Denník N

Spoločníčka

Cieľ je niekde inde…

Ruka sa dotkne tváre, postupuje smerom k očiam, veľa toho nevidí, jemne ich pretiera. Nič, žiadna zmena, viečka zlepené, pohľad poriadne zúžený. Možností je viac, víťazí tá komplikovanejšia. „Poď ku mne, zlatko,“ ozve sa z druhej strany postele. V okamihu je otočená opačným smerom: „Neblázni, na nič podobné nemám ani pomyslenie.“ Uraziť by ho nechcela, cieľ je niekde inde, možno keby nebola v takom stave. Natiahne sa, pobozká ho, pod perami cíti jemné strnisko.

Chlapovi nevyhovieš, otočený smerom k oknu trucuje, spod periny vytŕča len kúsok ucha. Nechaj ho, povie sama sebe, nohu spustí na zem, aj tak ho to prejde. Pridá druhú, už je pri zrkadle. Oči otvorené násilím, musí, bez nich to nejde. Keby tak niečo videla, obraz rozmazaný, pocit hrozný, pália ju, akoby boli plné piesku. Studená voda, to je nápad, už stojí v kúpeľni pri vodovode. Bez výsledku, len ten chladivý efekt stál za to.

Pustené rádio, spravodajstvo, predpoveď počasia, teplo a poriadne veterno, presne ako včera. Chladnička dokorán, kde sú tie kvapky, výber je len na nej. Natlačené tesne vedľa seba, obyčajné, kortikoid, umelé slzy. „Do pekla aj s alergiou!“ Jedna kvapka bude málo, radšej dve, intuícia nesúhlasí, ani celé balenie nepomôže. Hlava zaklonená, aplikácia presne podľa návodu. Výsledok? Treba počkať, možno sa dostaví.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Obľúbili ste si moju tvorbu? Chceli by ste si prečítať viac nových kúskov? Na mojej osobnej webstránke http://darinamatichova.sk nájdete množstvo ďalších poviedok, niektoré aj v zvukovej podobe a nechýbajú ani informácie o mojich knižných počinoch.