Denník N

Slovensko nezmenia demonštrantmi preplnené námestia

Ľudia majú obrovskú moc. Nie je to ale moc preplnených námestí. Je to moc aktívnych skutkov, hovorí známy občiansky aktivista Rudolf Pado. A ja by som k tomu ešte dodal, alebo to ďalej rozviedol, že k tým skutkom patrí aj, alebo v prvom rade práca na sebe samých. Veď za všetkým zlým, čo pripisujeme našej vláde, alebo vládam, ktoré jej predchádzali, a vôbec politikom rôznych táborov, sú nami samotnými vypestované, a starostlivo udržiavané, celkom určité ľudské vlastnosti, ktoré sa rozhodne nedajú nazvať pozitívnymi. Len tak námatkovo:

  1. Egoizmus.
  2. Alibizmus.
  3. Vypočítavosť.
  4. Rôzne formy, nie že potrieb, ale skôr chorobnej žiadostivosti, či už je to žiadostivosť mať stále viac a viac majetku, peňazí, „sexuálnych skalpov“, moci, viac vplyvu, alebo žiadostivosť po obdive a cti, ako vyrovnanie nejakej zakomplexovanosti. (Potreba uznania je niečo iné).
  5. Neschopnosť, alebo problém začať od seba. Preto sa v prvom rade, alebo výlučne, staráme o chyby tých druhých. (V politike to je vidieť veľmi dobre, nedostatok sebareflexie a používanie dvojakého metra sú v nej na dennom poriadku vo veľkom). Napr. mňa konkrétne, ako voliča SaS, pri kritike tejto strany v mojich článkoch, v diskusiách pod nimi, označujú rôzni anonymní diskutéri za smeráckeho tróla…, a aj inak sa ma slovne snažia urážať, lebo nevedia pochopiť, ako môžem kritizovať stranu, ktorú volím. Nezmestí sa im to jednoducho do hlavy, že politické strany sú na kritiku zvonku dokonale imúnne, každá z nich si myslí, že je tou najlepšou, a ak si nejakú kritiku aj zaslúži, tak určite nie zásadnú, maximálne tak len takú nejakú nepodstatnú, kozmetickú, neuvedomujúc si, že zmeniť svet nemáme ani len šancu, ak nechceme zmeniť seba. A preto je potrebná kritika „zvnútra“, nie slepé stotožnenie sa so všetkým, čo ten alebo tí, ku ktorým máme blízko alebo bližšie, robia. https://burkert.blog.sme.sk/c/290065/odporna-stranicka-servilnost.html
  6. Hranie sa iba na vlastnom piesočku, nehasenie toho, čo nás samotných nepáli, alebo momentálne nepáli. A robíme to dokonca aj vtedy, keď vieme, že ak sa požiar rozhorí, tak si nevyberá.
  7. Krátkozrakosť a snaha odstraňovať len následky a nie príčiny, ktoré ich vytvárajú. Bližšie napr. tu: https://burkert.blog.sme.sk/c/480490/sulik-a-matovic-uz-raz-sancu-premrhali-namiesto-nich-ziadajme-systemove-zmeny.html
  8. Zbabelosť. Veď kto z nás môže povedať, že sa niekedy postavil napr. proti svojmu šéfovi, alebo šéfom, v nejakej zásadnej otázke, alebo týchto upozornil, že porušujú predpisy, neriešia zásadné pracovné veci, zavádzajú, a pod. pričom zároveň hrozilo, že sa nám nejakým spôsobom za našu otvorenosť pomstia? Politickí nominanti na funkciách nerobia nič iné. Sú servilní. https://marcelburkert.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=315906
  9. Nedostatok pokory, nepriame vysmievanie sa Božím mlynom, alebo zákonom, domýšľavosť, nezáujem o základné otázky ľudského bytia, ako sú napr.: prečo sme na tejto Zemi, čo je našou povinnosťou voči Stvoriteľovi, ktorého „reč“, či Zákony stvorenia sú nám ukradnuté ako aj samotný Boh, ktorého buď sme si vymodelovali podľa vlastných, alebo zdedených predstáv, alebo je súčasťou nášho života len pri nadávkach, alebo zaužívaných slovných zvratoch, kde toto vznešené slovo používame ako handru.

Môžeme o sebe povedať, že nemáme v sebe žiadne z týchto negatívnych vlastností? Naozaj môžme na tomto základe vybudovať lepšie Slovensko?  

Už v školstve samotnom, ktoré by malo byť základom zdravej spoločnosti (telesná stránka je v tomto až druhoradá), až na malé výnimky, sa duchovnému alebo morálnemu sebazdokonaľovaniu, svedomiu, čistote myslenia atď. nevenuje žiadna, a ak, tak len nepatrná pozornosť. Veď aj predmety ako etika, občianska náuka, náboženstvo (teda predmety, ktoré by vyššie uvedenému mohli ponúknuť priestor na rozvíjanie) sú z hľadiska priorít ministerstva školstva, škôl a napokon aj rodičov samotných, teda občanov, vo všeobecnosti iba predmetmi podradnými, aj keď to nikto otvorene neprizná. O tom jasne svedčí to, čo si žiaci z týchto predmetov do života odnášajú. Teda viac menej nič.

Nie je náhoda, že naši politici majú také morálne kvality, aké majú. Nízke. Vyšli a vychádzajú iba z našich škôl, z našich radov. Sú nám podobní. Doslova sú našim obrazom. Nie, neposlal nám ich Soroš, slobodomurári a dokonca ani americké tajné služby. Nie sú ich produktom. Sú produktom našej spoločnosti, ktorú vytvárame my sami.

Zvaľovanie viny na niekoho iného v štýle: „Za všetko môžu oni!“ je v našej spoločnosti extrémne rozšírené, hlboko zakorenené a zhubné. A najhoršie na tom je, že proti tejto „chorobe“, ktorú sme si sami privodili, a ktorá nás ako spoločnosť deptá, neexistuje liek. Vlastne existuje, ale nedá sa nikde kúpiť.

Spoločne si zanadávať na pomery môže ľudí zbližovať; pomáha im odreagovať sa. Avšak cena za to je príliš vysoká. Lebo si pri tom zvykáme vzdávať sa zodpovednosti a možnosti ovplyvňovať veci. Utvrdzujeme sa v postoji, že sa nedá nič zmeniť, lebo sme si osvojili blud, že za všetko môžu tí druhí: politická koalícia, opozícia, Brusel, Washington, NATO, OSN, veľké banky, finančné korporácie, kapitál, demokracia, Židia…, alebo nejaké vonkajšie okolnosti. A ak nás vonkajšie okolnosti raz za čas vyburcujú z driemot, ako nedávno vražda investigatívneho novinára a jeho snúbenice, tak hľadáme len skratky, dočasné „riešenia“.  A tak energia negatívnych emócií, ktorá by pri správnom nasmerovaní mohla viesť k zmene, buď nás samotných, alebo pomerov okolo nás, je týmto spôsobom hneď zmarená

P.S.: „Spoločenská zmena nie je o voľbách, je viac o tom čo sa odohráva – tu a tam – v medzivolebnom období, o permanentnom záujme ľudí.“

P.S. 2: „Občianstvo nepotrebuje revolúcie, nevynára sa z davu, je to permanentný  stav myslenia.“

Súvisiace články (z ktorých som do článku použil aj niektoré myšlienky):

https://pado.blog.sme.sk/c/477410/ked-dohoria-sviecky.html

https://pado.blog.sme.sk/c/478929/den-po-prevrate.html

https://pado.blog.sme.sk/c/478956/ked-sa-skonci-tato-noc.html

https://pado.blog.sme.sk/c/480534/je-cas-na-obciansky-odpor.html

 

Teraz najčítanejšie

Marcel Burkert

Dekonšpirátor. Teda má za to, že za zlom vo svete nie sú USA, dokonca ani Židia, ani ilumináti, ani slobodomurári, ani iné tajné spolky, ale jednostranná vláda rozumu, duchovná lenivosť, neznalosť zmyslu života a Zákonov stvorenia, slepá viera v mnohých podobách. Kritik Putinizmu a socializmu s tzv. ľudskou tvárou. Od júla 2015 aj aktívny skeptik poukazujúci na nebezpečenstvá vyplývajúce zo silne pokriveného učenia proroka Mohameda, alibizmu moslimských a európskych lídrov, pseudohumanizmu a z presadzovania multikulturalizmu za každú cenu.