeralo ako demokracia. Ba aj tie inštitúcie od Najvyššieho kontrolného úradu, cez Slovensku televíziu, až po Ústavný súd vyzerali ako oporné stĺpy právneho štátu. Lenže v skutočnosti v zákrutách paragrafov ostalo dostatok miesta pre politické strany, aby dostali svojich ľudí na čelo týchto inštitúcií, ktoré sa následne spreneverili svojmu poslaniu. Nie vždy, ale často. Veľká moc straníckych centrál a slabé inštitúcie umožnili, aby sa udiali a nevyšetrili kauzy ako Gorila, mýtny tender alebo Čistý deň. Čuduje sa niekto, že posledné roky rastie priazeň rôznych antisystémových strán a jednej fašistickej? Nečuduje. So stavom demokracie na Slovensku nie sú spokojné dve tretiny obyvateľov a pre štvrtinu Slovákov sú nastolenie diktatúry alebo návrat k socializmu prijateľné alternatívy. Tu sa teda dnes nachádzame.

A v tejto situácii od ľudí, ktorým by tiež malo záležať na zmene k lepšiemu, čítam, že stačí zmeniť atmosféru a keď si koalícia zvolí nejaký klon špeciálneho prokurátora Kováčika, je to pôvab demokracie. Ide ma poraziť, keď to čítam. Predstavujem si, ako niektorý z týchto advokátov scenára “robme to po starom, ale v inej atmosfére”, vystúpi na tribúne pred 40-tisícovým zhromaždením i prednesie: “Áno, politici veľakrát nemali šťastnú ruku s výberom šéfov rôznych inštitúcií a táto krajina na to bolestne doplatila. Ale ľudia, buďme trpezliví a dajme im ešte šancu!”   

Dvadsaťpäť rokov to politikom prechádzalo. Balamutili nás rečami, že majú právo vybrať si za šéfa policajného zboru či za prednostu okresného úradu kdesi v Púchove človeka, ktorému dôverujú. Súčasne ale, keď prišla reč na ovplyvňovanie vyšetrovania, každý minister vnútra sa tváril, že nič také nie je možné. Hoci má s policajným prezidentom dôverný vzťah. Prosím? No súčasne, keď takýto nominant s dôverou niečo pokašlal, žiaden minister sa neprihlásil k zodpovednosti.

Neotravujte s dlhovou brzdou 

Predstavujem si, ako by to vyzeralo, keby sa tento ezotericko-fatalistický prístup (všetko je to o atmosfére, nič netreba meniť) uplatnil v minulosti v iných oblastiach. Máme nezodpovedné vlády, ktoré by nedbali zadĺžiť nás po uši? Ale to je predsa pôvab demokracie, minister financií má právo priviesť nás ku krachu. Neotravujte s nejakou dlhovou brzdou a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť.

Súdom ľudia nedôverujú a konania sú neúmerne dlhé? Nekomplikujme si to hromadnými výberovými konaniami a odbornými komisiami, ktoré eliminujú rodinkárstvo pri výbere nových sudcov. Súdy treba riadiť a kto to má robiť, ak nie ten, kto má mandát od ľudí?

Ministerstvá plytvajú peniazmi daňovníkov a eurofondami? Neskúšajte to na nás ľavicovými nápadmi typu hodnota za peniaze. Je to o atmosfére a keď bude atmosféra šetrenia, plytvať sa nebude.

Znie to absurdne? Znie. A mne znejú nepochopiteľne aj názory, že v prípade voľby policajného prezidenta a samotného zboru nie sú potrebné žiadne zmeny a všetko sa vyrieši v momente, keď ministrom bude slušný, čestný človek.

Nedávno som bol v Spojených štátoch a mnoho prednášajúcich začalo svoj príhovor vetou “we don’t trust government.” Nedôverujeme vláde. Táto veta obzvlášť platila po kauze Watergate. Reakciou americkej spoločnosti a jej politických predstaviteľov bolo, že vznikli nové inštitúcie a pravidlá, vďaka ktorým je ľahšie odkontrolovateľné, či politici a verejní funkcionári nezneužívajú svoju moc.

Na Slovensku sme zažili niekoľko škandálov typu Watergate. A nedávno niekto zavraždil investigatívneho novinára, ktorého poslednou témou pôsobenie talianskej a slovenskej mafie v sektore agrodotácií. Bol to Jano Kuciak a nie slovenská polícia, vďaka komu sme sa dozvedeli o Vadalovi, Troškovej aj Roškovej. A teraz má byť našou reakciou, že nebudeme s políciou robiť nič a ďalej budeme apaticky čakať na vládu, ktorá to už konečne bude robiť dobre? Neviem pochopiť takýto prístup.

Pavel Sibyla

Čo presadzujú organizácie spojené v iniciatívne Chceme veriť, nájdete stručne a zrozumiteľne v tomto liste.  

Že by sme chceli odstrániť zodpovednosť politikov za spravovanie štátu, nenájdete nikde. Len nemienime v ich konaní ďalej trpieť svojvoľnosť, neodbornosť a aroganciu moci. Preto premýšľame, ako im v tom zabrániť a ako do našej demokracie priniesť viac profesionality, slušnosti a úcty k zákonom.