Denník N

To najlepšie z USA za 22 dní – Arches, Canyonlands

Cestovateľský denník z našej cesty po USA – Arches, Canyonlands a Goblin Valley

Pokračovanie TOHTO blogu

Moab / 11.6.

Moab je turisticky zamerané mestečko, ktoré ťaží zo svojej bezprostrednej blízkosti medzi dvomi národnými parkmi Arches a Canyonlands a štátnym parkom Dead Horse Point State Park. V širšej vzdialenosti od neho nie je veľa možností ubytovania a tak sú tu ceny ubytovania vyššie. Sú tu ale veľmi dobré možností stravovania, trávenia času a turistiky, možnosť raftingu na rieke Colorado a mnoho ďalších. My sme mali na dnes dosť nabitý program, chceli sme navštíviť obidva národne parky a ešte sa presunúť do 156míl vzdialeného ubytovania v meste Torrey, ktoré bolo v blízkosti národného parku Capitol Reef. Budíček sme mali na 6tu miestneho času, dali sme si rýchle raňajky v Subway a vyrazili sme. Naša prvá zastávka bola v národnom parku Arches, ktorý bol v bezprostrednej blízkosti, avšak cesta od vstupu do národného parku k Balanced Rock nám zabrala skoro pol hodinu. Tento zázrak odolávania gravitácii – 16,75m vysokej vyváženej skale na 22 metrovom podstavci, sme si dookola obišli a pokračovali sme autom na najbližšej odbočke doprava, do časti The Window Section k ďalším bodom našej trasy, k pieskovcovým oblúkom. Oblúkov je v tomto národom parku vyše 2000 a vznikali postupnou eróziou a zvetrávaním pieskovca až do tvarov, ktoré vidíme. Ich Erózia ale pokračuje aj naďalej a ich počet vďaka tomu klesá, veď len za posledných 50 rokov sa 43 oblúkov zrútilo. Ako prvý sme si išli pozrieť dvojoblúk Double Arch, v ktorom sa natáčala otváracia scéna India Jonesa – Posledná krížová výprava. Prvý viditeľný oblúk z dvojice v Double Arch je zároveň najvyšší a druhý najdlhší oblúk v parku. Prechádzku k Double Arch sme spojili s prehliadkou ďalších známych oblúkov ktoré sú neďaleko, Turret Arch a North a South Window. Po prehliadke týchto geologických útvarov, sme sa vybrali autom cca 7míl k ďalšiemu bodu našej trasy – symbolu štátu Utah, ktorý majú na ŠPZ a známkach– Delicate Arch. Parkovanie na odstavnom parkovisku koordinovali Rangeri. Odtiaľ sme o cca 10:10 vyrazili na pešiu túru, na ktorú sme si zobrali len po jednej fľaši vody, no neskôr sme zistili, že to bolo v tom teple dosť málo. Cestou sme spozorovali odbočku k petroglyfom, čo sú obrazy starých indiánov vytesané do kameňa. Na vrchol k Delicate Arch sme sa dostali o 10:54, stále do kopca v celkom svižnom tempe. Za každým stúpaním sme si vraveli, že tam to už musí byť, no stále nič. Po výstupe sme pár minút posedeli a pokochali sa pekným výhľadom na zasnežené vrcholky hôr v pozadí celebrity tohto parku. Cestou späť, neďaleko od parkoviska sme si išli pozrieť Wolfe Ranch – drevený jednoizbový domček, postavený v počiatkoch 20 storočia v území nikoho Johnom Wesley Wolfem. Naša ďalšia plánovaná zastávka bola Landscape Arch – najdlhší skalnatý oblúk na svete. Vyrazili sme preto pred 12tou z parkoviska no po par míľach za Fiery Furnace prišlo sklamanie. Na ceste boli vykonávané práce a bola pre motorové vozidlá uzavretá. Mali sme dve možnosti, prejsť celú túru k Landscape Arch od uzavretej cesty pešo, čo bolo cca 16km a nestihnúť si pozrieť ďalší národný park, alebo to otočiť, uspokojiť sa s tým, že tento krásny oblúk neuvidíme a ísť priamo do Canyonlands. Rozhodli sme sa pre druhú možnosť, zišli sme späť dole do Visitor centra pre magnetky a pokračovali sme do NP Canyonlands. Trošku sme precenili možnosti stravy v týchto národných parkoch. Z Arches nás poslali najesť sa späť do mesta Moab, ktoré je vzdialené len 10 minút autom, my sme nechceli strácať čas a povedali sme si, že sa najeme v Canyonlands. Cesta k Visitor centru v Canyonlands nám zabrala cca pol hodinu. Na naše nemilé prekvapenie nám pani na infodesku povedala, že v ich národnom parku nie je žiadna reštaurácia ani fast food a dokonca ani potraviny a že jediné, čo nám vie ponúknuť je sušené mäso a čipsy. Nič už, vybrali sme sa teda na scenic drive – prehliadku autom po národnom parku. V NP Canyonlands sme navštívili vrchnú časť tzv. Island in the Sky – ostrov v oblakoch. Zaujímavosťou tejto časti národného parku bolo hlavne to, že celý kaňon máte vyrytý v plošine pod vami a vy ste na „ostrove“ nad ním, vidíte teda na rozdiel od Grand Canyonu z výšky plošinu, do ktorej rieka vymyla svoju cestu, nie len vymytú časť z okraja kaňonu. Na začiatok sme navštívili Buck Canyon Overlook (1902mnm), kde sa nám naskytli prvé pohľady do kaňonu pod nami. Najkrajšie pohľady nás ale ešte len čakali v našej ďalšej zastávke Grand View Point Overlook (1853mnm). Je to najjužnejšia časť Canyonlands a cesta sem od Visitor centra pri 30mph rýchlosti, ktorá je v parku maximálnou povolenou, trvala až pol hodinu. Je tu najkrajší vyhlaď na kaňon pod vami s mne pripomínajúcimi tromi prstami, ktoré si rieka vymyla. Cestou späť sme odbočili na Green River Overlook (1829mnm), odkiaľ sme videli plošinu s kaňonom, cez ktorý si svojich posledných pár kilometrov ryla koryto rieka Green River, až do jej sútoku s riekou Colorado južne od Island in the Sky. Odtiaľto sme sa vybrali na poslednú zastávku v tomto národnom parku – Mesa Arch. Skalný oblúk, skromnejší ako v NP Arches, na hranici kaňonu s výhľadom do údolia pod ním. Cesta z odstavného parkoviska tam aj späť trvala cca pol hodinku. Na hodinkách sme mali pol 4 poobede, keď sme hladný opúšťali vstupnú bránu do Canyonlands v smere na sever, kde sme išli hľadať nejaké občerstvenie. Najbližšie občerstvenie mi navigácia síce hlásila v Moabe, no to by sme museli ísť opačným smerom ako sme chceli ísť a stratili by sme zbytočný čas, takže sme pokračovali na sever v smere trasy 62 míľ, čo bola vyše hodina cesty do mestečka Green River, kde nám Google sľuboval aspoň nejaké fast foody. Po príjazde do Green River sme zistili, že žiadny Burger King sa tu už nenachádza a jediné, čo sme našli bol nejaký pochybný fast food a benzín pumpa. Neviem prečo sme si vybrali práve ten fast food, asi kvôli hladu, volal sa Chow Hound. Scenéria po príchode bola dosť biedna, tri boxy na sedenie, pult na objednanie stravy, stroj s rukou na vyberanie hračiek som tam absolútne nepochopil a za oknami z posledných síl dýchajúca usadlosť s prašnými ulicami a domami so zabednenými oknami. Vybrali sme si nejaký burger a pizzu. Za oknom stál chlap hore bez so zastrčenou zbraňou za opaskom. Po chvíli vošiel do podniku a zakričal: „Hey guys!“ Došlo mi, že asi myslí nás, nakoľko tam nikto iný nebol, tak som sa len na neho otočil a on sa pýta: „The Orange Challenger is yours?“ Hovorím si, sakra, asi som zastal na jeho obľúbenom fleku, a odpovedám len sucho „yes“ a on na to „It’s really beautyfull“. Poďakoval som a pobavili sme sa na tom, aký sme boli vyľakaný a po pár minútach sme mali neskorý obed pred sebou. Po pravde nevaria tam bohvieako, pizzu sme si zabalili so sebou a vyrazili sme k nášmu ubytovaniu. Po pár kilometroch jazdy po diaľnici sme zišli na cestu 24 a asi o hodinu na to sme zahliadli odbočku k štátnemu parku Goblin Valley – údolie škriatkov, ktoré mi spomínal kolega, čo tam bol. Bolo trištvrte na 6 poobede a rozhodovali sme sa, či to ideme aspoň narýchlo omrknúť, keďže do Torrey sme to mali odtiaľto ešte hodinu a pol cesty. Ale keď už sme boli tak blízko, tak sme išli. Keďže sa jednalo o štátny park, neplatil nám pass do národných parkov a tak sme zaplatili 13USD, za ktoré sme si prezreli čudesné útvary a obdivovali sme, ako to len dokázala príroda vytvarovať. V jednej sme videli slimáka, v druhej hríb a dokonca aj škriatka. Strávili sme tu len niečo cez polhodinu a o 18:30 sme pokračovali v ceste. Po cca hodine sme prišli na hranicu národného parku Capitol Reef, cez ktorý sme opatrne prechádzali. Opatrne hlavne preto, že tam bolo dosť zvery a pred auto nám dokonca skočili srnky aj s mláďatkami. Po necelej polhodine jazdy sme ale dorazili na ubytovanie v skromnom low cost The Noor Hotel (108USD s raňajkami) tváriacom sa na 3 hviezdy. Odtiaľ sme ešte odskočili do centra mesta Torrey na malý nákup trvanlivých potravín (sušené mäso, čipsy a podobne) pre núdzové prípady ako dnes a vrátili sme sa na izbu hotela. Chceli sme si štrngnúť po peknom dni na terase, ale večerné teploty tu boli o poznanie chladnejšie ako včera večer v Moabe a tak sme sa utiahli do tepla hotelovej izby. Po úspešnej ceste ma mrzelo hlavne to, že sme na to mali vyhradený len jeden deň, tieto parky v blízkosti Moab by si pre väčší kľud poznávania zaslúžili aspoň 2 dni.

Pokračovanie TU

 

Navštívené miesta chronologicky:

New York , New York 2 – WashingtonLas VegasHoover DamGrand Canyon NPAntelope Canyon – Monument ValleyArches NP – Canyonlands NP – Goblin Valley SPBryce Canyon NP – Zion NPLas Vegas 2Death Valley NPSequoia NPYosemite NPSan FranciscoPismo Beach – Los Angeles – Los Angeles 2

Teraz najčítanejšie